Nekonečná cesta

Ten názov, to som len nevedela, ako to nazvať, písala som to večer, chcelo sa mi spať, tak som tam hodila prvé, čo ma napadlo. A dnes sa mi to nechcelo meniť. Pretože som nič lepšie nevymyslela. Pre Vás. Naše dokonalé čitateľky. Špeciálne pre Čipsuš, Tynu, Alexi, Maruš a istú anonymku. Za tie úžasné veci, ktoré ste mi napísali. Ľúbim Vás :*

„Hlúpa kopa šrotu!“ zahundrala som a buchla dverami čierneho fordu. Dala som so toho všetkú silu, ktorú dokáže taká malá osoba ako ja vyprodukovať. Hlúpe auto! Teraz, uprostred ničoho nás zradí?! Zúfalo som sa rozhliadala po okolí a hľadala akékoľvek stopy civilizácie. Nikde nikto. Len ja, môj brat a tento kus šrotu, ktorý sa odmieta pohnúť.

Why?!

Vedela som, čo sa chystá. Bola som so všetkým oboznámená, ale aj tak ma to dostalo. Maruš je preč, ja viem, že sa vráti, musí, ale teraz je to zvláštne. Jednoducho to nie je to, čo bývalo. Vedela som, že sem napíše, že si dá pauzu, no aj tak ma to zobralo. Ten článok a ja som mimo.

She is mine !

Strašne, strašne blbo sa mi to píše ale odchádzam. Sťahujem sa z tohto blogu na dobú neurčitú... Možno sa vrátim, možno nie, všetko bude závisieť od Vás. Bude mi to chýbať, tento blog je ako moje deco :) ...ale mám konkretný dôvod, prečo som sa takto rozhodla.

Asi ste si všimli, že Adriana je tu teraz ledva raz za týždeň a časti strácajú šťavu. A to ma hnevá, ten príbeh milujem a chcem aby bol napísaný aspoň tak, aby som ja sama bola spokojná. Situácia je teraz asi taká, že mám pocit akoby som písať musela, že je to moja povinnosť a nie radosť... Presne preto si dávam mega pauzu, ako povedala Kika. Nechcem myslieť nato, že musím napísať časť... Skôr potrebujem chytiť druhý dych, nadšenie a proste... chcem chcieť.

2. deň bloggerskej výzvi !! :D

Maňána miláčikovia ! :D :D

Sou, téma No.2...
Kde sa vidíš o desať rokov ?

Ak správne počítam, tak budem mať 23 :D ...a ak mám správne informácie, tak v 23 rokoch sa ešte študuje :D

Mám takú dotieravú myšlienku, že v 23 budem ešte stále deco, ktoré zbiera tričká s Mickeym Mousom a chytá záchvaty smiechu tam kde sa to nepatrí... Ďalšia myšlienka, ktorá ma tu prepadla je, že o 10 rokov 28. septembra po pólnoci budem jesť gumené macíky, niekde na poloprázdnom Pražskom námestí... :D
...To bude taká tá čarovná chvíľa, keď veľká kopa idiotov z vysokej dostane chuť na bláznovstvo... Netuším kde sa to teraz v mojej hlave nabralo ale tá predstava sa mi páči :D  ...dajme tomu, že si nás tam sadne 10, najlepší kamaráti, študenti psychológie, ktorí sú aj tak cvoci :D
...Tak si to predstavte so mnou :) ...v noci sa dovalíme na prázdne Staro mestské námestie, obloha je plná hviezd, ktoré žiaria a je nám zima :D ...tak si teda všetci sadneme na jednu lavičku, cez seba, jeden druhému na kolená, ďalší ďalšiemu na zem, na chodidlá, tí na operadlo tí na sedadlo... tak všelijako, natlačený na seba aby nám bolo teplejšie :D ...človek uprostred, taký pridusený ostatnými vytiahne kilové Haribo :) ...a potom už sa len budeme kŕmiť medvedíkmi, ticho bude narúšané len naším smiechom a vzdychmi, aby sa tá chvíľa nikdy neskončila a ako nám je dobre :D :D

