One more time? 10

For u girls :*

Po tom, ako som sa vrátila na intrák som sa ako prvé spýtala Rachel na meno toho kučeravého chalana z Louisovej kapely. Harry. A ona sa začala samozrejme hneď pýtať na detaily. Najprv si ma prezrela, a keď si uvedomila, čo mám na sebe, vyvaľovala oči. „Prečo si v jeho veciach? Kde máš svoje šaty? Ty si sa uňho vyzliekla? Čo sa tam stalo?“ pýtala sa nedočkavo a pri každom slove bol jej hlas vyšší ako pri predchádzajúcom. „Vy ste spolu spali?“ dodala nakoniec ešte upišťanejším hlasom, akoby ju táto otázka napadla až teraz. „Zmokli sme, jasné?!“ zavrčala som na ňu a rovno si ľahla do postele. „Nič mi nepovieš? Čo sa stalo? Aký bol? Čokoľvek?“ „Keď ti poviem, že je to najväčší idiot na svete a už nechcem nikdy vidieť, dáš mi pokoj?“ „Trisha, čo sa stalo?!“ „Nič! Len je to magor, ktorý keď som uňho v izbe sa v obývačke olizuje so svojou údajne bývalou!“ povedala som jej a perinu si prehodila cez hlavu, nech vidí, že táto debata skončila. „Trish, to ma mrzí. Ale on to tak určite nemyslel.“ „Nie, nemyslel, on sa s ňou olizoval nechtiac! Asi sa pomýlil!“ zakričala som na ňu a ignorovala všetko, čo potom povedala.

