Friday 20 July 2012

She's mine! 6

Ahojte krásavice. ...vonku prší, je zima a ja dúfam, že tým, ktoré nenávidia dážď chvíľu spríjemním aspom časťou She is mine ! aj keď pokračuje smutne. Ja dážď milujem. Iba búrok sa bojím. Spravidla blesky osvetľujú stenu pri mojej posteli, mňa strasie a pri hrome prichádza pocit úzkosti. Ale keď prší, vzduch vonia a kaluže naskytujú možnosť vyblázniť sa. Pre mňa určite. Preto keď je zamračené, fúka a možno prší, vždy vytiahnem niekoho von a užívam si také dni. Je mi jedno čo mám obuté a aké mam nohavice, skočím do prvej kaluže, ktorú uvidím. Možno aj pretoto zbožňujem jeseň na ktorú sa nenormálne teším. V tých mesiacoch býva v škole najviac srandy, pomaly sa ochladzuje a mne je vtedy blažene. Ani neviem prečo. Jeseň je proste pre mňa. Keď už som sa o tom rozhovorila, aké je Vaše obľúbené ročné obdobie ? ...Môžete mi to napísať v komentári spolu s názorom na časť. ....Užite si ju.


"A aby som nezabudol. Ide s nami Louis a ty nebudeš protestovať. Ostatní nemôžu a musíme tam byť aspoň dvaja. Keby niečo."

Bolo mi to proti srsti, že on mal ísť so mnou na hrob môjho otca ale nehádala som sa. Zo skrine som si vytiahla tmavomodré hrubé legíny. Čierne šaty na ne. Dlhý čierny kabát a hrubý tmavomodrý šál. Obula som si čierne čižmy na vysokom opetku a vlasy vyčesala do vysokého chvosta.

"TOTO si chceš teraz obuť ?"

"Otca si uctím elegantne."

Zobral ma pod pazuchu a šli sme. Na moje želanie pešo. Sneh sa stopil. Bolo iba mokro, zima. A hlavne strašne ticho, čo ma ubíjalo. Došli sme po dlhej a tichej ceste tam. Spomenula som si, že pre neho nič nemám. Zayn to šiel kúpiť a ja som ostala sama čumieť na miesto kde ležal. Opäť to mnou otriaslo a zatackala som sa. Ako som zistila, Louis musel stáť za mnou lebo ma zachytil. Neudržala som sa na nohách a nechcela som aby ma držal. Kľakla som si tam a nechala stekať slzy. Otec tu mal obrovské množstvo kvetín. Aj sviečok. Zatiaľ iba na hline lebo nestihli položiť kameň. Položila som ruku do tej hliny a plakala.

"Nachladneš."

Šepkal ticho za mnou.

"Horšia choroba ako zlomené srdce to nebude."

Odpovedala som a hľadela ďalej na ten hrob. Čo ma prekvapilo, prikľakol si.

"Tiež som niekoho stratil."

Bola som ticho.

"Tiež som si myslel, že to už v živote horšie nebude."

Stále ticho. Tiež hľadel na hrob, keď som sa naňho pozrela.

"Nebude. Nemám viacej čo stratiť. Nič iné nemám. Nemám ani len vzdialeného príbuzného. Mám len Zayna. A keby ma on opustil, nemala by som dôvod ďalej žiť."

Mlčal zase on a hľadel na mňa. Zotrela som si trasúcou rukou slzy a vzlikala.

"Nenávidela si ho."

"Ako Nicolasa Ülbeho. Ako moju krv som ho milovala."

"Možno si mu to mala niekedy dať na javo."

"Musíš ma ničiť ešte aj teraz ?"

"Neničím ťa. Vravím čo si myslím."

"Tak mlč."


LOUIS

"Tak mlč."

Povedala ticho. Pôvodne som ju chcel utešiť. Povedať jej aké to bolo. Ale pri nej som to nevedel podať tak ako by som chcel. To čo som povedal pôsobilo ako výčitka. Možno pre tú nevraživosť čo sme k sebe chovali som nepovedal nič čo by pomohlo, iba zbytočne nevhodnú vec. Bolo mi jej ľúto. Videl som ako vyzerala včera so Zaynom. Ako sa dopĺňali a on tam klačal s ňou a plakal tiež. Kričala a vravela nech ju neopustí. Milovala ho ako jej všetko. Čím aj bol. A vidieť vzťah tejto odpornej Adriany a nášho obetavého Zayna v takej intenzite bolo alo facka od Boha. Pochopil som, že Zayn mal o jej citoch pravdu keď vravel, že sú také hlboké až ich tají. A začal som ju brať, možno o čosi miernejšie.

