She is mine ! +prekvápko :)

Hlási sa čerstvý pracant Maruš ! :) Plnila som úlohu Pata aj Mata, ešte aj DJ-a pre celú budovu a robotu čo majú iný na hodinu som spravila za tri ale v mojom prípade ide hlavne o snahu, :) Odpracovávam si lístok na Justina Biebera, ktorý ešte nemám ani neviem či sa mi újde ten do Viedne ale niekam sa naňho dostanem. Taký je sľub od rodičov. Tak so sestrou makáme rýchlosťou leňochoda a dúfame, že sa nám splní sen. Vidím to tak, že o rok budem zarábať na One Direction. :D Ako sa máte ? :) Aký ste mali deň ? ...V nadpise spomínam prekvapko....tak čítajte až dole a dočkáte sa :))

She is mine ! 2...

Adriana

Ktosi zaklopal na okno, čím ma prebral z myšlienok až som sa strhla. "Tommo" predo mnou odomkol. Otvoril sa kufor a škodoradostne som si vychutnávala ich povzdychy keď konečne zložili moje kufre do auta. Tak im treba, nemajú ma sťahovať proti mojej vôli. Preložila som si jednú holú nohu cez druhú a čakala, kto si prisadne. Pri mňa si sadol Zayn, a knemu dvaja ďaľší.

"Chlapci toto je Adriana."

Ani som sa neobťažovala pozrieť sa tam. Pozerala som von oknom s rukami na prsiach, preloženými nohami a ešte stále s odutou perou.

"Adriana toto je Liam, Niall a Harry."

"Teší nás."

Ozvalo sa zborovo a strašne neúprimne. Nech si o mne myslia čo chcú, aj tak som nemala dôvod vôbec sa s nimi baviť. Zachvíľu sa odtade odsťahujem.

Cesta prebehla v absolútnej tichosti. Ja som ich ignorovala a oni sa predo mnou nechceli rozprávať. Keby to nebol Zayn čo ma sem berie dávno by som tu nebola. Nemám problém bývať s ním. Ale tí štyria ? Bŕŕŕ.

Po krátkej ceste auto zastalo pred ich domom a všetci sa začali zberať po kufre. Poodnášali to všetko do domu iba ja som sa nehla. Ostala som sedieť.

"Netrucuj. Niečo ti nájdem, nebudeš tu dlho."

Hodila som na Zayna vražebný pohlad a sedela ďalej.

"Nechaj to tak kámo, ja to vybavím."

Zayn odstúpil a vytiahol cigaretu, že si ešte vonku zapáli. Človek, ktorý mu to hovoril ma začínal až smrteľne vytáčať.

"Chytíš sa ma a skončil si."

Sikla som.

"Tak si to odskúšame."

Opäť násilím ma z tade vybral. Chytil ma na ruky a nebabral sa so mnou. Zložil ma až v dome.

"Vidíš, že sa to dá."

Usmiala som sa naňho a zobrala najväčší kufor na kolieska do rúk. Prešla som mu ním po nohách a poberala sa ďalej. Videla som na ňom, že to bolelo.

"Zayyyyyn."

Kričala som. Počkala som si. Jeden. Dva. Tri. Štyri. Päť. Šesť.

"Čo je ?"

Stáli sme predpokladám v obývačke a ja som nevedela kam sa mám ďalej poberať.

"Kde máš izbu ?"

"Načo ti je vedieť kde mám izbu ?"

"Predsa sa do nej sťahujem."

"Teba v izbe ???" -rozosmial sa- "v živote ! Ideš do hosťovskej."

Obišiel ma ani len ten kufrisko my nezobral a videol ma kamsi hore schodmi. Hore schodmi s týmto ?!

"Zayyyyyn."

S povzdychom sa ku mne otočil. Ja som mu predviedla moje oči v plnej veľkosti a pozrela naňho maximálne pohoršene.

"Ani mi s tým nepomôžeš ?"

Prevrátil oči a zišiel dole po ten kufor.