Na druhý deň mi volal asi desaťkrát. Nezdvihla som. Načo? Veď on je s tou svojou Eleanor a ja mu už tretíkrát nenaletím. Už sa nenechám oklamať. Celý deň som sa pokojne tvárila, že neexistuje, zmyla si vlasy, ktoré boli po všetkých tých kalužiach naozaj hrozné a jediné, čo mi ho pripomínalo boli jeho tepláky a tičko, ktorých som sa nedokázala zbaviť a celý deň som ich mala na sebe. Samu seba som presviedčala, že vôbec nečuchám každú chvíľu jeho vôňu, ale neverila som si. Tak som to vzdala a vychutnávala jediné, čo mi po ňom zostalo. „Trish, niekto sem za tebou prišiel,“ povedala Rachel, keď vošla dnu a za ňou stál on. Tomlinson.  Skôr, než som sa ho stihla spýtať, čo tu chce, spýtal sa on: „Takže mám tie veci hľadať v kontajneri?“ a ukázal na svoje tričko a tepláky. Harry odkázal. Fíha. „Vlastne som v tom včera zaspala a ešte sa nestihla prezliecť, práve som vstala, ale nemusíš sa báť, čoskoro ich vyhodím,“ usmiala som sa naňho drzým úškrnoma čakala, čo mi ešte povie. „Nevyzeráš, že by si práve vstala. Ani tie veci nevyzerajú, akoby v nich niekto spal. A máš mokré vlasy, čo si v spánku zmokla?“ smial sa mi priamo do tváre a ja som s tým nemohla nič urobiť. Pretože mal pravdu. „Vieš čo? Fajn! Tak mám na sebe tvoje veci. Požičal si mi ich,“ povedala som mu a vstala. Rovno som si tričko prevliekla cez hlavu, tepláky si tiež vyzliekla a oboje mu podala. „Veci máš späť, ešte niečo?“ postavila som sa pred neho s rukami vbok a sledovala jeho oči, ktoré sa nedokázali upriamiť na moju tvár, ale utekali stále dole. Prešla som ešte kúsok bližšie, stála som pol metra od neho len v spodnom prádle a potiahla ho za bradu, nech sa mi pozerá do tváre. „Prečo si tu? Pochybujem, že si sa hrabal v kontajneri, a keď si zistil, že tam tvoje veci nie sú tak prišiel za mnou. Čo teda chceš?!“ „Mrzí ma to Trish. To bola Eleanor, moja býva...“ „Viem. Harry mi to povedal. Choď si za ňou a mne daj prosím pokoj.“ „Ale no tak, ja nechcem ju, rozišli sme sa. Ja chcem byť s tebou.“ „Škoda, že ja nechcem byť s tebou,“ povedala som mu milo a otočila sa mu chrbtom. Nespravila som ani krok a už ma držal jednou rukou okolo pásu, druhou za zadok. „Nedotýkaj sa ma!“ zasyčala som naňho, no on ma ďalej zozadu držal a perami mi blúdil po krku. „Rachel!“ zakričala som na kamarátku, ktorá bez slova sledovala celú našu hádku, „tento idiot ti chce znásilniť kamarátku a ty jej nepomôžeš?!“  „Nepreháňaš?“ spýtal sa Louis a silnejšie sa mi prisal na krk. „Ja vás nechám,“ povedala Rachel a zmizla. „Rachel, nikam nechoď! Radšej mi pomôž!“ kričala som za ňou, no ona neposlúchla. A čo som čakala? Ona a poslúchnuť? Mňa? Nehrozí. „Pusti ma!“ zasyčala som zas na Louisa a mikla sa mu, čo však nepomáhalo. „Idiot! Nechaj ma! Čo odo mňa chceš?!“ „Aby si sa na mňa nehnevala,“ zašepkal mi perami do ucha, znova ich priložil k môjmu krku a ja som ho už nevládala posielať preč, príliš som to chcela. Otočila som sa k nemu tvárou a lačne sa perami vrhla na jeho. Vychutnávala som si každý pohyb jeho jazyka, ktorý ešte včera blúdil v ústach Eleanor. A možno aj dnes. A možno bude aj zajtra. Ale momentálne mi to bolo úplne jedno, teraz bol so mnou. Teraz bol môj. Jeho ruky stále blúdili po mojom chrbte a pozastavovali sa pri mojich posledných kúskoch oblečenia, no ja som ho vždy odtiaľ vyhnala, určite teraz nepôjdu dole. V nezamknutej internátnej izbe? V žiadnom prípade. Pri tej myšlienke som sa od neho odtrhla, a kedže to teraz nečakal, nezadržal ma. Predsa len, ktokoľvek sem mohol kedykoľvek vtrhnúť. Rýchlo som prešla k skrini a natiahla na seba prvé tričko a tepláky, ktoré som našla a dvere som zamkla. Nie, že by sa tu malo odohrať niečo nevhodné, ale celkovo to, že je tu Louis nie je niečo pre cudzie oči. „Fajn. Čo teraz chceš? Čo bude ďalej?“ „Teraz by som chcel, aby si si opäť vyzliekla tie veci a ďalej by sme mohli...“ ruku som mu priložila na ústa a nenechala ho dohovoriť jeho návrhy. Vie veľmi dobre, ako som to myslela. „Ja mám jeden návrh. Zabudneme na všetko, čo sa medzi nami dvoma stalo a ty sa vrátiš k svojej priateľke,“ povedala som mu a on pokrútil hlavou, moju ruku si po jemnom bozku odtiahoľ od úst. „Ona nie je moja priateľka. Ty si,“ povedal mi s úsmevom. „Nie som,“ vyviedla som ho z omylu a úsmev mu zamrzol na perách. „Trisha, daj mi ešte šancu. Poslednú. One more time?“ Zapochybovala som, ale pochybnosti sa vyparili s dotykom jeho pier, bez ktorých by som nevydržala. Nedokážem sa naňho hnevať. Pobozkala som ho tiež a potom sa spýtala: „Posledná šanca. Čo teraz?“ „Poď so mnou. Niekam pôjdeme,“ usmial sa a potiahol ma za ruku. „Počkaj! Aspoň sa prezlečiem,“ zastavila som ho so smiechom. „Vyzeráš dobre aj takto,“ namietal, „ale ak sa tu ideš prezliekať predo mnou, tak prosím.“ O päť minút sme už mierili niekam von a ja som netušila kam, no dúfala, že sa vyhneme kolotočom. A hlavne Eleanor.

Girls, ja len, že idem na prázdiny ku starke, kde nie je net. Čiže jedna časť odo mňa dnes, ak sa mi podarí dopísať ďalšiu pred odchodom tak sem pribudne zajtra (ak niečo nedomrvím, ale myslím, že som to pochopila ako) tak dúfam, že sa bude páčiť.