Sunday 30 September 2012

Why?!

Vedela som, čo sa chystá. Bola som so všetkým oboznámená, ale aj tak ma to dostalo. Maruš je preč, ja viem, že sa vráti, musí, ale teraz je to zvláštne. Jednoducho to nie je to, čo bývalo. Vedela som, že sem napíše, že si dá pauzu, no aj tak ma to zobralo. Ten článok a ja som mimo. Rozmýšľala som nad tým od včera večera, celú noc, celé ráno. Keď Maruš odišla, mala som naozaj veľkú chuť a možno aj z časti pocit povinnosti, že mám urobiť to isté. Že tento blog funguje, len keď sme tu obe. A ja sa mám pekne spakovať a vrátiť sa až raz spolu s Maruš. Vážne som to chcela urobiť, začala som písať článok, že zbohom, ale nakoniec som si to rozmyslela. Pretože ak by sme obe odišli, neviem, či by sme sa mali kam vrátiť. Či by tu niekto zostal a potom sa vrátil. Neviem a nejdem to riskovať. Nemôžem. Pracovali sme na tom a ja to svojou hlúposťou nezahodím. Niekto to tu musí držať, aby sa raz mala Maruš kam vrátiť. Bude to teraz zvláštne, možno také z povinnosti, múza je kdesi na prázdninách, dopriala si oddych a to poriadny. Kiež by to bolo také ľahké, počkať, kým jej skončí dovolenka, privítať ju doma, pomôcť jej vybaliť a znova sa spoločne dať do práce. Lenže to tak nefunguje. Prerušili sme pracovný pomer na dobu neurčitú a viem, že ona príde, až keď ja spravím to, čo musím. Pretože, možno to vidíte, možno nie, no OMT? sa blíži ku koncu. A múza trucuje, rozhodla sa, že s týmto príbehom mi pomohla už dosť. Preto ho treba dokončiť a venovať sa naplno BAW a takisto niečomu, čo čaká potom. Úprimne ľutujem, že som jej prezradila ďalší nápad. Lebo ona sa už len naň sústredí a na rozpísané veci mi zvysoka kašle. Z toho mi plinie jedno ponaučenie, ktorého sa budem držať. Nejdem už písať dlhé príbehy. Pretože v polovici príde nový nápad, starý omrzí a je to o ničom. OMT? skončí, keď sa k tomu dokopem, vidím to na nejaké číselko okolo 4o-ky, potom sa zbavím aj BAW, kde budem rada, ak to dotiahnem k 3o-ke a začnú nové veci, ktoré ma budú tak týždeň držať a pomaly, ale isto sa začnem zbavovať aj tých. 

