She's mine! 14

Home sweet home Čo povedať ? Víkend s Klaudiou na jednotku, máme medailu wooohoo a ja vás strašne lúbim tak len... užite si ju ;D =*

Akoby dotyčný vedel, že naňho myslím, vkročil do izby a sadol si ku mne na posteľ. Chytil ma za ruku, moja pokožka bola teraz skoro rovnakého odtieňa ako tá jeho. Nadýchol sa a chcel mi niečo povedať, no napokon pokrútil hlavou a zavrel ústa. No zbohom...

"Niekedy ťa tam zoberiem."

Povedala som mu. Počul moje zážitky už nespočetné množstvo krát. Ale odkedy som prišla, trápilo ho to. Boli veci na ktoré nezabudnem. Myslím tam, v Južnej Amerike. A keď som prišla sem dostala som facku od počasia aj od posunu. Zayn ma čakal na letisku so štyrmi opicami v pätách a nevedel či ma má bozkávať alebo ignorovať. Ibaže ja som ja a Zayn je Zayn. Tak som sa mu podla scenára hodila okolo krku a on ma zdvihol zo zeme. Už tri dni, čo som späť je takýto. Nijaký.

"No tak Zayn. Máš ma tu, vrátila som sa. Chápeš ? Nerobila som to kôli tebe. Pozri, som vyrovnanejšia" -čo bolo mierne klamstvo- "opálená a som tu. V tomto dome."

Strašne silno som ho objala. Najsilnejšie ako som vedela som ho stískala a kľačala. Ruky mi obmotal okolo pásu a privinul si ma ešte silnejšie. Bože ako mi toto chýbalo. Hladil ma po chrbte a ja som vdychovala vôňu jeho svetra. Potom som nu vtisla veľkú pusu na líce a dúfala, že to už bude v poriadku.

"Vieš, že ťa ľúbim najviac na svete."

"Viem. A preto ťa už nikdy nikam nepustím samú. Počkáš, kým budem mať čas. Chýbala si mi. Ani nevieš ako."

Ešte raz som pritisla pery na jeho tvár a brnkla mu po nose.

"Veď aj ty mne."

Otvorili sa dvere na mojej izbe a dnu sa nastrkali štyri hlavy. Vzdychol si, dostala som pusu na ústa a pustil ma. Najlepšie na návrate z môjho výletu bolo to, že sme teraz so Zaynom desať krát viacej spolu. Byť na tri mesiace bez dvojičky s ktorou ste sa ani nerozlúčili nie je ľahké.

"Zayn nechcem Vás rušiť ale Paul nás čaká v štúdiu. "

"Obleč sa. Ideš so mnou."

"Akože ja ?"

"Áno ty."

Tomuto sa protirečiť nedá. Bol to smutný a rozkazový tón zároveň. A keď už som mu na tri mesiace utiekla, idem s ním. Avšak včetci tu ešte boli.

"Mhm. Idem sa prezliecť."

Štyri hlavy a jedno telo sa stiahlo z dverí a bolo počuť dupot na schodoch. Vytiahla som prvé čo mi prišlo pod ruku. Šaty na traky, tričko a legíny. Zobrala som si hrubý šál s kabátom a išla za nimi. Cestou som obmotávala dlhý pletený šál okolo krku. Vytiahla som si spod neho vlasy v dvoch copoch, ktoré keď dopadli na chrbát rozvírili vôňu môjho šampónu.

"Vyzeráš ako tá škôlkárka, ktorú som si pred veľa rokmi obľúbil. Bola krásna."

Kráčal ku mne Zayn a znova ma objímal. "Chýbala mi aj tá vôňa." zašepkal mi ešte. Zasmiala som sa mu pri krku , dal mi ruku okolo pása a šli sme. Do auta, v ktorom som musela sedieť Zaynovi na kolenách. Pri každej zatáčke ma zvalilo buď do Louisa alebo Harryho. Vždy keď bola príležitosť som škodoradostne vystrčila lakeť a Tommo vedľa mňa len ticho syčal. Smiala som sa na tom a Zayn so mnou. Aj keď ten si nevšímal čo som robila jeho kamarátovi. Len mu bolo smiešne ako som pretancovala po všetkých okolo kým som sa zase dostala k nemu na kolená. Vystúpili sme pred štúdiom, kde boli davy a ja som v dobrej nálade zahrala divadielko. Išla som v tesnom závese za Zaynom a podpísala sa všade tam, kam aj on. Predstavila som sa ako Zaynova sestra z Brazílie, usmiala sa, podpísala, kde bolo treba objala a so smiechom vošla dnu. Zayn sa rehotal so mnou. Tie baby boli vystrašené a udivené, čo sa patrične odrazilo na ich smiešnych výrazoch tváre. Vlastne sa smiali všetci okrem Louisa.

"Adriana, spravila si zo seba hviezdu."

