Thursday 19 July 2012

Fuck ! I am josh. 4 ;)

Babule dnes som sa zmohla len na takú kratšiu prepáčte :) Nevládzem, zaspávam :) Tak si ju užite ;D

Bola som mierne nervózna, že v izbe nebude moja sesternica. Bol by to dnes asi stý trapas. Klop. Klop. Klop. Otvorila som dvere bez pozvania dnu pretože som sa pred Joshom tvárila, že som si istá. Tentokrát som dostala už aj barle. Ktovie čo by sa ešte bez nich dialo. Pustil by ma nechtiac na zem od vyčerpania ? Spadli by sme obaja, pretože by sa šmikol a zlámal by sa aj Josh ? Tak sme od doktora kamaráta vypítali barle. Pomaly, len na tri centimetre som odchýlila dvere a nakukla dnu. Dvaja ľudia, jedna posteľ, jeden pohyb. Hneď som aj zabuchla a dúfala, že si ma nevšimli. Zhlboka som vydýchla. Svätý Barnabáš. 

"Je to dvatsať jednotka."

 Povedala som Joshovi, ktorý nechápal a tváril sa pobavene na mojom výraze. Hlasno som preglgla,.., toto som vidieť nechcela. Hopsala som na barlách k výťahu. 

"Ehm."

 Pozrela som naňho. Mal dvihnuté obočia a ruky založené na prsiach. 

"Že ty nevieš čo je to za izbu ?"

"Prečo ? Som si plne istá dvadsať jednotkou."

 "Dvadsať jednotka je moja."

Keby môžem prestúpim si z nohy na nohu ako keď sa vám chce cikať. Robím to keď som zmetená ale teraz  by som zbytočne porušovala zákazy.  Mľaskla som a zavelila :

"Recepcia." Odstránil svoj postoj baviaceho sa a natlačil sa za mnou do výťahu. Kľudne si mohol stúpnuť meter odomňa ale on je tesne pri mne. Asi si myslí, že sa strepem znova. Chvíľu ma pozná a dala som mu viac ako dosť dôvodov myslieť si, že som blbá a nezodpovedná. Ale ja som IBA nezodpovedná. Mal biele obtiahnuté tričko s gombíkmi, jeho hruď som mala zarovno oka. Aj keď cez deň lyžoval voňal silno a korenisto. Prekvapivo, mojou obľúbenou mužskou voňaukou. Fahrenhait sa volala. Bože Chloe, meno voňavky, ktoré vôbec nepotrebuješ si pamätáš ale číšlo izby...načo ?! Dvíhala sa mu hruď a mňa to vzrušovalo. Pozrela som sa hore aby som vedela kam hľadí on. Asi to boli moje vlasy (ako asi po dnešku vyzerám ??) lebo teraz, keď som dvihla bradu dívali sme sa jeden druhému do očí. Ja do jeho hnedých (krásnych), on do mojich modrých. Neviem prečo, telom mi prebehla vlna adrenalínu, zabolel ma nos a následne noha. Inštinktívne som ten nos krčila (ďaľšie moje gesto). Vyhŕkli mi slzy, musím sa načas naučiť krčiť prvé čelo. Videl to. Ani medzi nami nebola vzdialenosť, preto bolo jeho objatie ešte nečakanejšie. Jemne mi dal ruky na chrbát a prstami ma škrabkal. Nestískal ma silno, bol smrteľne opatrný a nežný. 

"Prepáč."

Šuškal mi do ucha a bolo vidno, že ho to mrzí. Oprela som sa hlavou o tu 'vzrušujúcu' hruď a dýchala Fahrenhaita. Bola som unavená, dolámaná (doslovne) no tu mi bolo dobre. S hlavou na tej hrudi som prestala rozmýšľať. Iba tak sa dá odychovať...bez myšlienok, pretože aj keď si to neuvedomujeme, tie nás vyčerpávajú najviac. Chcela som aby tá cesta bola dlhšia, chcela som ostať takáto "vypnutá". Ale výťah cinkol a otvorili sa dvere.

"Ty koza tu si. A čo si vôbec robila ?! Hľadala som ťa. Kto je toto ?! Robíš si sr... Hííí. Nerobíš si srandu."

 Na sekundu som zatvorila oči. Snažila som sa myslieť si, že tu po mne nevrieska moja sesternica. V polke prejavu zmenila rečnícky štýl keď uvidela môj nos a sádru sekundu potom.

 "Bože čo ste vy dvaja dovádzali ?"

Pýtal sa nejaký z jej kamarátov, ktorý stál za ňou a to bola preňho smola. Dostal lakťom do brucha. Zastonal a stíchol.

"No...nešťastnou náhodou sme sa zrazili. Vtedy som si zlomila nohu, tak sme šli do nemocnice. Z nemocnice sem ale, mhm, tuto Josh ma trafil lakťom do nosa tak sme si trasu nemocnica hotel zopakovali znova."

"Nemusíš ma obraňovať" zachechtol sa "za všetky tvoje zlomeniny môžem ja."

 "Čuš. Nohu si mi nelámal. A nič nebolo naschvál. Tak kľud." 

"Bože ty si prípad Chloe. Poď postarám sa o teba."

 Už vidím tú starostlivosť. "Tu si lažkaj a ja o chvíľu prídem." O deň. "Prepáč. Prepáč zlato. Sľubujem už neodídem." O dva. "Nikam mi nedovolíš hýbať sa ! Kašlem na to. Čau."  Z môjho predstavovania si ako v tomto hoteli zhnijem ma vytrhol Josh. Mal pery pri mojom uchu a šepkal.

 "Dovolíš mi zachrániť ťa tretí krát ? Verím, že sa o teba postarám lepšie." Chichúňala som sa.  "Ja som si tým istá. Ale neurazím sesternicu."


 P.S. Toto nebol proces zamilovávania sa. ;) Len si počkajte ako to ja douzlím :D Brú baby =* ľuuubim Vás :)

5 comments:

  1. človek vždycky čaká niečo dobrého a potom si to prečítam a je to vynikajúce a dokonalé :) těším se na dalšiu :D :*

    ReplyDelete
  2. Strašne sa mi to páči :) Je to dokonalé len tak ďalej :)

    ReplyDelete
  3. No krásne :D Čím ďalej, tým sa mi Josh začína páčiť viacej :D Len tak ďalej, proces zamilovania je úžasný :P :D ..
    P. S. Musím ti to napísať aj sem, ja viem, že nič ale "šmykol" sa píše s Y :D :D Nebi ma, nekopaj a nekrič po mne :P :-*
    P.S.S. .... Chcem ďalšiu :P :D

    ReplyDelete