Wednesday 18 July 2012

Forever together :)

 ...K tejto fotke...keď dočítate uvidíte prečo tu je :)

Ahojte :) Včera mi Katie poslala svoju jednodielovku a bola neuveriteľlne krásna, plakala som. :) Veď sami uvidíte, ak čítate jej blog. :) Neviem či môžem ale prezradím, že pribudne dnes večer. :D Je naozaj dokonalá. A ako som ju čítala vravím si, wuáá aj ja by som mohla niečo také napísať. Možno som trochu kopírovala ale keď mne to nedalo. :) :D Tak som dnes po zobudení napísala jednodielovku, pri nádhernej "piesonke" (výraz a´la Katie), ktorú mi ona sama poslala. http://www.youtube.com/watch?v=bsFCO8-oCEQ ...to je ona. Odporúčam pustiť si ju k tomu :)

11.11.2012

Stiahol som si z krku svoj hrubý šál. Bola zima, fúkalo. Blokoval som všetky pocity v tele len aby som to ustál a bol oporou pre Annie. Triasla sa, stekali jej slzy ale inak sa nehýbala. Mala červené oči, úplne vyplakané. Hľadela na ten kameň s prázdnym pohľadom. A bola slabá. Toto miesto nás oboch desilo. Pred mesiacom sme sa videli ako šťastná trojčlenná rodinka, ktorá sa stará o bábo. ...Uviazal som ten šál Annie okolo krku a privinul si ju k sebe. Rozvzlikala sa silnejšie na mojej hrudi. Hladil som ju po chrbte a nedokázal zadržať svoje slzy. Nemohli sme s ním byť ani týždeň. Nedalo sa ho nabažiť ani za roky, no my sme nedostali ani týždeň. Ibaže ono to prišlo z nenazdajky, po príchode domov, v noci.

....Annie sa usmiala a vstala z postele, že ida nakŕmiť malého Boba. Prešla k postieľke, sklonila sa nad neho. Hladkala ho po brušku ale on nevstával, neotváral očká....

"Liam."

Kričala vtedy zdesene. Na toto nikdy nezabudnem, aký to bol pocit strachu a zúfalstva. Na to, čo to spravilo s našimi životmy. Prišla záchranka, stáli sme za nimi v objatí a modlili sa aby bolo všetko v poriadku. Záchranár to však zmietol jednou vetou zo stola.

"Je mi to ľúto..."

A my sme viacej nemuseli počuť. Annie vtedy zamdlela, ja som bol paralyzovaný. Premietal sa mi pred očami jeho prvý úsmev, trošku som ho šteklil. Tie šedo-modré oči. Ako som videl Annie s ním na rukách, ešte v nemocnici. Bol to pocit dokonalého šťastia, vidieť moju rodinu. Stal som sa otcom....

Teraz stojíme na cintoríne, oblaky smútia s nami a my nášho syna už nikdy neuvidíme, neucítime a nebudeme počuť. Táto myšlienka sa mi zabodla hlboko do srdca. Znova som si to uvedomil a pritisol sa bližšie k Annie.

"Poďme preč Liam. Bojím sa tu. Bolí ma ten pohľad."

Dal som jej pusu do vlasov a cestou som ju držal.

15.11. 2013

Zabuchli sa dvere, kľúče dopadli s hrkotom na poličku a čižmy leteli niekam do kúta. Nezvyčajný príchod na Annie. Behala po dome, počul som dopadať jej malé nôžky na drevenú podlahu. Asi ma hľadala.

"Tu som láska."

Zbehla späť dole, za mnou do obývačky. Hodila sa na kreslo ku mne a ja som ju objal, nedalo sa inak keď som ju videl po dlhej dobe veselú. Začala plakať a smiať sa zároveň.

"Čo sa deje ?"

Hodila sa mi nanovo okolo krku a vtisla mi bozk na líce.

"Teším sa...ale...aj sa bojím."

"Tak mi to povec a možno ti pomôžem."

"No...vieš bola som dnes u toho doktora. Ráno mi bral krv a o jednej volal aby som prišla. Bola som vydesená. Čo so mnou je ? Celý čas ako znova čosi kontroloval som sa triasla. A potom mi povedal, že, že...jiiiiii, som tehotnáá."

Zapišťala tú poslednú vetu. Toto myslí vážne ? Ani som to nestihol spraviť prvý a už ma bozkávala na ústa. "A čoho sa teda bojíš ?"

Posmutnela pri tejto otázke.

"Že sa ten syndróm zopakuje Liam."

Zašepkala s pohľadom kdesi vpravo.

"Láska, neobviňuj sa. Nie je to v tebe. Naozaj. Teš sa. Budeme mať bábo."

Spomienka na Boba bola stále boľavá. Aj keď sa to povedalo. Síce som sa bál tiež, musel som ju utešiť.

21.7.2014

"Angelaaaa. Nebehaj toľko."

Kričal som na našu dcéru, ktorá sa svojim detským behom rútila ku schodom. Rozkošne sa rehotala keď som ju naháňal. Potom sa v svojich pančuškách šmykla a dopadla na zadok. Zamrnčala no to už som bol pri nej a bral ju na ruky. Bucľatú tváričku priložila k môjmu krku a išli sme dole za mamou.