"Ja som ňou od mala."

Skočila som mu na chrbát a odniesol ma až do tej malej miestnosti s veľa gombíkmi, piatimi mikrofónmi a slúchatkami. Usadila som sa na kreslo s koliečkami vedľa plešatého uja. Veľmi som mu nekecala do roboty aj keď som to mala v pláne. Vyzeral strašidelne. Päť sladkých hlasov stvorilo jeden úžasný a veselé tóniny sa niesli izbou. Odpichla som sa špičkou od zeme a na kresle som došla až do stredu tej malej miestnosti kde som narazila na koberec a začala sa točiť na stoličke. Odrážala som sa a krútila sa tam a späť. Potom som zdvihla nohy zo zeme, vystrela ich pred seba a krútila sa čo najdlhšie. Až sa mi točila hlava a vlastne celý svet. Potom som sa doodrážala späť a počúvala ich znova. Prečo ma to tak uspáva ? Na Zaynove party som sa postavila a začala tancovať. Tak odveci som sa tam krútila, skákala a hádzala hlavou. Ostatný sedeli za mnou na gauči a počúvali tiež. Vystrúhala som tanečné kreácie o akých ste nepočuli a unavená zastala. Videla som krivo a padali mi oči.

"Točenie na stoličke strašne uaaaaa vyčerpáva."

Zývla som pred tým než som dopadla na gauč. Nebol prázdny ale kým ich vyženiem zaspím na koberci. Tak som si na nich vystrela nohy a na jednej hrudi, bolo mi jedno ktorej, som sa schúlila s hlavou do klbka.

LOUIS

Najprv sa doma so Zaynom správajú ako sijamčatá, šíri tú svoju vôňu a hlas, potom zo mňa v aute robí omeletu, vonku bezhlavo metie fanúšičky, krúti sa tu na stoličke čím ma rozptiluje, tancuje a teraz si tu ľahá cez nás všetkých. Na Liamovich, Niallovich a Harryho nohách si vystrela tie svoje. Chcel som sa posunúť, uhnúť sa ale v tej chvíli si na mňa skladala hlavu a hrbila chrbát aby jej bolo pohodlnejšie. Vydýchla, mľaskla a s rukou pod tvárou sa mi pomrvila na hrudi. Čo mám teraz robiť ? Pýtal som sa sám seba hodnotiac situáciu. Ak sa akokoľvek rapídne pohnem zobudím ju a vyškriabe mi oči. Tak som jednu ruku položil na jej zaguľatený chrbát ako dieťaťu v zlamičke a druhú zložil voľne pri jej bruchu. Spokojne dýchala a vyzerala sveto. Tak detsky, anjelsky. Dokonca som mal pocit akoby sa usmievala. Pomohla jej tak tá Brazília ? Robil som dobre keď som nijak nezakročil a pred Zaynom bol ticho ? Pokúšalo ma to, všetko mu vyklopiť keď som ho videl. Prišiel domov a ona tam nebola, veci si zbalila. Bol v panike, povedal som mu len toľko, že Adriana odcestovala ale vráti sa. Cítil som sa hnusne keď som kôli nej klamal kamarátovi, že neviem kam šla. Volal jej, písal. Až to Perrie začalo liezť na nervy tak veľmi, že sa pohádali a bol koniec. Mne bez nej doma bolo blažene. Konečne nás bolo päť chalanov ako kedysi a ja som dohnal všetky tie výstrelky, ktoré som si odpúšťal keď tam bola. Aj keď Zayna som sa bál čo i len dotknúť, nepomáhalo mu nič. Ani opiť ho sa mi nepodarilo. Stále len Adriana sem, Adriana tam, prečo mi nezdvíha ? Vráti sa ? Nenávidí ma teraz ? Mierne som jej vyčítal, že mu na nič neodpovedala, znervózňovalo to aj mňa. Ale aj tak.... tri mesiace slobody v dome. Potom nás vytiahol na letisko, keď mu v posledný deň výletu zavolala a skoro od úlavy plakal. On od úľavy, ja od niečoho iného. Prišla hnedá, s kruhami pod očami ale vysmiata, miestami zamyslená. Aj s darčekom. Veľmi milo nám podarovala krabicu kubánskych cigarí, kde jedna chýbala. Ešte aj sa nám priznala, že jej proste nechutili tak nech si ju necháme a fľašou niečoho, čo vizeralo ako moč tak sme sa aj báli chutnať to. Bol to čudný pocit vidieť ju po troch mesiacoch. ...zvrtla sa až skoro padla a ja som ju zachytil. Skrčila si nohy, tým pádom dostal Niall do brucha a skoro vyvrátil našu chladničku. Potom si však zmyslela vystrieť ruku a dostal som facku.

"Poloha vejúcej veverice sa na tomto gauči prakrizovať nedá dievča."

Zašepkal som a ruku jej priložil k telu.