Dostali sme sa do izby obrovskej veľkosti a honosného zariadenia. Nachvíľu som sa bála, že si ju budem musieť prerábať ale bola som spokojná. Bola zariadená v modrej farbe, ktorú mám najradšej a mala velikánslu manželsku posteľ, ktorú budem využívať takmer 24 hodín denne.

"Vyhovuje ?"

Spýtal sa napäto Zayn. Nebudem ho dneska ďalej trápiť, povedala som si a prikývla. Spokojne si vydýchol a nechal ma samú. Spokojná, že som ešte v pyžame som sa na ňu hodila do polohy vejúcej veveričky (nepýtajte sa ma aká to je :D) a naladila sa na režim noc.

Prebudila som sa ďalšiu noc o jednej na hlad. Predtým rozpustené vlasy som si dala do drdla a šla do kuchyne. Po špičkách som zišla dole, predpokladala som, že tam nájdem jedlo. Tento dom bol maximálne naopak. Stratila som sa a keď som hľadala kuchyňu našla som práčovňu. Oni aj perú ? Divila som sa, lebo ja som to nevedela. Behala som po chodbách a miestnostiach ale nenašla som nič. Potom som začula hlasy a chcela som sa ísť opýtať kde majú kuchynu ale pri mojom mene som zastala.

LOUIS

"Bude Adriana ešte dlho takáto milá na všetkých ? Plánuje vôbec vyliezť z postele ?"

"Louis má pravdu. Bude taká povrchná stále ?" -Liam

Pýtali sme sa Zayna so sarkazmom pri slove milá. Nechcel som byť odporný ale liezla mi na nervy. On spustil úplne odveci a mimo otázku:

" Neviem. Otec jej dal kreditky a všetko načo si ukázala ale nie výchovu. Teraz sa na ňu vykašlal lebo je problémová. Iba kreditky jej zostali. A potom sa mi všetci čudujú, že sa o ňu starám. Ibaže nikto nemal nervy nato spoznať ju tak ako ja. Úplne. Nikto nečakal kým si ho pripustí k telu, čo u nej trvalo dosť dlho. Veľa krát sa popálila, neverí len tak niekomu. Mala len pár kamarátok, ktoré nenávidela ale aspom mala s kým vymetať bary a obchoďáky. A potom mňa. Čo som jej otcom, bratom aj kamarátom. Vo svojej podstate je úžasná, ale v živote to nemala komu ukázať. Všetci videli len jej drzú a povrchnú masku, preto nikoho netrápilo keď ju naozaj zranil. Má city, až také hlboké, že ich tají. Ako som vravel, nikto ju nevychovával. Mamu nemala, otec len obdarúval aby sa nemusel starať a ľudia jej jej na oko perfektný život boháčky závideli až tak, že jej ho zničili. Ona sa vtedy postavila, oprášila a zmenila sa na to, začo ju dovtedy mali. Tak ju tu strpte aspom na nejaký čas kým jej niečo nenájdeme."

Vidí to čo chce vidieť. Ak aj pri ňom bola taká ako vravel, bolo to preto, že to je Zayn a obmotala si ho okolo prsta. Nikomu sa nepáčilo, že s piatimi chalanmi tu mala bývať baba a ešte aj takáto. Nič sme však nezmohli. Ostatní chalani sa zjavne tiež zamýšľali nad tým čo povedal.

"A čo jej otec robí teraz ? Chceš povedať, že jej zakázal sa k nemu nasťahovať."

Pýtal sa Liam.

"Strašne sa pohádali a on povedal nech sa naňho neobracia. Vraj ju nenechá v biede ale starať sa o ňu nemieni. Neviem či by jej dovolil nasťahovať sa ale ona mu vopred povedala, že ho nenávidí a radšej bude žiť na ulici ako s ním. Odvtedy sa nevideli ani nepočuli."

"A že kde pochytila správanie."

 

Ak sa bude páčiť večer pridám ešte jednu. :) Píšte komentáre, budem rada za každý názor, a ak sa bude páčiť pridám trojku. K prekvapeniu...chystá sa poviedka...nepoviem s kým ale týka sa to One Direction. Nemám meno pre hrdinku. :D Opakujem sa ale...celá ja. Tak teda...pridávam ten kúsok, úvod, písaný po pol noci. :) ENJOYYY !