Veľa som rozmýšľala, načo to vôbec robím. Baví ma to, ale niekedy sa len tak zamyslím, aký to má zmysel?! Má to vôbec zmysel?! Načo?! Celé tieto naše blogy (myslím tým, koľko čitateľov má tiež svoj blog? týka sa to aj Vás) mi prídu ako nejaká hra. Kto vydrží dlhšie, vyhráva. Kto zostane nakoniec je absolutný výťaz. Prvé kolo je za nami, niektorí nás opustili, ďalší nad tým uvažujú, začínajú mať pochybnosti. Niekoľko ešte bojuje s plným nasadením. Nečakala som, že nám to vydrží do konca života, vedela som, že postupne všetci skončíme, no zdá sa mi to skoro. Tento blog má necelé tri mesiace. Donedávna bolo akoby nejaké zahrievacie kolo, no už to začalo, hra je v plnom prúde, niektorí sú vonku, iní sa k tomu blížia. Ja nechcem skončiť. Mám nápady, veľa príbehov vidím v budúcnosti, no prišla som k prvým prekážkam v tejto hre, ktorými sú pochybnosti, neistota a nespokojnosť. Musím ich prekonať a pokračovasť ďalej, no mám strach, neviem, či oni nepremôžu mňa. Bojujem, no potom príde moment, keď v polovici kapitoly zrazu neviem, ako ďalej, búcham si hlavu o stôl, napchávam sa čokoládou a rozmýšlam, že to vzdám. Už som to takmer urobila. 
3o day challenge. Akoby malá bočná hra, ktorúp som už prehrala. Prekážky to zvládli, dostali ma. Pochybnosti, že to vôbec niekto číta. Neistota, že to vôbec má zmysel, že to stíham, že to nie je už príliš toho navyše. A nespokojnosť s každým jednym slovom. Vzdala som to. Bonusový level som prehrala, zostávam pri svojom bežnom, normálnom. Len príbehy, občas článok, nič navyše. Priemer. Nechcem priemer. Chcem viac. No nemám na to. Mám veľké oči, chcem to, hento, ono a zrazu zistím, že je toho veľa. Pracujem na blogu, ktorý pre mňa veľa znamená, naše deco, ktoré milujem. Chvíľu som v tejto hre sama, Maruš stúpila na políčko jedno kolo nehráš a ja som tu teraz sama, dúfajúc, že náš tím zatiaľ nevypadne z hry. No to nie je jediné. Kto nie je stále na fb, však? Nepotrebujem chaty, nie som v tom dobrá, neviem dobre komunikovať s ľuďmi, často poviem, že musím ísť, lebo neviem, čo ďalej, čo napísať, o čom sa baviť. Spanikárim a ujdem. No milujem svoje stránky. Teda, nie sú moje, ale milujem ich a pracujem na nich. Jednu som už vzdala. Chcela som vzdať všetky, jednu som jednoducho zmazala, prešla k druhej, no tak som to už nedokázala. Nebola som tam niekoľko dní, no našla som tam komentár od druhej adminky na môj obrázok, že je úžasný a nedokázala som to. Jeden krátky komentár. Od osoby, ktorú som nikdy nestretla, nestretnem, no obdivujem ju. Mala som tri stránky, dve z nich celosvetové fancluby Hunger games, jedna slovenská o colorizovaní. Tú som vzdala. Ale tie dve som nedokázala. Koľko ľudí z celého sveta chodí na tie stránky? A ja som ich dostala. Nemohla som, som na nich málo, hnevám sa, no nevzdám to. Denne na ne pozerám, no nezruším ich. Vždy na to myslím, neodídem? Našli by si niekoho lepšieho. No nedokážem to urobiť, príliš pre mňa znamenajú. Radšej ich vždy otvorím, napíšem niečo, pridám obrázky. Nevzdala som to a tento blog tiež nevzdám. Neurobím to! NIKDY! Milujem to tu, zostanem, vydržím dokonca, vyhrám! Nenechám sa poraziť! Dotiahnem to do konca, náš tím to vyhrá. Budem bojovať! Chvíľu sama, no budem. Aby sa mala kam Maruš vrátiť. Nie na nejakú nefunkčnú trosku, niečo, na čo všetci zabudli. Nie, ja idem hrať ďalej, prekonávať ďalšie a ďalšie levely, aby ona neprišla tam, kde skončila, ale ďalej. Neviem, k čomu je tento článok dobrý, či ho niekto prečíta, no mne to pomohlo. Mám odhodlanie a chuť, ktoré som stratila. No chcem to dotiahnuť ďalej. FF milujem, ale skúsim aj niečo iné, niečo, čo má nejakú myšlienkui, zmysel, pointu. Raz.




Chcem späť tieto časy. Keď oni piati boli stredobodom môjho vesmíru, Louis bol dokonalý chalan, ktorého raz stretnem a vezme si ma, príbehy boli o nich, pretože som ich milovala, nie preto, že neviem, o čom inom. Tie časy, keď sme pozerali Video Diaries znova a znova a znova. Každé video s nimi zas a zas a zas. Dookola len ich piesne, ktoré mi vtedy prišli originálne a dokonalé. Chcem byť tá stará Directionerka, ktorá sa dokázala pohádať s človekom z opačného konca sveta na fanclube Harryho Pottera o tom, že títo chalani sú dokonalí (naozaj som to urobila). No to dievča je preč. Jediné, čo mi z toho zostalo je vďaka mojej úžasnej spolužiačke a príležitostnej spolusediacej Klaudii, ktorá nemá problém začať sa so mnou uprostred hodiny rehotať, lebo všade vidí súvislosti. A mojej stene polepenej ich plagátmi, na ktorú niektorí ľudia dokážu vyvalovať desať minút oči, aj keď tvrdia, že ich už 1D nedrží a nevideli z nej ani polovicu. Chcem starú 1Dinfection :( No tá je preč, zostávajú len tieto celoživotné následky, ktoré sú lepšie, ako nič, no nestačia.










