She's mine! 9

Čaute babule :) Som rada, že už som doma a časti sem môžem pridávať ja a nie drahá Kikuš, ktorej ďakujem, že to robila za mňa. :) Tak čo baby, ako ste víkendovali ? :) ...ja som bola na chate za naším malým mestom s dedom a babkou. Do pol noci sme s dedom sedeli pri ohni a rozprával mi svoje zážitky z detstva a vojny. O tom ako mal rád vojaka Kištótha a čo s ním zažili, ako chodil domov častejšie kôli mojej mamine, ktorá sa vtedy narodila a čo preto všetko dovádzal. Aj o jeho súrodencoch, akých mal rodičov a všeličo iné... A bola to pre mňa čarovná chvíľka, sedieť tam s ním pri pukotajúcom ohni a počúvať ho. S dedom sme rovnakí... Často mu hovorím, že " Dedo všetko som po tebe zdedila len tie krásne hnedé oči nie !" A je to pravda. Ľudia sa smejú keď nás dvoch vidia spolu. Navzájom si vravíme že "Nekrič !" lebo si neuvedomujeme, akí sme hlasní a aký prenikavý hlas máme. Trochu som sa tou nocou aj inšpirovala, tak dúfam, že to ešte dnes stihnem dopísať a pridať. Je to vo Fuck ! I am Josh. :) ...dnes pribudnú dve časti She is mine !...a tu je prvá tak si ju užite ;)

O TRI DNI
ADRIANA

Kričím na celý dom ani neviem prečo. Potrebujem to zo seba dostať tak ležím na posteli a proste kričím. Tri dni ležím, nič nerobím, depresia neodchádza. Mám pocit, že poznám každé zrnko na mojom strope. A vlastne ani neni môj. Furt ich tu obťažujem. Ani ciga s ovisnutou hlavou nepomáha, ani vejúca veverica ani uhorky. Bola som v dome svojho otca. A čo som tam našla ? V sejfe fotky dvoch žien. Tej cundry a "mojej sestry". Ani jednu moju, či maminu ! Dala som to tam všetko vypratať no dom som nepredala. Ešte sa može zísť. Ale nasťahovať sa tam dobrovolne ? Bŕŕŕ, to nie. Všetok majetok pripadol mne keďže ten starec nerátal zo smrťou ( asi bol hojne obšťastňovaný ) nenechal závet. No a ja som jediná žijúca príbuzná. Ale ja tie jeho kontá a domy nechcem. Tak s nimi ani nehýbem. Kričím, kričím, kričím. Koniec. Serem na všetko, veď ma ani nič trápiť nemusí. Okrem mojej rodiny. A s nimi už aj tak nič nevyriešim. Vrcholne nazúrená na celý svet som strčila hlavu do skrine. Comeback ! Končím s týmto, seriem na všetko. Natiahla som si svoje čierne, sieťkované samodržky, ktoré som mala na sebe jediný raz. Pri výlete do Moulan Ruju. Chcela som zapadnúť. Zablúdila som vtedy do zákulisia a oni mi navliekli kostým. Bol to úžasný zážitok, s tými tanečníčkami som si toho užila kopu. ...Bola som naštvatá a v miernej histérií , takže som tak dopadla. S tými pančucháčmi držiacimi na stehnách, čienymi kraťasami (s dĺžkou pod zadok) a čiernou košeľou (uviazala som ju na pánvovej kosti, vynikala tak medzi tými dvoma čiernymi vecami moja koža). Celá som bola čierna. Vlasy, topánky, kabát... Tak z irónie. Že držím smútok za niekym koho nenávidím, že som celá smutná. Svietili na mne iba ústa a to aká som bledá. Haha, upírka. Zišla som dole kde nikto nebol a vykĺzla do noci. Milovala som noc. Tmavú, chladnú a pre mňa voňavú. Vzduch v noci voňal čistotou, sviežosťou. Dokonale som do tej noci zapadala, splívala som s okolím. S nocou som mala spoločnú tajomnosť. S nocou som bola zžitá. Bolo počuť len klopkanie mojich topánok a vietor ktorý mi nadvihoval vlasy. Zašla som do budovy z ktorej bolo počuť najväčší hluk s jediným plánom. Tancovať. Zviekla som si kabát a začala sa predierať davom. Najprv som si len sadla pri bar, preložila nohu cez nohu a čakala. Prišiel čašník s whisky od pána napravo. Na pána som žmurkla pričom som si ho premeriavala. Blonďavý, namakaný, modrooký. Sedí.

