Sunday 14 October 2012

One more time? Epilogue


Nemám náladu na kecy, tie inokedy. 


O týždeň to bude rok. Rok, od kedy sa rozpadol najslávnejší boyband súčastnosti. A s každým dňom stále častejšie rozmýšlam, čo sa stane v tento deň. Viem, že Louis myslí na to isté, no nepovie to nahlas. Obaja máme strach a rozmýšlame, či to má zmysel, či sa opäť všetci stretnú. Ten čas sa pomaly blíži a napätie sa v nás oboch stupňuje. Rok sme nikoho z nich nevideli, skoro nič o nich nepočuli. Chalani to zobrali naozaj vážne. Ignorovali nás, neodpisovali na twitteri, nedvíhali telefóny. Keď občas odpísali, bola to len stručná veta-dve. Že sme si to sami vybrali a ak niečo chceme, o rok. Nemohla som si pomôcť, stále ma prenasledovali myšlienky, že to len my sme takto skončili. Že kým ja s Louisom a Rachel s Harrym sme ignorovaní, oni traja sa spolu bavia. Neriešila som to. Len by som to zhoršila. Namiesto toho sme sa rok s Louisom venovali sebe. Jemu sa splnil sen, keď si kúpil dom s dvomi bazénmi a jeden naplnil guličkami, mne stačilo, že sme boli spolu. Skončila som školu a chcela si nájsť prácu. Louis chcel, aby som zostala pri ňom celé dni a do žiadnej práce nechodila. Súhlasila som s tým, až keď mi zničil šiesty pracovný pohovor za sebou a na ďalší ma nevzali, keď počuli o predchádzajúcich. A tak Louis zasa dostal, čo chcel. Ako vždy. Boli sme ako na dovolenke, robili si, čo sme chceli, bolo nám veselo. No boli chvíle, keď som na ňom videla, ako mu chalani chýbajú. A najhoršie bolo, že som mu nemohla pomôcť. Obaja sme vedeli, že sa s nimi nestretne skôr, ako o rok. „Pôjdeme tam, však?“ spýtala som sa ho, keď bol opäť zahĺbený v úvahách. Prikývol, aj keď som nemala pocit, že vnímal a neprítomne ma objal. „Dopadne to dobre,“ ubezpečila som ho, no sama som tomu neverila. Sama som sa toho dňa obávala. Vedela som, čo tí ľudia preňho znamenali. Sú to jeho bratia.


Ráno ako každé iné. Slnko svietilo, akoby nás chcelo aspoň trochu rozveseliť a dať nám nádaj, ktorú sme obaja stratili. Po neúspešnom pokuse o raňajky, ktorý skončil dvomi nedotknutými rožkami sme bez slova nasadli do auta a držiac sa za ruky sme sa viezli londýnskou zápchou. Obaja sme boli v zahĺbený v svojich úvahach, Lou riadil len automaticky. Nemohla som si pomocť, musela som uvažovať, kto tam príde. Ako sa zvítame s Harrym. A či sa chalani opäť udobria. Naozaj som sa toho bála. Urobím pre to všetko, no bude to stačiť? Ak Harry nebude spolupracovať, asi ťažko. So zvláštnym pocitom som kráčala k dverám, držiac sa Louisovej ruky. Tráva bola vysoká, chodník neudržiavaný, kvety v kvetináčoch dávno suché. Kľúč vo dverách zahrkotal, no napokon sa otvorili. Boli sme poslední. Všetci už sedeli na gauči, boli úplne ako cudzí ľudia, nerozprávali sa. No z ich pohľadov som videla, že pri našom príchode sa im uľavilo. „A-ahojte,“ pozdravila som sa nesmelo a hlas ma neposlúchol. Lou nepovedal nič. Pohľadom som prechádzala po všetkých. Liam a Danielle. Vôbec sa nezmenili, hoci Dan mala vlasy asi trochu dlhšie. Niall a Amy vyzerali úplne rovnako. Zayn nahradil blond melír tmavomodrou, Perrie mala vlasy krátke a vyzerala akosi inak. Najbližšie k nám sedeli Harry a Rachel. Jediní nesedeli pri sebe. Medzi nimi bolo čosi biele, no ponad to si držali ruky. Obaja pozreli na seba a Harry vstal. Váhavo nás oboch objal, ani jeden sme sa neodtiahli, no bolo to zvláštne. „Veľmi nás to mrzí. Všetko,“ povedal a prvýkrát som na ňom naozaj videla ľútosť. „To nič. Tiež sme boli idioti,“ povedala som mu a objala ho znova, tento raz naozaj. Louis to zopakoval, silno sa objali, usmiali a opäť boli tí dvaja šialení najlepší priatelia. „Mimochodom, niekoho by sme vám chceli predstaviť,“ povedal a vtedy Rachel vstala a prišla k nám aj s bielou vecou, ktorá medzi nimi ležala a ja som si uvedomila, že to nie je vec. „Toto je malý Louis,“ povedal hrdo Harry. S úsmevom so objala Rachel, ktorá bola opäť mojou úžasnou najlepšou kamarátkou a drobca vzala na ruky. „Friends?“ spýtal sa Harry, „One more time?“