 Prečo tieto obrázky? Neviem. Vystihujú mňa, moju náladu, všetko. A tento posledný, ten najlepšie. Presne tak sa cítim, je dokonalý, s tým textom to vystihuje v šetko, čo som dnes chcela povedať.






True love. Po rozchode Danielle a Liama už na ňu neverím. Neverím, že existuje. Toto, čo tu vidíte je posledný náznak.


LOVE, Kikuš

12 comments:

  1. Krásne napísané!:) Úplne skvelo si opísala svoju náladu a pocity, ale dievča, nedepkarči, prosím:D. Ja chápem, že sa bojíš, že táto stránka padne, ale nepridavaj si starosti. Pozri, vždy sa nájdu ľudia, ktorých ste vy dve oslovili a budú sa tu vracať a dúfať, že uvidia nové časti. Ľudia, ktorí sa na vás vykašlú vám môžu byť ukradnutí, takí ľudia si nezaslúžia, aby ste sa kvôli nim trápili:) Hlavne musíš byť spokojná so svojou prácou a ak ti to nejde, nesnaž sa nasilu, lebo z takej práce budeš jedine nešťastná:) Ale neboj, všetko bude dobré, sľubujem ti, že ja vás neopustim:D :) A čo sa týka toho, že chceš vrátiť čas, kedy si bola zamilovaná do 1D a boli pre teba všetko, úplne ťa chápem. Niektorí ľudia ťažko znášajú zmeny (ako napríklad ja :D) a chcú stále vrátiť čas, ale to je zbytočné, naozaj:) Ja som sa postupne naučila, že ked niečo odíde, príde niečo ďalšie, lepšie:) Toto možno bude znieť divne (ako vlastne všetko, čo vypustim z úst:D ) ale ja som zvykla byť nešťastná z toho, ked som nebola zaľúbená:D Normálne som si priala, aby som sa zaľúbila, aby som mala na koho pred spaním myslieť, aj ked to znamenalo, že ten druhý ma ľúbiť nebude:D trochu šialené, ale to som ja:D Ale je to zbytočné, naučila som sa akceptovať veci také aké sú, a pomohlo mi to:) Neplačem nad rozliatym mliekom, radšej si doňho vysypem cerealie a najem sa na podlahe:D Takže prosím ťa, nebuď smutná, píš, ak ťa to napĺňa, my subscribers sme tu a budeme ťa/vás podporovať:)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Honey, ani nevieš, ako veľmi ťa milujem! Celé to tu funguje len vďaka ľuďom, ako si ty :) Ja ti za to veľmi, veľmi ďakujem, nikdy nebudem schopná dostatočne vyjadriť, čo to pre mňa znamená, nikdy na toto nezabudnem. Rozplakala si ma, plačem, keď ti toto píšem, no ani nevieš, ako veľmi si mi pomohla, všetko, čo si kedy napísala, znamená to pre mňa neuveriteľne veľa :) myslím, že máme toho celkom dosť spoločného, tiež nezvládam zmeny, žiadne, preto robím veci aké robím a potom ich dlho ľutujem. Naozaj sa teším na to "lepšie", čo príde, no viem, že to už nebude takéto. Nikdy som nechápala šialených fanúšikov a aha, kde som skončila :) A k tomu nešťastiu z nezaľúbenia (znie to strašne, ale nechce sa mi to zložitejšie vypisovať, neviem, ako), to poznám, chcem niekoho, o kom budem šialene snívať, aj keď so mnou nikdy nič mať nebude :) stále snívam o týchto piatich trdlách, no nie je to ono :) ale ja sa na to všetko kašlem, idem byť happy, neviem ako, ale hádžem za hlavu a pokračujem :) ďakujem, ďakujem, ďakujem
      P.S. Fb chat?? prosíím, nehryziem :) http://www.facebook.com/kika.lalikova

