Monday 16 July 2012

Od Maruš :)

Ahoooj :) Prihovára sa Maruš. :) Neviem ako je to možné, a mňa to veľmi teší, asíce...máme 60 zobrazení. Len neviem koľko z nich sme my s Kikuš :P Ste tu čitateľky ? Ak áno, tak dúfam, že Vás poteším prvou časťou môjho príbehu. :) Je najnovší z tych mojich piatich či štyroch, ktoré sú na mojom blogu. :) Niektoré moje staré čitateľky asi nebudú prekvapené ale...nemám názov. Celá ja, nie som schopná vymyslieť názov vystihujci poviedku. :D Asi sa bude volať iba Adriana ! :D Ako hlavná, strašne ehm drzá, hrdinka. ;) Inak, chceli by ste vidieť aj niektorú z mojich, mhm, mierne úchylných jednodieloviek ? :D A ako tak píšem (uvedomujem si, že odveci) trkol ma názov. Fanfááry, Maruša vymyslela názov !! Aj keď taký no...She's mine ! sa to bude volať. :) Môže byť ? ;D Nebudem ďalej kecať, prvá časť, enjoyyy !! =*

"Javadd prestaň baliť tie kufre !"
Oslovila som ho jeho stredným menom a vyfúkla dym nosom. Bolo čudné fajčiť v tejto polohe. Ale prudko som rozmýšľala a preto to bolo potrebné. Ležala som na posteli, hlava mi padala dole obrátená dohora a vlasy viseli. Nemotorne som sa zberala, že mu v tom zabránim.
"Nedovolím ti to."
 "Ani nemusíš som dospelá !"
 Zavrčala som a moje pokrčené veci v klbkách som začala vyhadzovať z kufra. Boli sme rovnaká povaha, ešte si čosi vytrpíme kým sa dohodneme. Zjavne to vedel aj on lebo odstúpil od kufra a spravil čosi čím ma vytočil ešte viac.
 "Tommo berte ju, ja ju zatiaľ dobalím."
 Otvoril dvere a hovoril čosi kamarátovi. Ten ako najväčší búchač vošiel do mojej izby s frajerským úsmevom. Mieril rovno ku mne. 
"Tak poď princezná."
Vyvalila som naňho oči. Ale nestihla som reagovať. Prehodil si ma zadkom hore cez plece a bral ma. Kopala som, metala som sa a kričala :
"Nieeee, pusti ma !! Udám Vás !! Toto nemôžte som plnoletá !! Udám Vás !! Únos...Obmedzovanie domovej slobody !! Nado mnou nevyhráte !! Nenávidim ťa Zayn Malik !! A ty !! Ty človeče, čo ma nesieš s tebou si to tiež vybavím !! ..."
"Zayn, ber jej topánky."
Len nǎnho zakričal ber jej topánky ?! Strašné. Nič si zo mňa nerobia ? Bolo skoro ráno a on nabehol ku mne do izby. Ako si to predstavuje, že ma len tak presťahuje ? Zayn bol moj kamarát od plienok a toto mi teraz vyvedie ? Viem mala by som mu byť vďačná, z tohto bytu ma vyhodili. Už z piateho. A nikto iný mi nechcel dať bývanie, lebo každý nájomník vedel čo dovádzam. Ale veď ja som vedela byť aj kludná. Svine, ani príplatky nebrali.  A ani môj prekliaty, zazobaný otecko mi s tým nepomohol. Tak som si to chcela vyriešiť sama. A on ma takto poníži ?!  ...Len v mojom nočnom úbore, teda veľkej modrej (pánskej) košeli a v hrubých bielych ponožkách ma tento pako unášal. Hodil ma do auta, sadol si dopredu a zamkol. Zdurdená som odula dolnú peru a bola som pripravená štrajkovať.
"Rebelantku nám znova vyhodili z bytu ?"
 Uškrnul sa a pozrel sa na mňa v spetnom zrkadle.
 "Teba to nemá čo zaujímať."
Sikla som. Potom však začal hrať na city.
 "Mňa nie. Zayn však nemá chvíľu pokoja, keď jeho najlepšia priateľka nemá kde bývať a nechce prijať pomoc. A tiež keď ťa stále musí ťahať z problémov."
 "Nemusí. To čo ja robím je len moja vec."
 Hovorila som to, cítila som to tak. Ale jeho slová boli tiež pravdivé.
"Musí. Ani nevieš čo ho k tebe viaže. A nevážiš si to."
 "Počuj zlatko, nemudruj. Nevieš čo je medzi nami, nepoznáš ma a nevieš čo riešim."
 Mykol plecom a venoval sa vonkajšiemu svetu. Možno mal sčasti pravdu ale keď mi niekto povie, že si nevážim Zayna je to stopercentný debil. A za tým, že on nepozná moje problémy si stojím.

ZAYN

Toto dievča ma raz privedie do hrobu...Ale mal som ju až moc rád nato, aby som jej problémy neriešil, ako mi radili ostatný. Kde by šla, na ulicu ? To by som jej v živote nedovolil. Nemá kde bývať, beriem ju k nám. Pokrútil som si sám pre seba hlavou. Dalo mi to dosť roboty pobaliť všetky jej skrine, krabice so značkami od výmyslu sveta, kozmetiku a hlavne topánky. Nemohlo tu nič zostať veď už zajtra sa mala vysťahovať. Ako ju poznám, keby to nezoberiem do vlastných rúk, nepohla by tu ani prstom a zajtra by sa ešte aj pohadála s domácim do krvi. Opäť som pokrútil hlavou. Ako to bude vyzerať ? Ona s nami piatimi. Ani som si to nechcel predstaviť. Buď bude taká ako na ostatných, čiže odporná a počase ma donútia zbaviť sa jej alebo sa s nimi skamaráti a zostane to v poriadku. Ani nemusia byť takí kamaráti, len nech sa naučia žiť s ňou. Mňa mala aspom rada, vlastne mňa jediného mala v živote rada. Nikomu inému neverila, v jej prípade...právom. Zavolal som Liama, Harryho a Nialla nech mi pomôžu s toľkými vecami a klúč nechal vo dverách.

Btw. Nie som si istá či som napísala Zaynove stredné meno správne tak prepáčte. :) Dobrú noc ! Maruš :)

7 comments:

  1. už som ti písala, že je to mega!! pecka, bomba, ženo! :D ľúbim to a aj ono to ľúbi mňa, no čo viac si môže človek priať? :D aj teba ľúbim :)x
    nechcem opravovať, ale nedá mi to, to stredné meno je Jawaad :DDD :-*

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ja som ti za to velice vďačná ;)) za chválu aj že mňa lúúbiš aj tento príbeh ;DD my ťa lúbime dvojnásobne :)) ...veď sa mi to meno volako nezdalo :DD

      Delete
  2. úžasná je, Maruš :) a k tým zobrazeniam, takých 55 bude od nás asi :) love yaa

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujeeem :)) No joo Kika :D zavezujeme sa, že nebudeme toľko pozerať náš blog aby sme vedeli kolko máme naozaj čitatelov ? :DD
      Lobe you both ! ^_^

      Delete
  3. dievčence, minimálne 30 návštev máte odo mňa :DD dobre, už sem nebudem chodiť tak často, sľubujem, kazím vám štatistiku :D ♥

    ReplyDelete
  4. Je úžasná, Maruš ♥ :D

    ReplyDelete