Fuck! I am Josh 5

Hey guys! Prihovára sa Kika a posiela Maruškin príbeh, pretože jej to nejde. Stojí to za to, užite si to, Maruš je génius :*

"Dovolíš mi zachrániť ťa tretí krát ? Verím, že sa o teba postarám lepšie."

Chichúňala som sa. 

"Ja som si tým istá. Ale neurazím sesternicu."

"Nechám odomknuté. Chápeš...ak by si z tade chcela s krikom utiecť."

...

"Chceš čaj Chloe ?"

"Bože nie. Čaju mám dosť na mesiac. Chcem ísť spať." 

Bola to pravda. Ten čaj neuveriteľne pálil. Akosi som získala nechuť piť ho. A unavená som brutálne. Vyzliekať sa bolo problémové. Bundu som už mala dole dávno, tá mala zips. Ale prevliekať tri vrstvy oblečenia cez tvár to bude....au. 

"Dora pomôžeš mi prezliecť sa ?"

"Jasné."

Trhla svetrom hore, tá ťapa asi nevie prečo som ju žiadala o pomoc, a prišla ďalšia vlna bolesti v nose. 

"Prepáč. Prepáč, zabudla som."

Teraz už naozaj opatrne mi prevliekla sveter cez hlavu tak, že sa ani nedotkol nosa. Pozrela na krvavé tričko a zvraštila tvár.

"Nemôžem to rovno roztrihať ? Aj tak to nevyperieš."

"Máme nožnice ?"

"Vidíš...to som nedomyslela."

Driapla nechtom do látky a trhalo sa moje tričko. Tým jej päť centimetrovým umelým...ešte ma aj pichla. Že som ja nešla k Joshovi. Ako by ma asi vyzliekal on ? Odohnala som tú myšlienku.

"Zvyšok zvládnem."

"Sadaj no postel."

Zavelila a už ma do nej sácala.

"Tie oteplovačky nezvládneš ani keby čo bolo."

Chytila okraj jednej nohavice, ktorá mi siahala až cez chodidlo, šklbla a ja som sa div nestrepala z postele rovno na zadok. Potom mi zhrnula tú druhú nohavicu (doktor mi ju nechal nad sádrou) a šklbla ňou rovnako. Poslušne som to usedela. Vybrala som si pyžamo spod vankúša, chytila barle a hopkala do kúpeľne. Ako sa sprchuje človek so sádrou ? Mám s tým normalne vojsť do kúta ? Nemôžem na to stúpať. Alebo do vane ? Hovadina. Kašlem nato, nevládzem a neviem ako by som toto dokázala. Rozopla som podprsenku a s ťažkosťami obliekla svoje pyžamko s ovečkami. Pekné tmavofialové a teplé, obtiahnuté. Pančuchy mi roztrihal doktor. Ale musela som ísť nejako domov tak mi vrátili oteplovačky. Sedela som tam vtedy v mojich obľúbených bodkovaných nohavičkách a Josh stál pri mne. Ty brďo vážne, ja som si to ani neuvedomila. Nebudem sa tým teraz zaoberať. Sadla som si na zatvorený záchod a keď som sa snažila obliecť si nohavice zistila som, že sa to nedá.

"Doraaa."

Volala som ju, že nech mi príde pomôcť. Ale neodpovedala. Išla zase niekam ? Oprela som si hlavu o stenu či niečo budem počuť. Chŕŕŕŕ. Pfúúú. Chŕŕŕ. Pfúúú. Jej hlasné chrápanie. A potom že bývaj s ňou. Natlačila som sádru a zvyšok mojich nôh do tých gatí. To mi trvalo pól hodinu, ďalších desať minút som šla zo záchoda a potom sa mi naskytol bohovský pohľad. Nevyzlečená Dora, krížom cez celú posteľ leží a s pokrčenou tvárou chrápe. Vytiahla som zo skrine žltú mikinu na zips lebo mi bola zima, obliekla si ju a vyšla na chodbu. Povedal, že nechá odomknuté. A dlží mi to. Dnes sa potrebujem vyspať no z vlastnej postele som bola vyšachovaná. Cítila som sa blbo, že tam idem ale inú možnosť som nemala. Teda mala, ale spať na zemi, to sú neni zrovna vhodné podmienky pre spánok do ružova. A keď moja sesternica zalomí tak ju už nezobudíte. 

Klopem na dvere so zlatým číslom 21. Dúfala som, že sa dnes už nič nezapletie. Že on bude v izbe, že ešte nespí, že má pyžamo... Mala som toho na dnes plné zuby, všetkého. A ledva sa držím na týchto odporných barlách, ktoré ma tlačia pod pazuchami. 

"Ďalej."

Tomuto vravím svaté slovo. Mám kde spať. Otvorila som dvere a barlou ich odtlačila. Ležal na posteli, ešte neprezlečený. Otočil ku mne hlavu a usmial sa. Niekedy, ako teraz, ma jeho prítomnosť ukľudňovala, niekedy, ako vo výťahu, znervózňovala... Má na mňa vpliv ? ....Rozlial sa vo mne pokoj, žiadny trápny scenár sa nenaplnil. 

"Prepáč ale nemám kde spať. "

"Bola si vyhodená z izby ?"

Smial sa a netušil, že by mohol mať pravdu.

"Také niečo..."

"Aj ty si mi chýbala."

"Nechaj si iróniu. Ja chcem spať !"

Bol naladený na vtipnú nôtu a až keď sa rozrehotal uvedomila som si aký dvojzmysel som pustila z pusy. Ešte stále som stála pri jeho dverách. Zdvihol sa a kráčal ku mne. Obe barle mi vzal a oprel ich o stenu. Potom ma zase dvihol na ruky.

"Uložím ťa."

Dal mi pusu na čelo, pri ktorej som privrela oči. Uspávala ma ešte viac. Hlasno som si zívla čím som ho rozosmiala. 

"Prečo sa na mne smeješ ?"

"Si zlatá keď takto zaživa zaspávaš."

"Uťah..."

Chcela som povedať "uťahal si ma" ale zastavila som sa skôr ako by sa znova rehotal. Položil ma na posteľ, ja som stihla zamumlať "brúú" a už som spala.