      Delete
    2. Dakujem, že si mi odpísala, strašne ma to potešilo!:) Celý deň odkedy som si prečítala tvoj komentár som si ho premietala v hlave:D Už som ti poslala žiadosť, som Alexandra ;)

      Delete
  2. Kikuš... :( z celej tejto situácie je mi hrozne. V prvom rade ti chcen povedať a uistiť ťa, že aj keby si vyhlásila, že na tento blog už nikdy neprídeš, stále by som sem chodila a dúfala, že znova pridáš nejakú dokonalosť. Milujem tento blog a obrovská rana pre mňa bola keď Maruš (hoci nie navždy) odišla. Neviem si svoj život predstaviť bez Vašich a všeobecne aj ostatných FF ktoré čítam. Directionerkov som sa stala len pred (ak dobre počítam) 9-timi mesiacmi. Priznávam sa. Nebola som s nimi od začiatku ale všetko im to vynahrádzam teraz. Lepím stenu, pozerám každé jedno video aj keď má len najmenšiu súvislosť s nimi, sťahujem každú novú pesničku ostávan hore celú noc len aby som videla ako ohlásia, že si to môžem predobjednať. Všetko len aby som bola práva fanúšička. Oni si to zaslúžia a tieto príbehy tiež. Možno sú úplne nerealné ale mne to len nahrádza krutú realitu v ktorej mám minimálnu šancu čo i len ich vidieť naživo. Nie to ešte aby mi padali ku kolenám a prosili o ruku alebo čo... Týmito kecmi sa len snažím povedať, aby si neprestávala veriť. Keď stratíš vieru a nádej, je koniec. A to sa NESMIE stať. Hlavne nie tebe. Ľúbim ťa tak ako celú 1DFamily a nikdy neprestanem. Aj keď budem mať 40- stále budem na tieto časy spomínať v dobrom a nikdy nezabudnem na tieto blogy a bloggerky, ktoré mi každý deň pomohli dostať sa z môjho dosratého života a aspoň chvíľku mi umožnili byť šťastná. :(
    A ešte že LIAM A DANIELLE SA ROZIŠLI???!!! Ďalší úder. :/ Milujem ťa! Xx

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ako pozerám, všetci sú directioneri dlhšie, než ja :/ prečo som ja na to neprišla skôr?! prečo s nimi nie som od začiatku?! ja som directionerka možno sedem mesiacov :/ nestrácam vieru ani nádej, je to ťažké, no viem, že nesmiem, veď čo by mi potom zostalo? rozbité zvyšky snov? ďakujem, neprosím, ja verím, aj keď v nemožné, verím v zázraky :)tiež ťa ľúbim, sme jedna veľká rodina, niečo, za čo 1D ďakujem a vždy budem, viac, než ich dokonalé sexy tváričky (a iné časti tela) a ich hudba :) bez nich by som nikdy nemala ľudí ako ty, Maruš a veľa ďalších :) A život nemáš dosratý! možno teraz nevychádzajú veci, ako by mali, ale prídu lepšie časy, aj ty MUSÍŠ VERIŤ!!! Viem, ako to myslíš, ale prosím, nevrav to. Poznám, keď sem prídem, prečítam, čo kto napísal a uniknem tak z desivej a strašnej reality, ktorú tak nenávidím. Ale verím, že raz to bude dobre, ty musíš tiež! A ak nebude, prídem za tebou, ty mi dáš adresu, chytíme lietadlo a pôjdeme do Londýna, kde začneme znova a všetko bude dokonalé. Jasné?! (Nie neexistuje!) ďakujem, že si, že mi píšeš takéto veci a za všetko, čo robíš :* love u much more so please shut up!! :*

