„Ľúbim ťa,“
povedal mi Harry a pridal k tomu svoj najširší najkrajší úsmev.
V očiach mu svietili iskričky a nedočkavosť. Už len čakal, kedy mu to
zopakujem. No ja som mu namiesto toho pozrela do očí a bez pohybu či slova
sme stáli na mieste. On sa pozeral do mojich očí, hlboko, mala som pocit, že
ani nedýchal. Neodŕhala som pohľad, akoby sme hrali hru, kto dlhšie vydrží.
Bola som presvedčená, že to budem ja. Nepoviem mu tú vetu, ktorú tak veľmi chce
počuť, budem ho provokovať ďalej. „Nechceš mi niečo povedať?“ spýtal sa hrubým
hlasom a s prižmúrenými očami. Bez prerušenia očného kontaktu som
pokrútila hlavou. Ticho sa opäť predlžovalo. Vedela som, že už dlho trvať
nebude. Poznala som Harryho príliš dobre. Už to nevydrží. „Toto si nemala,“
povedal výhražne a bez súcitu ma sotil na chrbát na posteľ. „Nie je tu
náhodou niečo, čo by si mi rada povedala?“ dal mi poslednú šancu, no ja som
bola odhodlaná. „Nič.“ Zkrivil pery, akoby sa mu to, čo počul nepáčilo, posadil
sa mi zľahka na nohy, prsty mi priložil k bokom a v tom okamihu
som sa zvýjala v kŕčoch od smiechu. Po niekoľkých sekundách prestal.
„Chceš mi niečo povedať?“ Pokrútila som hlavou a pery si tlačila dokopy,
aby mi spomedzi nich nevyšiel smiech. Harry pokrútil hlavou a bez
zľutovania ma šteklil ďalej.
„Stále nič?“
spýtal sa po chvíľke a nechal ma vydýchnuť. „Počkaj... Hm... Ešte
sekundu... Mám to! Si hrozný idiot!“ „Nesprávne,“ povedal mi pokojne, skrivil
pery, opäť si na mňa sadol a silnejšie ma chytil. Keď už som sa nemohla
brániť ani utiecť, široko sa usmial a zas ma šteklil, kým som sa zvýjala
a kričala.
Po chvíľke
prestal a nadvihol obočie. Odmietla som sa tak rýchlo vzdať. Namiesto toho
som mu vyplazila jazyk a on sa len uškrnul. „Ja mám času dosť,“ varoval ma
a sklonil sa nad moje odhalené boky, „jeden z nás to bude musieť
vzdať. Ale ja to nebudem.“
„Si...hrozný...idiot...Styles...ale...ľú-ľúľúbim
ťa!“ zakričala som naňho a v tej chvíli ma pustil. Prikryla som si
ústa, no tie slová už dávno opustili moje pery. Harry sa spokojne usmial, zliezol
zo mňa a nechal ma tiež vstať. „Vravel som ti, že to povieš,“ zasmial sa
a pery pritlačil na moje. Chcela som hrať urazenú, ruky si prekrížila na
prsiach a odmietla spolupracovať. Len sa zasmial, ruky mi položil okolo
pásu a pritiahol si ma bližšie. Perami stále skúmal moje, ktoré sa
odmietli poddať a pustiť ho dnu. Dlaňami mi prechádzal po chrbte, hladkal
ma a ja som stále ťahšie odolávala pokušeniu opätovať mu bozk. Akosi sa mu
podarilo uvolniť moje ruky a založil si ich okolo krku. V tej chvíli
som úplne stratila akúkoľvek kontrolu a lačne sa prisala na jeho pery.
A on sa práve vtedy odtiahol. „Si zábavná. Ako si vždy myslíš, že si môžeš
robiť, čo chceš, no aj tak je po mojom,“ povedal pobavene a provokačne
zároveň. Pokrčila som plecami a radšej sa zbavila nepatrnej vzdialenosti,
ktorú medzi nami vytvoril. Skôr, než sa mi to podarilo sa zasmial, no
neprotestoval.
„Harry?!“ ozval
sa hrubý mužský hlas za dverami a obaja sme zastali uprostred pohybu. „To
nemôže byť pravda,“ zamrmlal si Harry viac-menej pre seba a pozrel mi do
očí. Ani ja som nevedela, čo robiť. „Harry?!“ hlas sa približoval a my sme
obaja vedeli, že jeho majiteľ ma tu nesmie nájsť. Rýchlo som prebehla pohľadom
miestnosť a hľadala miesto, kadial by som ušla, kde by som sa skryla.