...viem, som šibnutá, neviem kde som na toto prišla ale také niečo by sa mi páčilo :) Netuším či sa mi to čo chcem podarí, neviem či nezmením smer, a vôbec všetko... Ale viem, že chcem jesť macíky, spomínať na detstvo a smiať sa :D ...a mala by som to zažiť ako študentka pedagogickej fakulty na Karlovej univerzite v Prahe :D

Tu sa vidím o desať rokov... A život bude v tej jednej chvíli ideálny :) Throught the pink glasses... ako toto píšem, pozerám sa na svet cez rúžové okuliare ;D


...Ešte som chcela, že som nadopovaná najlepším vanilkovým kapučínom, a aj po desiatich hodinách strávených v divadle stále čulá :D ...maximálne vytancovaná a vysmiata (aj hladná! :D) si teda o chvíľu lahnem do postele a snáď dopíšem to, čo som vám sľúbila na včera/dnes :D prepáčte :)

Fotka čo som sľúbila Ajč, takže pre teba zlato :) :D ...hérečka :D ...videl niekto Sladkú Charity v DAB Nitra ? :) ...tak tam tancujeme :D...milujem atmosféru v divadle a všetko okolo toho :) :D

Už rok sa mi plní jeden životný sen, tým, že tam účinkujeme :)

A ešte nakoniec, že... uh, uh, ooh, neskutočný zážitok sa mi stal dneska <3  ...rozpoviem zajtra, aj s priamim dôkazom, fotkou :D :D

(žiadna celebrita) :D

Červený gumený macík ! :D

One more time? 32

Little song for u :*

Keď doznel posledný tón trieštiaceho sa skla, nastalo úplne ticho hororové ticho. Niekoľko sekúnd nebolo počuť nikoho ani dýchať. Potom len kroky, ktoré sa vzďalovali smerom dovnútra, až ich viac nebolo počuť a znova to desivé ticho. „Ako si mohol?“ spýtala som sa so slzami Harryho. Ten sa len usmial a pomaly zo mňa zliezol. Upravil sa, a keď nebolo vidieť, čo údajne robil, odišiel. Skrútila som sa do klbka a slzami zmáčala drahý gauč.

Maruš !

Možno ste si všimli, možno nie, že Kika sa chystala robiť akúsi 3O dňovú "bloggerskú výzvu"... Ale jej to nevidalo, nemá čas a tak to zmazala :D ...preberám teda iniciatívu ja ! :)

Ona sa vás pýtala, či by vás to zaujímalo, ja nebudem :D ...či to čítať budete alebo nie, je čisto na Vás, každopádne mňa baví kecať a témy sú fajn :) Takže, prečo nie ?

Téma No.1... Moja fotka, spolu s pätnástimi faktami o mne :)

Tak to máte rovno dve fotky ! :D ...jedna z diaľky, jedna z blízka :) Tá prvá je fotka zo včerajška, boli sme s Laudikou na poli našom :D ...druhá je by Katarína, z tej osudnej noci keď u nás spala :)

A teraz tie fakty...