      Delete
  3. pri čítaní toho článku mi normálne vybehlo pár slzičiek. milujem váš blog, čítam ho takmer od začiatku každú poviedku, čo ste sem pridali,každú jednu časť a myslím si, že všetky sú dokonalé. a tá hra... budem ti/vám držať palce aby ste ju dotiahli do víťazného konca :D a budem na tento váš blog chodiť stále aj keby ste sa obidve rozhodli, že sem už nič nepridáte, budem dúfať že sa tu nejaká časť objaví, pretože vaše poviedky si to zaslúžia. tak kikuš nebuď smutná, každý má niekedy takúto náladu ale tá čoskoro prejde :)teším sa na dalšie časti aj na dalšie poviedky, vždy keď vidím, že je niečo nové, s obrovským úsmevom na to kliknem a zahíbim sa do čitania. aj keď komentár nechám málokedy, lebo som lenivá niečo sformulovať, každý diel čítam s radosťou a o každom si myslím, že je úžasný :)
    PS: keď som počula, že Liam a Danielle sa rozišli, nemohla som tomu uveriť. A stále neverím. Nádherný párik :( Chcem aby boli znovu spolu! :(

    ReplyDelete
    Replies
    1. ja viem, Liam a Dan musia byť spolu, nemôžem tomu uveriť, jednoducho to nepasu, je to divné, ako keby niekto povedal, že tráva je fialová (pritom všetci dobre vieme, že je svetlomodrá). ďakujem za všetko, čo si napísala, za to, že to čítaš, veľa to pre mňa znamená, my túto hru vyhráme, to sa neboj, zvládneme to, aj keby sme mali podvádzať :) verím, že tá nálada prejde, dúfam, vyženiem ju, hoci aj s vidlami a už len pre ľudí ako ty, vďaka ktorým to tu funguje budem pokračovať :*

      Delete
  4. Kikuš...ja neviem, čo povedať...milujem to tu, táto stránka je ako slnečný prístav, kde sa po ťažkom dni môžem odreagovať... :) ďakujem za všetko, čo tu robíš, za tvoje komentáre, ktoré mi vždy vedia zdvihnúť náladu a ktoré ma presvedčili, že sa nemám vzdávať... :) ver mi, že ja som Directionerka ešte menší čas ako ty a stále sa cítim, akoby som v tom bola od začiatku...akoby to bolo nepatrnou súčasťou mňa samej a nikdy sa to nezmení... je zvláštne sledovať všetky tie zmeny a tváriť sa akoby sa nič nestalo...mnohé Directionerky hovoria, že to už nie je tak ako predtým, že chalani sa zmenili..no ja som to nikdy nepovedala, vždy tu budeme my a budeme hovoriť, že im veríme a všetko je tak ako má byť..(dobré už som trochu mimo od témy, ale dúfa, že mi prepáčiš... :D )... Kikuš si veľmi fajn osoba a ja som rada, že som ťa v tomto blogérskom svete našla..raz budeme obe bývať v anglickom a zarábať si na prenájom, poobede sa budeme túlať zamračeným Londýnom a nakoniec skončíme v Nando's na skvelom jedle a večer si zájdeme do Starbucks na škoricové latté :D :D
    keď som na jednom blogu čítala nové informácie o 1D a bolo tam napísané, že Liam s Danielle sa rozišli, iba som čumela na monitor a s hysterickým smiechom som hovorila: Nie, to je nejaká blbosť :/ dosť to na mňa doľahlo a ako si ty povedala na pravú lásku už neverím...je to niečo ako Romeo a Júlia, keby sa v knihe rozišli každý by si povedal, že to jednoducho nie je správne a tak to byť nemalo..a presne tak je to aj v tomto prípade...Liam a Danielle, jednoducho nemôžu byť rozídení.. :/ ale nakoniec si spomeniem, že aj tak s tým nemôžem nič urobiť...:( ľúbim ťa, si skvelá baba a ak potrebuješ na chvíľu od všetkého oddych,tak si ho dopraj :) mne to tiež veľmi pomohlo... Love U :*

