One more time? 8

Finally! To mi trvalo, čo? Užite si, hádam stojí za to :)

Po polhodine bozkov v daždi, strávenej prevažne v kalužiach sme usúdili, že by nebolo zlé ísť do sucha. Louis sa teda rozhodol, že ma kamsi odtiahne a nechcel mi povedať, kam. „Nikam už nejdem! Ani krok, kým mi nepovieš, kam ma ťaháš, počuješ?!“ začala som trucovať asi po desiatich metroch, čo ma ťahal za sebou. Pozrel na mňa so zdvihnutým obočím, zrejme neveril, že to myslím vážne, no ja som zostala stáť na mieste so založenými rukami. „Nikam nejdem Tomlinson! Pokiaľ neviem, kam mieriš, budem tu stáť!“ Prevrátil očami a začal sa nebezpečne približovať. „Si si istá, že so mnou nikam nejdeš?!“ spýtal sa a skúšal sa tváriť hrozivo, no pôsobil ako zmoknuté kura. Zasmiala som sa na ňom a to zrejme pochopil ako nie, lebo sa ku mne priblížil ešte viac a ako vrece zemiakov si ma prehodill cez plece. Nevedela som, či mám kričať alebo sa smiať. „Idiot! Daj ma dole!“ kričala som nakoniec po ňom a snažila sa nesmiať, aj keď ma to už dusilo. „Čo za to?“ spýtal sa provokačne a kráčal ďalej, natriasajúc ma najviac, ako mohol. „Nebudeš mať na chrbte môj obed napríklad!“ Táto ponuka ho zrejme veľmi nenadchla, kráčal ďalej so mnou na pleci, no už ma tak nenatriasal. „Nejaká lepšia ponuka?“ spýtal sa po chvíli nadávok z mojej strany. „Nezabijem ťa, keď sa dostanem na zem?“ navrhla som sa po ďalších nadávkach na jeho účet, pretože môj žalúdok sa už pomaly začínal obracať a dvakrát príjemné mi to nebolo. „To by si ty nedokázala tak či tak. Nejaká lepšia ponuka alebo ťa odnesiem celú cestu?“ pýtal sa úplne pokojne a ja som rozmýšľala, či to nenechám tak, veď ma nesie už niekoľko minút a dlho to hádam ďalej nevydrží. No žalúdok opäť zaprotestoval, kým kolotoče naňho nemali nejaký vplyv, Louisove nosenie sa mu nepáčilo. „Prosím, daj ma dole, pusa bude stačiť?“ spýtala som sa zúfalo. „Pusu od teba dostanem aj keď ťa dole nedám,“ zasmial sa a kráčal ďalej. Namyslený truľo! „Louis, prosím ťa daj ma dole!  Urobím čokoľvek, len ma už daj dole!“ Nahodil tvár, ktorou mi chcel dokázať, že vážne uvažuje a zložil ma dole. Usmiala som sa naňho a zatackala, pretože sa mi krútila hlava. Chytil ma za ruku a myslela som si, že mi pomôže nájsť stratenú rovnováhu, no bola som na omyle. Zasa ma ťahal niekam, stále nepovedal kam.

Po desiatich minútach behu sme zastali pred veľkým domom, kde údajne Louis býva aj s chalanmi z kapely. Všetci štyria sedeli v obývačke na gauči a zvedavo na nás pozerali, no ja som sa na nich nestihla ani poriadne pozrieť, už ma ťahal po schodoch hore a vošli sme do izby, ktorá bola pravdepodobne jeho. Ako sme kráčali, zostávala po nás mokrá stopa, doslova z nás tieklo. Snažila som sa v jeho izbe nestúpať na koberec ani nič nezamokriť, no on sa rovno zvalil na posteľ a potiahol ma so sebou. Hneď sa natiahol ku mne a perami zaútočil na moje, ale ja som ho zastavila. „Louis, nechceš sa prezliecť? A nepožičiaš aj mne nejaké suché veci? Lebo je naozaj chladno,“ povedala som mu a on ako na dôkaz kýchol. Zasmiali sme sa obaja. Ja som sa posadila na posteli a on vstal a zamieril k prvej skrini. Keď ju otvoril, vybuchla som do smiechu a chrbtom pristála na premočenej prikrývke. Všetko do posledného kúska v nej bolo pásikavé. Vždy som si myslela, že z tých jeho pásikov len robia príliš veľkú vec. Zrejme nie. Vybral mi pásikavé tričko, ktoré bolo dvakrát také veľké ako ja (bola som si istá, že naschvál vybral najväčšie, aké tam mal) a z inej skrine mi podal sivé tepláky. Pre seba si viac-menej vybral to isté a tričko, ktoré mal na sebe sa rýchlo ocitlo na zemi. „Kde sa môžem prezliecť?“ spýtala som sa ho a držala veci v rukách. „A čo tak tu?“ nechápavo na mňa pozrel, „už som ťa videl bez oblečenia a rád si to zopakujem.“ „Nemôžme sa tváriť, že sa to vtedy nestalo? Zabudnúť na to?“ navrhla som mu a pridala pohľad psích očí. „Fajn, nič sa nestalo, ale aj tak sa prezlečieš tu.  Okrem toho, dlhuješ mi jednu láskavosť a povedala si, že urobíš čokoľvek,“ povedal a stál pritom meter odo mňa, pozeral mi do očí a ja som pozerala do tých jeho.