1. Som blondýna telom i dušou (rsp. mysľou) a som nato hrdá ;D ...chodím večne strapatá, pokusy skrotiť moje vlasy ma prestali baviť... :D ...a popravde, som spokojná :)
2. Vrieskam. Alebo skôr kričím, či hučím... Neviem, čo je najvhodnejší výraz :D ...mám prenikavý hlas, ktorý náš pán fyzikár "miluje". Hodinu už tri roky začína jeho obľúbenou replikou... "zase piští" :D ...je mi to jedno :) ...vlastne to beriem skôr ako dar :) ...vetu buď tichšie, už akosi nevnímam, Katarína o tom vie svoje :D
3. Najviac z našej rodiny si rozumiem s dedom :D ...volám ho bratino, alebo deduško, alebo len dedo :) ...hlas mám po ňom :D ...je komické vidieť nás dvoch pri sebe, navzájom si kričíme, že nekrič ! :D ...dedo ma naučil veľa, hlavne blbostí, máme spoločný zmysel pre humor, sme proste rovnaký... už som to tu niekde spomínala, ale keby som na sebe chcela niečo zmeniť, vybrala by som si oči ako má môj dedo :) ...také krásne tmavohnedé až čierne oči sa hľadajú ťažko :) ...máme spoločné názory, reakcie a hlasný smiech... milujem naše spoločné víkendy, sedenie pri ohni... :)
4. Som neskutočný žrút :D ...patrične sa to odzrkadľuje na mojom fiktívnom tehotenstve :D :D :D čakám totiž opicu :D
5. V živote mám troch ľudí, ktorích sa skutočne neskutočne bojím... Mám problém zniesť ich, alebo sa im len pozrieť do očí... Príde mi to trochu divné...
6. Za celých 13 rokov som nezistila, aké som znamenie :D ...21. máj je deň, kedy sa láme znamenie býk a blížencov... Vtedy som sa narodila, a vážne netuším či som jedno alebo druhé :D ...ale charakteristika nesedí ani na jedno :))
7. Jednéjo dňa sa určite dostanem na Tommorowland (najväčší svetový festival najlepších DJ-ov)... vyložila som karty na stôl, a brat niekoľko rokov dopredu vie, že ma tam berie :D :D on už je dospelý !!

One more time? 31

Pre smiech, ktorý sme ani jeden nedokázali ovládať sme nepočuli hádku v susednej miestnosti. No jej obsah nebolo ťažké uhádnuť. Nedokázali sme sa prestať smiať, keď sa dvere na Louisovej izbe otvorili. Päť nahnevaných pohľadov nás rozosmialo ešte viac. Lou nastavil ruku, že si tľapneme, no v kŕčoch od smiechu sme sa akosi netrafili. Jeho ruka pristála na mojom kolene, ja som mu dala facku, načo sme sa smiali zasa.

She is mine ! 34

AHA, aha, aha čo máám ! :D :D ...babiky, po dllhej dobe som včera písala :) ...nejdem nič hovoriť, kým si to neprečítate :D so, enjoy :*

Adriana

"Dokončím to sama."

Zachripela som pri jeho perách a zohla sa pre tie podkolienky.

"Koľko to ešte vydržím ?"

"Tiež sa pýtam... Počkať. Čo máš ty vydržať ?"
"Vždy sa hovorí, že čas všetko zmení, ale v skutočnosti to musíte zmeniť sami."

"Nechápem ťa Louis."

Otvoril ústa, že mi odpovie ale neurobil tak. Otvoril ich znova, a ja som si bola istá, že teraz sa dočkám odpovede ale vyrušil nás nehorázny hluk zdola. Niečo trieskalo, padalo a spúšťalo to tirádu ďalších uši rezajúcich zvukov. Vyskočila som na nohy a bežala dole s jednou podkolienkou v ruke. Druhú som mala tak na polovicu navlečenú. Zbehli sme schody a v kuchyni sme nenašli nikoho iného ako Nialla hromžiaceho nad kopou hrncou, ktoré mu zavalili nohu.

"Toto sa ti ako podarilo ?"
"Keď mne sa stratil obľúbený hrniec na kakao !"

One more time? 3o

Nový vzhľad, čo vy na to?? I love it! Fajn, som narcis, a čo? Keď ten obrázok je úžasný, vďaka Maruš, že si ho našla :) A bublinky tiež :)