 

"Ďakujem, ja nepijem."

Odpovedala som Billymu, ktorý sa ma bez slov pýtal či si dám. Odtiahol teda fľašu od môjho pohára a pokrčil plecami.

"Keď inak nedáš."

Ani neviem ako som sa ocitla medzi tímito bláznami. Asi Doru zabijem. Prečo ma vždy vedela presvedčiť na tie najväčšie somariny ? Sedeli sme v bufete, hore pri svahu, všetci natlačený na jednej lavičke. Jedna sesternica Dora, osem jej priateľov a ja, ktorá som sa len ticho prizerala čo všetko dovádzajú. A vraj sem ideme lyžovať. Sadla som s ňou do auta, asi tak polovične nabalená lebo Dora ako vždy ponáhľala ("Hlavne že máš lyže !") a valili sme brázdiť Talianské svahy. Lyžovali sme jeden deň, teraz akurát tak brázdime všetky bary.

"Dora ja idem na lyže. Stretneme sa v hoteli."

"Jasné. Čau."

Takže sama. Veď nevadí, idem si vychutnávať rýchlosť. Dupla som na každú lyžu aby som sa poriadne zapla a nejako som sa doodrážala k poriadnej zjazdovke. Fajn, začína snežiť. Mám to ja skvelú dovolenku. Vytiahla som zips na bunde, šál natiahla na nos a stiahla bríle. Nohy sa hýbala naučene, pri každom oblúku som zrezala zatáčku a s potešením sledovala spŕšku snehu, ktorú som vytvorila. A ďalšiu a ďalšiu. Na traverzi som zahla doprava a rútila sa opäť dole.

Lyžovala som dokedy to podmienky dovoľovali. O pol piatej už snežilo neuveriteľne husto, aj slnko zašlo. Nevidela som na meter pred seba tak som už len musela absolvovať jazdu dole k autobusu. Bolo to nebezpečné ale nedávala som pozor na rýchlosť aj keď by som nemala šancu zpozorovať nikoho kto by mi skrížil cestu. A to sa nevypláca. Bola som podrazená zozadu, držaná niekým cudzím, kto ma oblapoval okolo brucha a ťahaná k zemi. Kým sme sa v klbku zvalili na zem zišli sme asi desať metrov. Potom sa jeho snowboard dostal na moje lyže a my sme stratili kontrolu nas riadením. A takto sme akurát tak naberali rýchlosť. Stiahol nás teda do boku a spadli sme. Ešte sa chvíľu kotúľali a zrazu ležal na mne.

"Ne...nedá sa dýchať."

Koktala som aby zliezol a vôbec sa nehýbala.

"Prepáč kráska. Nevidel som ťa."

"Je to v poriadku. Len neviem kde mám lyže."

"Fuuu, prestal som to sledovať keď sme sa blížili k tamtej jedľe a nikto nebrzdil."

"Aaau."

Sykla som chytajúc si nohu, keď som sa snažila hýbať ňou.

"Bolí ta niečo ?"

Pýtal sa zdesene.

"Nič. Len som si narazila nohu. To rozchodím, neboj."

"Poď pomôžem ti vstať."

Vstal najprv on a podával mi ruku. Potiahol ma, ja som vstala, postavila sa na obe nohy a padala speť.

"Neudržím sa na tom."

"Čo teraz ?"

"Dole to nezídeme. Nemám lyže a bolí ma noha. Ty nemáš snowboard."

"Zabehnem po pomoc. Čakaj tu."

"Počkaj...sama ?"

Bála som sa. Nezvládala som takéto situácie bez panyky.

 

Čo na to vravíte ? :) Síce nemám meno (zásoby mien dochádzahú mám toho strašne veľa :D) ale moju predstavu ako táto, prezmenu milá, hlavná hrdinka vypadá.

 

Ahooj, vidíme sa (čítame sa) večer :)