Nič sa nedialo, stáli sme tak hodnú chvíľu, potom som sa mu otočila chrbtom a poprosila ho, nech mi rozopne zips vzadu na šatách. Okamžite sa ozval jeho výťazoslávny smiech a šaty padli na zem. Vystúpila som z nich a otočila sa tvárou k Louisovi, ktorý sa spokojne škeril a neodtŕhal odo mňa svoj pohľad. Vyzula som si obidve topánky, v ktorých bolo po pol litri vody a vyliala ju vyškerenému Louisovi na hlavu. „To za čo?“ spýtal sa a otriasol všetkú vodu na mňa. „Za to, že si taký idiot!“ vyplazila som mu jazyk a úplne to stačilo na to, aby som v tom okamihu ležala na chrbte Louisom pritlačená k posteli. „Odvoláš to!“ „Lebo čo?“ „Myslíš si, že si vtipná? No veď počkaj!“ Opäť si ma prehodil cez plece ako vrece zemiakov a vyšiel z izby. „Pusti ma! Zbláznil si sa?!“ kričala som po ňom, no on kráčal ďalej, dolu schodmi a zastal uprostred obývačky pred ostatními chalanmi. Tam ma zložil na zem a chytil okolo pásu, aby som neušla. Všetci samozrejme na nás pozerali a začali mať blbé poznámky, kedže sme nemali ani jeden tričko a ja som bola vďačná, že som mala na sebe aspoň nepriesvitné legíny. „Chalani, chcem vám predstaviť Trishu,“ povedal Louis a škeril sa od ucha k uchu, uvedomujúc si, že táto situácia je pre mňa viac ako trápna. Chalani sa začali rehotať, ja som sa mračila a opäť povedala Louisovi, že je idiot. „No počkaj,“ zašepkal mi do ucha a uhryzol ma naň.  Snažila som sa od neho odtiahnúť, no nešlo to. „Pusti ma!“ zasyčala som a konečne sa mu vytrhla z rúk. „Veľmi ma teší!“ zakričala som na ostatných a opäť vybehla do jeho izby po oblečenie. Treskla som dverami, ale ešte pred tým počula rehot chalanov. Fajn, som im všetkým na smiech.

Rýchlo som sa obliekla do Louisovych vecí a čakala, či príde sem za mnou. Musí prísť, veď aj on sa chce prezliecť a oblečenie má tu. Sedela som teda na posteli a čakala, kým príde, naozaj som nechcela ísť dole, hlavne kôli chalanom a scénke, ktorá sa pred niekoľkými minútami v obývačke odohrala.No Louis ani o päť minút neprišiel. Rozhodla som sa teda ísť dole za ním, možno by som už mala ísť. Snažila som sa ísť čo najtichšie, nechcela som stretnúť ostatných chalanov. Prišla som až k otvoreným dverám obývačky a nikoho z nich neuvidela. Nakukla som dnu a všetci boli tam, no nikto našťastie nevenoval pozornosť mne. Všetci pozerali na bozkávajúci sa párik v strede miestnosti. Chalan bol bez trička a celý mokrý. Dievča som poznala z telky. Viem, že sa volala Eleanor Calder.