    ReplyDelete
    Replies
    1. slnečný prístav?? óóóóó, ďakujem(e) :) nezáleží, či sme v tom od začiatku alebo nie, dôležité je, aké sme directionerky :) poznám ľudí, čo sú dlhšie ako ja (všetky moje bývalé spolužiačky, z ktorých niektoré sú aj súčastné) a viem, že som väčšia directionerka ako ony, pretože ja nikdy nepoviem, že už ich nemilujem, že ma to prešlo, ja s nimi zostávam dokonca :) until the very end :) áno, chalani sa zmenili, lenže to neznamená nič, každý sa mení, je starší, múdrejší (s výnimkou večného decka Louího) a nemôžme čakať, že to vždy bude tých päť deciek, čo sedeli na schodoch, odpovedali na otázky a smiali sa na kravinách, ktoré Lou vypotil :) tak ako všetci, aj oni sú starší, iní a my to musíme brať :) možno niekomu chýbajú, akí boli, no nemôžu zostať vždy takí istí, každí sa mení a my to musíme rešpektovať :) tiež kecám mega od témy :D tá predstava našej budúcnosti sa mi ani nevieš ako páči :) budeme tam my, budú tam všetky directionerky a bude to dokonalé :) raz stretneme v Nando's kompletnú zostavu 1D, akosi sa zamilujeme a bude všetko dokonalé :) Liam a Dan sa nevyjadrujem. NO! neberiem to, nestalo sa to, neverím tomu! sťahujem sa do svojej bubliny, odstrihávam sa od sveta, ignorujem realitu, oni sú pre mňa spolu! oni k sebe patria a bodka. koniec. idem do Anglicka, slečnu kučeravú chytím za ruku a dotiahnem k pánovi dokonalému, zviažem ich dokopy, až kým nebude dokonalý happy end! tiež ťa ľúbim, ďakujem, že si to o mne myslíš, teším sa, keď spolu zdrhneme do Londýna :) čoskoro :* pauza nebude, makám na 1ooooooooo%!!! love uuu :*

      Delete
  5. Tuleň ty to zvládneš :) ...ja viem, že tvoje užasné príbehy tu lavou zadnou vyplnia dieru po mne... Povedzme, že som si pri hre ešte aj odskočila na wécko ;D ...neviem, kedy budem schopná zase začať písať, či o mesiac alebo neskor... Tiež neviem kedy sa vrátim, ani či si ma tu ešte budú pametať ak to bude trvať tak dlho ako si myslím :) ...ale verím a dúfam, že som sa za tú dobu činila dosť nato aby ste aj po takom čase, keď sa sem vrátim, vedeli kto je to Maruš, Adriana, o čom a ako som tu písala... Ženská drž sa a nevešaj hlavu :* tento blog musí ostať stáť až do konca !! ...to čo som tu nechala má v sebe aj kus lásky k tomuto všetkému... Ak budem mať dobrú náladu, v stredu bude posledné prekvápko od vašej starej Maruš :*****

    Som si istá, že baby ktoré mi to sľúbili ma tu budú čakať, aj keby to trvalo rok, a dúfam že ma nebudú brať ako cudziu neznámu čo sa priplichtila ale ako to dievčisko čo im tu o sebe veľa prezradilo :))

    Napísala si to tu kráásne :*

    ReplyDelete
    Replies
    1. len nebuď na tom wécku dlho, dobre? :) ale tu na teba nikdy nikto nezabudne, každý si ťa tu bude pamätať a čakať, kým zas prídeš :) a ja sa už neviem dočkať, keď sem prídem a bude mi tu svietiť veľkým She is mine a ja nebudem vedieť, či sa smiať alebo plakať, pretože to bude najlepšia vec, aká sa môže stať :) na stredu a prekvápko sa teším, viem, že to tu nejak pôjde, zostanene dokonca :) We will be the last ones standing... milujem tú pieseň a pasuje sem na nás :) ľúúbim ťa Veverička, už čakám, kedy sa vrátiš :*

      Delete
  6. Ja, nemám slov.. síce ich mám až priveľa ae.. :O :) Dobre že si to nevzdala a nevzdáŠ!:) Obydve ste super, maruš chápem, nech si oddýchne ale vrátíť sa musí. Bez nej to nejde.:)
    MARUŠ: v stredu prekvapko hej ? :) Tak sa teším, a dúfam že to nebude trvať rok! :) tak do vianoc? Maybe ? :) Prosím daj vedieť kedy..:) When You know..:D Teraz , keĎ si odišla, budem tu chodiŤ ešte Častejšie, a stále budem pozeraŤ , či si sa náhodou nevrátila.:) A neskôr Všetci čakáme na nejaký Peckový príbeh!:) ZAtiaľ Ahoj..!:) You´re the BEST! :)

    ReplyDelete