"Čo je dnes za deň ?"

Spýtala som sa čašníka pijúc tu whisky.

"Piatok."

"Piatok."

Zopakovala som a zasmiala sa. Dnes si užijem. Prišla som za blonďavým a pošepla mu do ucha, že ideme na parket. Poslušne ma nasledoval. Ralphy (ako som zistila že sa volá) sa hýbal nalepený za mnou. Kristen ten je dotieravý. Vzdialila som sa odneho a začala naozaj tancovať. Vlnila som sa, hýbala bokmi zo strany na stranu, točila sa a skákala. Vlasy mi lietali, svietili všetkými odleskami. Zabúdala som. Pomaly sa okolo mňa tvoril kruh, zatvorila som oči a proste sa hýbala. Sem tam sa prirútil nejaky týpek. Snažil sa o dueto. No a po pár sekundách každému došlo, že sa nedá ku mne pripojiť. Nevšímala som si ich, pulzovala vo mne hudba. Šírila som okolo seba striebro, zakaždým keď sa moje nohy odlepili od zeme a dopadli speť. To striebro, bola moja energia, nahromadená za týždeň od smrti otca, to všetko čo vo mne bolo. Vybuchlo to. Vnímala som tleskot okolo a až po tom, po dlhých minútach otvorila oči. Cítila som za sebou asi siedmeho chalana a ten mal šťastie, prišiel mi do rany. Otočila som sa k nemu a zamestnávala ho mnou. Potom sa to sypalo samo. S ním pri stole, kopa alkoholu, cudzí ľudia, jeho slizké, cmukavé a mľaskavé bozky, ja na parkete... Väčšinu tej noci som pretancovala. Tú zvyšnú strávila Ralphovi na kolenách. Asi o piatej ma s tajnými úmyslami vyprevádzal domov. Domov, ktorý ani neni mojím domovom. Je to iba sedem dni od jeho smrti a mne to príde ako večnosť. Zabuchla som dvere za Travisom, ktorý dúfal, že sa dostane až ku mne do postele. Ešte sa nohou dobíjal dnu ale mňa to ani veľmi nesralo. Zošuchla som sa po dverách na zem. Kašľavo som sa rehotala a absurdne som si vyzúvala topánky. Nešlo mi to. Ešte som aj nachladla, predsa január nebol na takýto outfit. A takéto stavy (môj rehot prechádzal do ďalšieho fňukania nad mnou samou) ma v posledných dňoch prepadali často. V jednej chvíli sa smejem (netušiac prečo), v ďaľšej plačem (pre všetko) a potom kričím (že som sprostá). Vydávala som zvuky ako smutné šteňa miešané s kašľom a smrkaním z novonabudnutého nachladnutia. Nechcelo sa mi ani veľmi hýbať, skôr som potrebovala prejsť do štádia kriku ale bola som naroľko taktná. Predsa som rada, že mám kde bývať. S jednou nohou vystretou, druhou skrčenou, rukami padnutými pri tele a hlavou dohora. Zrazu spoza rohu vyšla Dokonalosť. Venovala som mu jeden ľahostajný (opitý) pohľad a znova sa presunula k sledovaniu hviezdičiek na strope.

"Pomoc ?"

Pýtal sa ma.

"Transplantuješ, ehr ehm hrr smrk, dušu ?"

"Si opitá."

"Wáááu. Dokonalý na to prišiel."

Mrmlala som.

"Strať sa."

Zase ja. On stál s rukami vo vačkoch svojho širokého pyžama. Neodchádzal. Booože, neuvedomuje si aký je dotieravý ???

"Nerob to. Nepomáha to."

"Ako komu. ....Ustúp."

Dala som sa na štyri a ako pes som sa okolo neho preplazila mieriac na schody.

...Táto časť je hysterická a ja som s ňou neni veľmi spokojná takže...komentáre a kritiku nižšie nech ju poprípade zmením :) ...O chvíľu pridávam ďalšiu :)