Sunday 22 July 2012

She is mine ! 10

Upozorňujem, že nepreskočte 8čku a 9tku, ktoré sú nižšie. :) ...Dnes sú dve časti lebo neviem či stihnem dopísať Josha. A zároveň je táto posledná, ktorú zatiaľ mám tak sa bojím, že časti nebudú pribúdať každý deň ako doteraz. Ale budem sa snažiť. :) ...Enjoy :)

LOUIS

Buchot. Znova mi niekto nedovolí poriadne sa vyspať. Otrávene som vstal z postele a odšuchtal sa dole. Štrkotala zámka, buchli dvere a ktosi sa rehotal. Vedel som presne koho tam nájdem. Opretá o dvere v polohe zúfalca plakala. Plakala ? A kto sa teda rehoce ? Nikto iný tu neni. Usudzujem teda, že Adriana ma svoju chvíľku.

"Pomoc ?"

Navrhol som len tak s brusu. Ona odveci spustila.

"Transplantuješ, ehr ehr smrk mhm, dušu ?"

Mala pritom otvorene ústa akoby niečo počítala a hľadela do stropu. Bol som ticho. Len som na ňu hľadel. Mala rozopnutú, na pól vyzutú čižmu. A pod rozopnutým kabátom dosť odhalené telo. Bledá pokožla kontrastovala s čiernymi vlasami. Strašne dlhými a lesklými. Oči veľké ako dva orechy, tmavej hnedej farby, ktoré vždy hľadeli tak prenikavo. A normálne, rúžové, plné pery. Nikdy sa nemaľovala ako hviezda, bola prirodzená a ako som práve zistil aj krásna. Pozrel som sa na tie pochybné pančucháče a vyššie na stehná.

"Si opitá."

Skonštatoval som.

"Wuaááu. Dokonalý na to prišiel."

"Nerob to. Nepomáha to."

Vedel som presne čo hovorím. Zažil som to.

"Ako komu...ustúp."

Akosi sa vyhrabala na štyri a prechádzala popri mne. Vážne toto robí ? Prečo sa tak znižuje ? Pokrútil som hlavou a dohnal juntromi krokmi. Čudne som ju podobral rukami a snažil sa otočiť ju hore hlavou. Čudoval som sa, že nerobila cirkus ale keď som ju konečne obrátil chrápala. Tak naozajstne, deduškovsky. Vyšiel som hore schodmi a nohou otvoril dvere na jej izbe, ktorá bola hneď vedľa mojej. Všade sa tu vznášala jej vôňa, ktorú vždy šírila okolo seba. Bola ako Zayn. Musela voňať na tri metre. Ale ib tak jemne, jahodovo. Bol tu bordel ako v pajzli, svit mesiaca dopadal na jej chlpatý koberec a ja som ju pokladal na posteľ. Ešte chvíľu som stál pri posteli a pozeral sa na ňu, keď som s nahol a dal jej jemnú pusu na líce. Asi ma to lákalo, okúsiť tú bledú už napohľad jemnú pokožku pod perami. Vyzul som jej topánky na ktorých by sa každá iná zabila a poprikríval ju. Keď som odchádzal zamrnčala ale spala ďalej.

ADRIANA

Ako som sa dostala do postele ? A koľko je vlastne hodín ? Vonku je ešte tma takže to nemôže byť dlho čo som prišla. Topánky sú pri posteli ale ja som sa nevyzúvala. Nešlo mi to. A prečo už nemám samodržky ? Čo som dovádzala ? Trochu som sa ukľudnila keď som zistila, že som si pančucháče ztiahla v spánku. Potrebujem vodu, pomyslela som si a už aj vstávala z postele. Ale ešte pred tým sa prezlečiem. Hodila som na seba tú veľkú modrú košeľu s ponožkami. Cesta dole schodmi bola ťažká lebo som bola triezva iba na pól a v ponožkách sa šmýka. S posledným schodom som si vzdychla. Neviem prečo som nervózna, asi mám vysokú dávku adrenalínu (cháp. alkoholu). V kuchyni som pre svoje dobro nezažínala len som poslepiačky vytiahla pohár. Nahmatala som kohútik a napustila som ho vodou.