One more time...


And they lived happily ever after

12 comments:

  1. Dojala si ma ;) myslela som že to skonci úplne inak....

    ReplyDelete
  2. Nádhera! :) Milovala som túto poviedku a aj ju milujem! Nečítala som ju od prvého momentu čo si ju začala publikovať pretože som vtedy o tomto blogu ani nevedela :D no za jeden deň som prečítala všetky čo tu boli a od vtedy som bola vernou čitateľkou :) Nekomentovala som vždy no ver mi že som ju čítala :) Milujem štýl tvojho písania, tvoju fantáziu, tvoje vtipy, opisy a proste všetko čo napíšeš :) Love Youuuu! ❤

    ReplyDelete
  3. Zena, ja, to, ty.... nemam slov! Ked som yo zacala citat a bola tam veta "Uz je to rok, odkedy sa rozpadla najznamejsia chalanska boyband" hned som mala slzy v ociach (nic nove pod slnkom) a modlila som sa, aby to skoncilo dobre... a nesklamala si! Je to uplne dokonalo zakoncene, aj ked mi to bude NEUVERITELNE chybat, pretoze OMT bola prva poviedka, ktoru som na tamto webe zacala citat... mam pocit, akoby sa skoncilo nieco vyznamne v mojom zivote... myslim, ze si ju precitam celu este raz:D proste vzdy som sa na nu tesila, oblubene kapitoly mam prekopirovane v poznamkach a citam si ich stale dokola:) mas neskutocny talent, v tejto poviedke si to ukazala a ja sa neviem DOCKAT, kedy zacnu pribudat casti novej poviedy:** proste milujem tvoje pisanie, milujem to tu cele!:*:)) keep writing, my dear!:)

    ReplyDelete
  4. Kikuš...girl, love u so much :* neverím, že to končí..nemám slzy, NEMÁM...dofrasa, kde sú vreckovky? epilóg bol nádherný..to ako sa všetci stretli o rok...to, že sa udobrili, vedela som, že to takto musí skončiť...že nakoniec budú šťastní... :-)) OMT? je jednoducho skvelá poviedka...úžasná...nemôžem uveriť, že sa to jednoducho skončilo, že už nebudem viac čakať na novú časť a nedočkavo si ohrýzať nechty na rukách... :) už som ti to písala snáď milión krát, ale musím znovu, aby si na to nezabudla...máš talent, píšeš úžasne, pokračuj v tom...si skvelá a ja som nečakala, že si nájdem internetovú kamošku ako si ty... :* si skvelá, veľmi sa teším niečo nové, čo si budem môcť prečítať..... :) skvelý koniec, skvelá poviedka...ĎAKUJEM! :-))
    Love u :*

