She is mine ! 12

Sľúbila som ju do pol noci tak... Here u are ! ;) "Stretla som babičku Priscillu Zayn. Žiadneho chalana. A mám právo sa hnevať..." Pozerala som sa do jeho mojich očí, obom sa nam leskli. Zvláštne ma to bolelo, že tá, ako ju mám vlastne nazvať ?, jeho frajerka bude mať všetok čas čo doteraz venoval mne.  "Prepáč. Ja...myslel som..." "Nemyslel si. Vidím, že babičku budem navštevovať viac ako som si myslela, keď už teraz nebudeš mať čas..." Tak už viem prečo Zayn v kuse nebol doma. Vždy sa odvolal na to, že je v štúdiu. Nahrávajú album ale vždy boli doma viac ako on. Dlho sme spolu neboli. Mal pravdu, že ma nevidel. Ale nie kôli mne. Vstala som z gauča, šál ťahala za sebou a išla späť do noci. Obula som si čižmy, kabát a šla. Spomenula som si, že mi došli cigarety. Nezvikla som fajčiť často. Vôbec mi to nechýbalo, zapálila som si iba pri premýšľaní. Ten dom ma kazí. Neviem či už mi vyschli slzné kanáliky alebo odišli nervy ale neplakala som. Mám vôbec dôvod ? Len moju samotu musím začať brať ako samozrejmosť. Nie stav, ktorý sa zmení keď Zayn nebude musieť naspievavať sóla. Skončila som pri bare s nadržaným čašníkom a poldecákmi.  "Máš cigaretu ?" Pýtala som sa podopierajúc si hlavu. Jednou rukou som si ju podopierala a druhou krútila prázdny pohárik. Ostávala na ňom stopa môjho balzamu. Mal hrubé dno a tancovalo v ňom svetlo. Momentálne bol mojim jediným priateľom. Strčil mi cigaretu rovno do úst a žmurkal. To je pako. Oheň som si vytiahla sama a pripálila ju. Hlava sa mi zošmikla z ruky, takmer som dopadla nosom na špinavé drevo a cigareta sa zlomila. Už aj osud si praje aby som fajčila menej. Pripito som myslela a vstávala od tade. Idem spať. Zvažovala som aj spánok v parku alebo niekde inde ale lúbim sa natoľko, že si neodopriem postielku. Hodila som hlavou do strany aby som sa zbavila vlasov v tvári a zbytočne sa pri tom zatackala. Chytil ma nejaký človek za mnou no namiesto pásu siahal na zadok. Ešte zmačkol a postavil ma späť. Ako tak som nabrala silu a otočila sa k nemu. Oblizol si nechutne pery a znova ma šiel chytiť. S modlitbou, že ak nespadnem do rána si nezapálim som dvíhala nohu a kopala ho do rozkroku. A v tom momente niečo kopalo mňa.  Nie niekto ale niečo a mne bolo zrazu jasné čo budem robiť. Modlitba bola vyslišaná, udržala som sa na nohách a mohla ísť hladať cestu domov. Aj v takom podguráženom stave som trafila pomerne ľahko a vošla ticho. Zámerne. Nechcem sa s nikým tu pritomným o ničom baviť. A hlavne nie so Zaynom, ktorý ma izbu tu dole.  Možno išiel za svojou krásavicou. Vycupkala som si schody hore, hodila na seba modrú košeľu s bielymi ponožkami a išla do postele. Zajtra sa začína lepší život, bola posledná myšlienka pred spánkom do ružova.  Zobúdzalo ma brucho, škvŕkajúce a žiadajúce raňajky. Dochádzali mi myšlienky zo včera a po raňajkách sa môžem realizovať. Začala som si pískať a schádzala dole. Najem sa, lebo musím a príde zlom. Neuveriteľne som sa tešila. Nemilé prekvapenie sedelo v kuchyni. Zayn s blondýnou na kolenách. Štetka, takto zrána na ňom sedí obkročmo a líže mu až mandle v krku. Keby mám niečo v žalúdku povraciam sa a keby som nejedla naposledy pred dňom prešla by ma chuť. Tak som ich odignorovala a brala si zaváraninový pohár s broskyňami. Keby odignorovali aj oni mňa bolo by to menej pokazené ráno.  "Adriana chcem vás zoznámiť." "Čo teraz ? Mám volať ostatných ? Otvárať šampanské ?" "Úplne stačí ak Perrie podáš ruku a milo ju pozdravíš." "Bojím sa o svoje zdravie. Keď vidím čo dovádza jazykom nechcem ani myslieť na ruky." "Prestaň." Zavrčal. Zayn nevrčí. Tu to máme. Je pod vplivom. Mikla som plecom a išla hore. "Mala by si prestať toľko piť." Kričal za mnou. Zo schodov som mu odpovedala. "A ty by si mal začať aby si si ju potom nemusel pamätať." Vošla som dnu. Zakopla dvere a sadla si na zem. Tá ženská sa v ňom šíri ako baktéria. A dostáva sa tam cez ústa. "Mala by si prestať piť" to Zayn nehovorí. Počkám kým všetci odídu a začnem. Na toto potrebujem byť sama. Odišli neskôr ako som rátala ale nevadí. Na cestovanie nie je nikdy neskoro. Hodila som na seba ďalšie čierne legíny, na podprsenku som si dala len mikinu a na hlavu panvicu šiltom dozadu. Som v cestovnom možem ísť baliť. Dala som sa na špičky, že si zo skrine stiahnem kufor. Mala som ho tam položený. Ledva, ledva som dočiahla jeho kraj a potiahla. Bol lahší ako som čakala . Zbytočne silno som trhla a on s dunením dopadol na zem. Rozvíril prach a mňa to rozkašlalo. Neviem či prach alebo moje trvajúce nachladnutie no každopádne som bola rada, že sa mi nezvalil na hlavu. Zdvihla som ho a položila na posteľ. Bol pekný. Cyklamenový s opicou. Rozzipsovala ho a rozmýšľala čo je najpotrebnejšie v Južnej Amerike. Zo skrine som tam začala hádzať šaty v pastelových farbách, plavky, sukne a tielka. Cestou pre sandále som zakopla o zaváraninový pohár, ktorý narazil do dverí. Sadla som si ku kufru na posteľ a s eufóriou začala veci ukladať. Plný som ho zase zasipsovala. Na moje ruky bol príliš ťažký tak som ho nohou odtlačila z postele. Znova hlasno dopadol na zem od kade ho budem môcť tlačiť. Ale som sama doma, je mi to jedno. Keď som sa hádzala na posteľ k notebooku aby som zajednala letenku otvorili sa dvere. Alebo nie som sama ?  "Čo tak búchaš ?" Prevrátila som oči. Zase Louisko. Ten sa raz pripletie do cesty čertovi.  "Nestaraj sa." Vošiel bez pozvania dnu a zahľadel sa na kufor medzi bordelom.  "Kam si myslíš, že ideš ?" "Nemyslím si, že idem. Choď von z mojej izby. Zajednávam letenku." "Neni to tvoja izba." Hodila som naňho smrtiaci pohľad. Chce hrať na citlivú strunku ? Ide na mňa s tým, že to neni môj domov ? "Tipujem, že tak o týždeň to tu po mne vyprázdnia." "Kto ?" "Neviem. Pošlem nejakého sexi brazilčana. Mám toho veľa." "Takže ty sa sťahuješ do Brazílie." "Nie pošlem brazilčana zo Severného Pólu." "Ak ťa nepustím ?" Vtedy som spustila strašný rehot. "Nepotrebujem aby si ma pustil." Zavrel dvere a otočil kľúčom. Tak sa ideme hrať.  "Počuj zlatko" oslovila som ho ako vtedy v aute "vieš kam idem. Keď ti budem tak ukrutne chýbať ľahko ma vyhladáš. " "A čo dôvod ?" "V Riu majú dobrú teqilu." "V Riu ?" "Áno. Idem rovno do Ria De Janeira. Tam sa ľudia aspom zabávajú. Nájdem si tam nejakého amíga, kamošky s dredami a budem si užívať teplo. Nebudem tu zdeprimovaná zo všetkého, z vás a sama. Na ulici si zatancujem sambu, zmoknem a budem voľná." Kričala som po ňom a ťukala na "zabukovať". Letí mi to dnes v noci. Kde mám kreditku ? Vstala som a z kabelky vysipala celý obsah. Á, tu je. "Nepustím ťa." "Prečo by si to robil ? Máš byť rád. A ako to chceš znova dosiahnuť ? Choď do pekla." Hovorila som už tichšie a snažila sa pomedzi to správne zadať číslo tej kreditnej karty.  "Zase to robíš. Nechápeš aká si sebecká ? Zayn si to bude vyčítať. Budeš mu chýbať a zničíš mu vzťah. t Tak si to uvedom." "Rýchlo sa otrasie. Však má blondýnku. Už ma nepotrebuje. A ja si môžem robiť čo chcem." Hlasno som zakašľala a znova sa zdvihla z postele. Mám letenku. Ešte si vezmem príručné veci a on mi v tom nezabráni. Idem na to odkonca. Najprv odcestujem a tam to budem hľadať. Poobzerala som sa po izbe. Zoberiem si mobil ? Nezoberiem ? Kto mi naň volá ? Kedysi Zayn. Sms-ky boli na dennom programe. Ale budú sa mi chcieť čítať jeho smutné sms-ky? Nie. Zoberiem ho ale ostane vypnutý. Peňaženku potrebujem, cigarety... Čo ešte ? Rozmýšľala som a obzerala sa po izbe. Na zemi sa váľali moje veci. Postel bola ustlatá. Na mojom kozmetickom stolíku boli kľúče. A ani jedny neboli od domova. Otcov dom, tento dom, ďalšie domy vo vlastníctve môjho otca a kľúč, ktorý som kedysi dostala od Zayna. Dal mi kľúč od ničoho zo slovami, že to je jediný kľúč od jeho srdca a že mu ho mám stražiť. Mali sme osem rokov a v tej chvíli som sa na tom smiala ale odvtedy som ho strážila. Keď tak nad tým rozmýšlam, nevlastním teraz niečo na bývanie v Riu alebo niekde v Brazílií ? On stál ako solný stĺp opretý o stenu a uškŕňal sa. Teraz mi nevadí ale keď poviem, že idem tak mi pekne odomkne a bude ticho. K tomu ho donútim. Pohla som sa smerom k šuflíku, ktorý ukríval moje najdôležtejšie doklady. Medzi nimi aj pas, občiansky, rodný list, vlastnícke listy... Nemala som hlavu v smútku. Vedela som presný scenár budúcnosti. Žiadny dramatický koniec priateľstva sa nekoná, nemusíme byť zúfalý, za dobu neurčitú sa sem vyrovnaná dotrepem späť a hodím sa Zaynovi okolo krku. Ak tam dovedie blondýnku, o čom pochybujem na betón sa rozídu, tak neviem... To som nedomyslela ale viem, že náš vzťah so Zaynom sa zase scelí. Do tašky cez plece som tie veci naskladala a šla si po kufor. Ešte bude potrebné zastaviť sa v banke. Rozmýšľala som či je španielčina podobná portugalčine a nakoľko ju ešte zvládam. A mám všetko čo treba ? Snáď hej. Vytiahla som rúčku a išla. Dokonalý sa pohol doľava a teraz sa opieral o dvere.  "Čo teraz ?" "Neviem. Asi tu budem stáť kým ťa neprejde cestovatelská horúčka." "Zožerú ťa výčitky." "Myslíš ?" Posmieval sa mi. "Kazíš mi šancu na lepší život." "Čo ti ho má akože zlepšiť v Riu ?" "Možno aj nejaký pekný chlap, napríklad." "Pekného chlapa máš aj tu." "Zayna ? Nie to nie. Je to kus (akoby aj nebol, podobáme sa) ale skôr ho vnímam ako brata." Schytil ma za pás a vymenili sme sa. S tým rozdielom, že ja som bola k dverám pritláčaná násilím. Štyrmi prstami ma k nim tískol. Dotýkal sa ma v priehlbinke pri panvovej kosti. Druhú ruku mal opretú o dvere pri mojej hlave. "Ja som čo ?" "Logicky vzaté si strašný debil ale inak neviem." Sklonil hlavu a zasmial sa. Potom ju zase zdvihol a dýchal mi na krk. Jeden rukáv na mikine som mala padnutý a od šije až k holému plecu mi naskákali zimomriavky.  "Vzdávaš sa ?" Šepkal a nepovoľoval tlak na mojich bedrách.  "Vzdávam sa. Ale možnosti, že si normálny." "Adriana..." Vzdychol a mňa to znova šteklilo na pokožke. Pritiahla som si ho za putko na nohaviciach a usmiala sa naňho. "...si prosí ten kľúč." Siahla som rukou do vačku a vytiahla ho. V momente ma držal za zápastie a opieral sa o mňa celý. Pomaly sa prstami hýbal k tým mojim a akoby si ich chcel prepliesť mi tú malú striebornú vec kradol. Perami mi prešiel od líca k uchu a šepkal. Pod tým pocitom som sa prikrčila a silou mocou odolávala. "Ostaneš tu." "Myslíš, že si zvodný či čo ?" Vysmiala som ho a ruku stiahla za chrbát. Pohladil ma po krížoch a dostal sa aj tam. Násilím mi ho vybral zo zovretej dlane a strčil do dierky. Otočil ním, otvoril a prekĺzol kým som stihla niečo spraviť. Zamkol ma zvonka. Momentálne sa idem púštať do pokračovania tak dúfam, že zas nepojdem dpať o druhej :D ľúbim Vás, dobrú noc :)