"Angie. No tak, nič sa nedeje. Nič si si nebuchla. Pozri mama pečie tortu, dnes máš rok."

Prihováral som sa jej. Všetci sme boli ešte v pyžame, budiť sa o jedenástej u nás nie je nič nezvyčajné. Tento drobec sa cez deň vždy unavil a potom vstával neskoro. Asi by aj bola spala dlhšie no mal som podozrenie, že ju zobúdza myšlienka na jedlo. Napĺňala dom radosťou, stále sa smiala. Nedala nám oddychu ale my sme sa jej radi naplno venovali. Nebolo ťažké ju zabaviť, bavilo ju všetko pokiaľ ste robili opice a neodchádzali od nej. V tých jej malých rúžových pančuškách a veľkom bielom (poriadne zašpinenom) tričku bola na spapanie. Chalani nás otravovali každú chvíľu. Chodili na návštevy a ani sa tak nevenovali nám ako jej. Úplne sa do nej zbláznili. Vykukla cez môj chrbát smerom k mame. Pri jedle vždy spozornela. Louis sa jej snažil nanútiť mrkvy. No potom vždy prišiel Niall s nejakou dobrotou a mrkvi šli do hája. Smiali sme sa na tom. Chceli sme jej prvé narodeniny osláviť v trojici ale tí štyria sa nedali odbiť.

O tri hodiny

Zvoní zvonček a Annie s malou na rukách ide otvárať. Ako prvý sa z dverí cerí Harry a berie Angelu na ruky. Vchádza dnu a Niall jej už strká cukríky (ktoré potom pred ňou vždy musíme schovávať) do rúčky. Už su vnútri aj zvyšný dvaja a všetci sa na ňu smejú a hádajú sa kto si ju vezme.

"Ahojte."

Pozdravil som po piatich minútach keď sa neunúvali. Prevrátil som oči a konečne si ma všimli.

"Liam kamarát. Tak ako sa máte ?"

"Nič sa od včerajška nezmenilo."

Odpovedala Annie so smiechom.

"Och. Jasné. Zabudol som, že sme tu boli aj včera."

Presunuli sme sa do vyzdobenej obývačky, hrali sa s malou, gratulovali (celkom komicky, nevedela totiž o čo ide) a dávali jej darčeky. Dostal sa jej do rúk bublifuk od Zayna a koniec. Bublín v dome sa už nezbavíme. Každú chvíľu do toho musel niekto fúkať, zásobovať priestor tými lákavími lesknúcimi sa bublinami. ...Máme tú dokonalú a čarovnú chvíľu zdokumentovanú. Ja sa spokojne pozerám na moje princezné s úsmevom na tvári, Angie sa rehoce a praská bubliny a Annie s ňou. Bolo nám v ten deň super. Ako každý iný odkedy mi Annie druhý krát povedala, že je tehotná. Bob nám chýba stále. A vždy bude. No šťastie aké zažívame teraz, nám nedovolí ďalej sa s tým zožierať.
 
Forever together...tak sa to volá :) Komentáre a kritiku nižšie. ...Ak máte nejaký nápad na jednodielovku alebo si nejakú prosíte, rada napíšem :) Neskôr pribudne časť (možno viac) zo She is mine ! a dúfam, že sa podarí napísať aj Fuck ! I am Josh. :D
Jedna čitateľka písala, že má nový blog a chce pomôcťs rozbehnutím. Tak teda pridávam link...je overené, že je to suer pretože to povedala Kikuš :) Ja som nemala čas, písala som ale určite sa k tomu dostanem. :)
 
 
Večer som s5, zatial krásny deň a krásne čítanie :) Lúúbime Vás. :)
 
 Angela po narodení :)) Neni krásna ? O:) :D
 
 
 

8 comments:

  1. Zase som prvá! :D juuuj :D to bolo jaké ňuňaté :D zo začiatku slzička v očku a potom už len priblblý úsmev :D teším sa na obe poviedky a blog čeknem ;) <3 úžasné! :*

    ReplyDelete
    Replies
    1. ;D som rada, že si rada, že si prvá :D ....Ďakujem ^_^ <3 a keď tak vravíš, že sa tešíš na časti....idem písať :D

      Delete
  2. ňúúúúú :) to je sladké, veľmi sa mi to páči :) a nie je to podobné, ako to moje, teda aspoň sa mi nezdá :D kráááásne, rozplývam sa tu♥ presne tak, len píš časti, som zvedavá! :D
    love yaaaa!:)xx

    ReplyDelete
    Replies
    1. Angela je bohovská však ? ;DD ...tak som sa tou tvojou iba inšpirovala ;)) :D je naozaj úžasnáá...a Ďakujem aj ja ťa lúúbim <3 ;D

      Delete
  3. Je to dokonalé :)**.. Len škoda že mi neukázalo obrázky :/
    *Lenka*

    ReplyDelete
    Replies
    1. Fuuu...to ma mrzí, že ich nezobrazilo :( sú zlaté :) a ĎAKUJEM =***

      Delete
  4. nádherné to je :) a nepodobá sa mi to príbeh od Katie (neurazíte sa hádam ami jedna) prekrásne sú obidva :) skvelo píšeš, teším sa na ďalšie :*

    ReplyDelete