"Ahoj."

Ježiši. Pustila som pohár, ktorý sa roztrieštil na drobné črepiny. Narobil dosť hluku a ja som mala tep 500. Keď mi voda stelala po nohe cítila som, že bola horúca. Nevedela som či mám byť nasratá za tú vodu alebo na toho debila čo ma vystrašil. Ako sa ukázalo bol to Louisko.

"Ty na mňa ani nehovor."

"Prepáč. Zabudol som, že sa ti ešte trasú prsty po zábave."

Ľuďom sa netrasú prsty keď sú opitý. Ale mne áno, z tej hnusnej nervozity, ktorú som nechápala. Ako vie, že sa mi trasú prsty ?

"Ty si ma bral do postele ?"

"Nie."

Keby vidím do tej odpornej tváre vedela by som povedať či klame. No ja si ten úsek večera nepamätám a je tu tma ako v bunkri.

"Čo sa, do riti, dialo ?"

Ani som si neuvedomila, že to vravím nahlas. Len som úporne premýšľala čo som robila. Pamätám si Ralphieho pri stole ale ako som sa dostala domov to tiež neviem.

"Čo tu ty vlastne robíš ? Deti o takejto dobe už spia."

"Nemôžem spať."

Čakala by som nejaký odfajk. Od neho určite...ale on mi normálne odpovedá.

"Kde máte panvice ?"

"Vľavo dole. Ideš večerať ?"

"Nie. Idem ťa uspať."

Zobrala som si druhý pohár, popameti som pretočila páku aby tiekla studená voda a napustila ho. Iba sa zasmial ale neodpovedal. To ticho mi vyhovovalo. Ignorovala som jeho spoločnosť a sadla si pri stôl tiež. Nech sa už netrasiem ! Chvela som sa celým telom, pohár, ktorý som vypila nepomohol tak som zložila hlavu na stôl a prstami sa hrabala v mojich strapatých a douzlených vlasoch. Príjemne ma to škrabkalo a ukľudňovalo. Uvedomila som si ďalšiu skutočnosť. Predsa som mala vo vlasoch štipček, zapla som si ich dozadu. A ako sa v tých vlasoch hrabem a motám ich ešte viac, nenachádzam ho.

"Vyberáš si vši ?"

"Jedine ak by práve preskákali od teba."

Znova stíchol. Vzdala som hladanie štipčeka a dvihla hlavu. Jedine čo bolo počuť, bolo moje ešte stále neukľudnené srdce. A bilo nepravidelne. Ktovie, možno mám aritmiu.

"Mala by si upratať tie črepiny."

"Ty za to môžeš. Upraceš ich sám."

"Čo také som spravil ?"

"Nepočuješ ? Zľakla som sa ťa viac ako obvikle, keď ťa vidím."

Vyložila som si nohy na stôl, oprela sa na stoličke a čakala. Chce sa mi spať ale pôjdem až keď to uprace.

"Niesol som ťa do izby ja."

"Šokujúce priznanie. Čakáš, že to od vďačnosti upracem ?"

"Ani nie ale keď to tak vravíš...Bezomňa by si spala na schodoch."

"Vyzul si mi topánky ?"

"Dosť to smrdelo ale áno."

"Stiahol si mi aj pančuchy ?"

"Nie."

"A štipec z hlavy ?"

"Nie."

"Robil si so mnou ešte niečo ?"

"Čo také ?"

"Neviem. Mohol si ma okradnúť."

"A o čo ?"

"Nevravím, že to muselo byť materiálne. Spím tvrdo."

"Nie nič som s tebou nerobil."

Skúmavom som sa naňho zahľadela. Nevizeral, že klame. Len vyzeral ako tie psi...aj Zayn takého mal. Narazený ksicht som ho volala. To asi od únavy.

2 comments:

  1. áno aj ja som si ju takto nejak predstavovala :D jéžin strašne ... strašne...no nejak neviem nájsť slovo pre toto :) proste dokonalé ako TY sama :) ľť :)
    *Daniels* :)

    ReplyDelete