    ReplyDelete
  5. ty vole :) ja nemám slov :) neverím, že je koniec :) chcela by som ešte pokračovanie, ale toto je dokonalý, perfektný, úžasný a ešte neviem aký koniec :)) nenávidím otvorené konce, ale túto to priam sedí:) i keď toto si mohla dať ako poslednú časť a potom ešte epilóg, takto to je perfektné :D
    keď som začala čítať, tak som mala slzy na krajíčku :) neverila som, že ich rozdelíš (myslím ako skupinu) :D no spravila si tak :) a ja som len čítala a čakala do poslednej vety, ako to skončíš :)
    tento blog som našla pri poslednej časti AWLNTY? na tomto blogu smalltowngirljs.blogspot.sk ... hneď ako som naň klikla začala som čítať OMT? :)) za 2 hodiny to bolo prečítané, síce som sa nič v ten deň neučila, stálo to za to :D z očakávaním som čakala na novú a novú časť, ktorá bude taká skvelá aká je každá jedna časť na tomto blogu :)) *K*

    ReplyDelete
    Replies
    1. teším na pokračovanie ostatných poviedok a aj na niečo nové, čo časom vznikne :) *K*

      Delete
  6. Óóó. Pamätám si, keď si to tu pridala po prvýkrát, ako keby to bola včera. (Viem, gýčovitá fráza ale čo už...) Úplne si ma ňou ohromila a už je koniec. Koniec guličiek, farebných vlasov, spomienkam na Cililing, hádkam s Harrym... Dokonalý epilóg. A ten malý Louis? To musí byť jedno z najzlatších bábätiek na svete! :) Geniálne píšeš, to som už pár krát povedala ;) Perfektná poviedka, always in my heart. Love ya! :***

    ReplyDelete
  7. .... nemám slov... keď som si to prečítala, slzy mi stekali po lícach.. úžasný príbeh a úžasný koniec... Škoda, že to už skončilo, ale stále si pamätám na tú radosť, ktorú som mala, keď som videla pridanú novú časť a taktiež i tú nedočkavosť, ktorá vždy rástla a rástla, pretože to skončilo tak veľmi napinavo... Dúfam, že vymyslíš opäť nejaký úžasný príbeh... hoc to bude i s Bieberom, alebo bez 1D, stále by som to čítala, pretože píšeš dokonalo! Bude mi tento príbeh chýbať... Louis a jeho guličky, taktiež i tie ich pomsty na Harryho a Rachel... Zbožňujem ťa, pretože si úžasna! vážne... :)

    ReplyDelete
  8. boze ty ma chces rozrebat??! je to najlrajsie lubime ta :-*:-*:-*:-*:-*:-*

    ReplyDelete
  9. revem a ešte tá pesnička ... Kikuš na to ti možem povedať jedno obrovské WOOOOOOOOW! OMT bolo, je aj bude jeden z úplne najlepších príbehov, aké som kedy čítala, dostala si ma hneď prvou kapitolou a tým, že Trisha sa odlišovala od všetkých dievčat o ktorých som doteraz čítala :) Prišlo mi, akoby si písala o sebe a ak si naozaj ako ona tak potom ti musím povedať, že my sa musíme niekedy stretnúúúť!! Okej toto bolo odveci, nevadí, hádam ma pochopíš :P Ešte sa chcem ospravedlniť, že som nenapísala kometár skôr, nemala som čas ani číta, kebyže mám čas určite by tu bol hneď v deň, kedy si časť pridala :) Aaaaa ešte ti pripomeniem- NESKUTOČNE SKVELO PÍŠEŠ!! :* Love you!!! xx

    ReplyDelete
  10. ! Kristína ..predposlednu čast ked som čitala tak som ti chcela napísat veeelmi nepríjemnú smsku ..ale že počkám ..a teraz som dočítala toto ..awwww ..nemohol byt zlatíčko hned od začiatku ? :D ! malý Louis ? :O okej .ale teraz vážne . ak mal Harry malého Lousia tak potom má jeho ženuška zlé meno ..if u know wot i mean .:D :D a inak to bolo úžasne .nelutujem že som to čítala aj napriek tomu že bol Harry debil :D hahha aj ked koniec mohol skončit ako bromance poviedka ..Larry :D just kidding ..or maybe not ..:D

    ReplyDelete
  11. Nádherný příbeh! :-)

    ReplyDelete