ADRIANA

Čo si o sebe myslí ? Sedím pri hrobe svojho otca a on mi začne niečo vyčítať. Našťastie potom už ostal ticho. Neovládla by som sa pri ďalšej jeho poznámke. Potom prišiel Zayn s kopou červených ruží. Boli krásne, škoda, že boli odsúdené nato zamrznúť tu. Vstala som. Jednu z toho veľkého množstva som vybrala, pobozkala a položila rovno pod kríž. Zvyšok som dala von z papiera a voľne rozhádzala po celom hrobe. Jednu som si nechala. Dám si ju do izby. Stále mi stekali slzy a keď som si ružu priložila k nosu jemne na ňu dopadali. Stiekli do jej vnútra a zmizli. Zatvorila som oči a vyhľadala Zaynovu ruku. Chytila som niekoho ale toto nebola Zaynova ruka. Obzrela som sa a stál tam Louis. Pokrútila som hlavou a išla za tým koho som hľadala. On ma objal a potom mi podal ruku. Ešte nejaký čas sme tam stáli a pozerali sa dole. Ja v objatí so Zaynom, Louis obďaleč. Spadla by som keby ma nedrží, nevládala som. Strašne som mu ďakovala za oporu. Ani si to nevedel predstaviť. Pomaly mi tiekli slzy a spomínala som na svoje detstvo. Otec sa tam objavoval len veľmi zriedka. ...Ku hrobu prišla aj nejaká žena, ktorú som vôbec nepoznala. Úprimne ma zaujímalo kto to môže byť. Položila pri moju ružu ich spoločnú fotku a tiež sa tam pozerala.

"Kto ste ?"

"Smiem vedieť kto sa pýta ?"

Odpovedala a neotrhla od tadiaľ oči.

"Jeho dcéra."

Vtedy zdvihla pohľad a zarazila sa. Pozrela na mňa s vyvaleným pohľadom.

"Prosím ?"

"Adriana Ülme. Jeho dcéra."

"Pomýlili ste si hrob. Tu leží MÔJ otec."

"Nie, vy ste sa zmýlili. Na kríži stojí Nicolas Ülme. Môj biologický otec."

"Môj tiež."

Nechápali sme ani jedna. Toto je zlý vtip ? Metie jej ? Hádam si poznám svojho otca. Odtackala som sa od Zayna k tej fotke a zdvihla ju. Naozaj tam stála ona s mojím otcom. Hľadela som nato s otvorenou pusou. Pre toto sa o mňa môj otec nestaral ? Vybral si len jednú dcéru ? Jemu milšiu ?

"Teší ma...ehm sestra."

Neveriacky som sa k nej otočila. Čo to povedala ? Sestra ? Teší ju ? Ona a byť mojo sestrou ? V živote ! Z posledných síl som kričala.

"Ja nemám sestru ! A ani žiadnu nechcem. Toto bol môj otec ! A nikoho iného. Moja mama bola jeho manželka..."

Posledné slová som ale ledva zašepkala. Minula som si posledné sily. A opúšťalo ma vedomie. Padala som...



9 comments:

  1. Smutná ale super časť :)) si môj človek ja milujem dážď :D
    *Lenka*

    ReplyDelete
    Replies
    1. Uhh ďakujem ;)) ...jj, moknem pri každej priležitosti ;D

      Delete
  2. Ooh :( chúďa Adriana :'( Zayn zlatý sa o ňu stará :') mé úžasné <3 na konci už len taký smutný face :( tak mi jej je ľúto :( ale fakt perfektné :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. ja to len píšem a som z toho smutná takže asi viem ako to vidíš...preto ani dlho nevydržím písať toľko smútku :D tak chvíľku vydrž a hádam sa budeš usmievať ;) ...a Ďakujem :)

      Delete
  3. AHOJ :) k tomu počasiu ježin :) si asi prvá s ktorou som sa stretla a ma rovnaký názor na jeseň na dážd :) ja dážd milujem :) tie kvapky, strieborné hviezdičky z nebíčka splyvajúce s týmto svetom mi dodávajú silu :) bodaj by si bola moja kamarátka a ja by som sa s tebou prechádzala v daždi v kuse :) (plačem :))a Maruš? :) no píše sa mi cez slzy zle, ale to čo dokážeš ma ničí, že ja neviem nič v niečom nie som dobrá a tu sa objavíš TY (nezaslúžiš si aby som tvoju ctihodnosť písala malými písmenkami) a ... no naoíšeš všetko nádherné na tento blog :) VY dve hoc vás nepoznám MILUJEM VáS :)
    *Daniels* :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ahoj :) ...krásne si to napísala s tým dažďom a jeseňou :) ...môžeš mi dať tvoj fb, niečo si napíšeme a nič nám nebráni v tom byť kamoškami :) ;D...rozplakala ťa táto časť ? ;(...no a TY dievča ma hneváš ! ...vieš, aj mne to trvalo dosť dlho nájsť niečo čo ma baví a v čom som možno dobrá...skúšala som toho veľa a znášala, že tie športy a iné aktivity, ktoré som sa snažila naučiť mi vôbec nejdú a ani ma nebavia..brala som to so smiechom,...neverím, že je na tejto Zemi človek, ktorý nič nevie a už vôbec nie TY ! ...minimálne viem, že vieš krásne písať :) hlavu hore nemá ťa čo ničiť !! ...a žiadna moja ctihodnosť neexistuje ! ...jasné ? tak skúšaj ďalej a raz to nájdeš určite :)...my ťa milujeme viac a Ďakujeme !! :)**

      Delete
    2. jéj :) riadne krásne povzbudenie dakujem zlato :) a fb mám Daniela Šprláková :) rada by som ešte pokecala :)

      Delete
    3. Nie je začo ;D ...fú takých facebookov tam bolo vela tak neviem či som ťa správne požiadala :D

      Delete
    4. trafila si sa :)
      *Daniels* :)

      Delete