„U don’t know-oh-oh u don’t know u’re  beautiful oh-oh-oh that’s what makes...“ ráno ma prebrali tóny ich piesne, ktorá mi hneď v prvej sekunde dostala pod kožu a znenávidela som ju. Prečo ma budí?! Nahmatala som na stolíku Louisov mobil, z ktorého pieseň vychádzala a nevedela som, čo ma naštvalo viac. Či veľký nápis Alarm clock prekrývajúci väčšinu obrazovky alebo čas 3:oo a.m. Nemotornými rozospatými prstami som sa ho snažila utíšiť, no nedarilo sa mi to. Zvonil stále a ja som bola zúfalá. Až keď veľká Louisova dlaň prikryla moju, budík stíchol. Bola som rada, že ho vypol, no nahnevaná, že ho vôbec nastavil. O tretej v noci?! Moju nahnevanú tvár osvetľovalo len slabé svetlo mobilu, no zrejme to stačilo na to, aby Lou pochopil, že sa mi ten budíček ani trochu nepáčil. „Keď chceš s nimi hrať tú hru, nestačí len herectvo. Trochu si privstať tiež nezaškodí,“ povedal pobave, na čo som mu odpovedala len mohutným zívnutím. Zdalo sa, že jemu ten nedostatok spánku neprekážal. Vyhrabala som sa teda z prikrývok a prešla ku kufru, ktorý tu ešte od včera stál. Akosi som sa už domov nedostala, ale skončila som u Louisa. Skôr, než som v tme našla zips na taške, pocítila som ruky na bokoch a Lou ma potisol od tašky preč. V tme som videla len obrisy jeho hlavy, kývajúcej sa zo strany na stranu, že nie. „Nemáme čas,“ zašepkal mi do ucha v tesnej blízkosti a potiahol ma von.

Vyšli sme na chodbu a smerovali k Harryho izbe, on len v pyžamových nohaviciach (ktoré som mala chvíľkami chuť potiahnuť len tak zo srandy dolu), ja v nohavičkách a jeho veľkom tričku. Naša organizácia bola naozaj perfektná, nevedela som, čo mám robiť, no nemohla som sa spýtať, aby som nezobudila naše obete. Po špičkách som nasledovala Louisa k posteli, kde obaja spali. Veci rozhádzané okolo postele mi napovedali, čo asi robili. Spoločne sme chytili okraj periny a ťahali ju z nich dole, opatrne, aby sa nezobudili. Prestala som, keď som si uvedomila, že ani jeden z nich nie je oblečený. Louisa to však neodradilo, do nejakej plachty, čo vzal so sebou zamotal Rachel a niesol je preč. Nechápala som, čo má v pláne, no bála som sa, že to tentokrát prehnal. Potichu otvoril dvere Zaynovej izby a aj s Rachel zmizol dnu. O minútu už bol späť, sám. Zdvihla som spýtavo obočie, no odpovede som sa nedočkala. Namiesto toho ma chytil za ruku a utekali sme do kuchyne, kde som do ruky dostala varechu a panvicu. Louis sa vyzbrojil rovnako a ťahal ma späť k ich izbám. Bola som neuveriteľne zmätená, nevedela som, čo to stvára, no dôverovala som mu v takýchto kravinách. Vedela som, že v tomto naňho nikto nemá. Nepýtala som sa ho, ani keď mi podal zubnú pastu a ukázal na Niallove dvere. Sám natlačil úctyhodnú vrstvu na kľučku Harryho dverí. Ja som teda ozdobila kľučku Niallovi a Liamovi. Potom mi naznačil, aby som vzala varechu s panvicou. Hneď mi bolo jasné, aký má s nimi plán, naraz sme začali trieskať. Ja v Niallovej izbe, on v Liamovej, potom sme sa obaja presunuli k Harrymu. Netrvalo dlho a počuli sme za dverami kroky. Lou ma rýchlo vtiahol do jeho izby a dvere sme zavreli presne vo chvíli, keď sa Liamove otvorili. O niekoľko sekúnd Lou otvoril dvere a nahlas zanadával. „Aj vy máte pastu na kľučke? Alebo ste mi ju sem dali?!“ spýtal sa nechápavo a pridal mohutné zívnutie. Dokonca aj ja, čo som mu s tým pomáhala som to zožrala. Neuveriteľný herec. Liam, Niall aj Harry, ktorí stáli zmätene na chodbe sa hneď ohradili a ukázali na svoje zapastované kľučky. „Tak potom to mohol byť jedine Zayn,“ zašomral Louis a jeho slová na chalanov pôsobili ako príkaz okamžite vtrhnúť do Zaynovej izby. „Ja si to s ním vybavím ráno,“ povedal im Louis, čo ignorovali a zavrel dvere. Rýchlo sme si obaja sadli k stene, ktorá oddeľovala túto izby od Zaynovej a počúvali. Jeden. Dva. Tri. Štyri. Päť. Päť výkrikov. 

Green Gummy Bear Kikuš