Zúfalo som sa zohla k posteli a Harry mi pomohol skryť sa pod ňu.
„Harry, si tu?!“ znova sa ozvalo volanie a Harry otvoril dvere. „Tu som,
deje sa niečo?“ spýtal sa maximálne nezaujato. Od dverí sa ozval hlasný povzdych.
„Nemôžeš aspoň raz zobrať niečo vážne?!“ „Fajn, prepáč,“ povedal ešte
otrávejšie ako pred tým, „čo sa deje?“ „Ešte stále skúšaš hrať na Niallovej
gytare?“ odpovedal mu na otázku otázkou a z tónu jeho hlasu bolo
počuť, že mu už Harry lezie na nervy. „Vadí ti to?“ spýtal sa zas Harry. Nedarilo
sa mu zbaviť sa ho takýmito poznámkami, no odbíjal ho ďalej. „Tak máš tú
gytaru?“ „Potrebuješ ju?“ ďalšia hlúpa otázka, ktorá by už naozaj každého
naštvala. „Áno, potrebujem! Čo sa s tebou dnes deje, Harry?“ spýtal sa
naštvane. Ja som vedela presne. Nedokázal sa ho zbaviť, no skúšal to zas a zas.
Prečo som sem ja hlúpa chodila?! Nevedela som, aký z toho obaja môžme mať
problém? Čo som si myslela?! „Kde je tá hlúpa gytara?!“ spýtal sa už naštvane. „Na
čo ju chceš?“ „Niall má niečo, lenže to nemôže zahrať, kým nemá gytaru! Už mi
ju dáš?!“ „Čo má?“ spýtal sa hlúpo. „Ježiš, asi pieseň, nie?! Harry, čo je s tebou?!“
„Nič, nič,“ zamrmlal si Harry popod nos a počula som, ako otvoril dokorán
dvere. Kroky sa približovali a mne bolo jasné, že si to namierili priamo
na mňa. Povzdychla som si, no rýchlo si prikryla ústa. To som až taká hlúpa?! Nezdalo
sa, že by ma počuli.
„Tak kde je tá
gytara?!“ spýtal sa netrpezlivo. Harry neodpovedal, nechápala som, čo sa deje,
prečo mu nedá tú hlúpu gytaru a nevyhodí ho. Až vtedy som si uvedomila,
kde je problém. Doteraz som svoje okolie ignorovala, no keď som sa lepšie
pozrela, uvedomila som si, že gytara leží vedľa mňa pod posteľou. Mala som chuť
otrieskať si hlavu o najbližší tvrdý predmet. Toto sa môže stať iba mne!
„No tak, Harry,
nemohol si tú gytaru stratiť!“ počula som už začínajúci krik. „Ja... ja...
neviem... neviem, kde je,“ povedal vystrašene Harry a ja som bola zúfalá. Nájde
ma. „Preboha! Fajn, nájdem si ju sám!“ povedal a počula som kroky po
miestnosti. Bola som ticho a dúfala, že ma nenájde. No zdalo sa, že postel
sa mu zdala byť najlepšia skýša pre gytaru. „Paul, ja...“ začal Harry a snažil
sa ho dostať preč od postele, no bolo neskoro. V tej chvíli už totiž
kľačal na zemi a pozeral priamo na mňa.
:OO to je jakéé super :OO toto je úžasnéé :OO ja nemám sloooooov .. normálne sa rozplývam nad tým .. :D juuj také ňuňavé to je juuj také úžasné:)!! šup šup ďalšiu aj dnes daj :)) :D prosíííím :)
ReplyDeleteDo-ko-na-lé!
ReplyDeleteAch bože, já se těším na pokračování :DDD :3
Konecne ten spravny, romanticky Harry:)) Neskutocne som sa tesila na to, kedy zacnes pridavat tuto poviedku a zacina to skvele, az si mi sprijemnila vecer:)) Keep writingggg, rychlo dalsiu, prosim:*:)
ReplyDeletePanebože, dievča! Nádhera! Wow! Úžasný nápad! Som zvedavá na pokračovanie! ;) Po tomto už vážne nezaspím! :D
ReplyDeletetoto je to čo som potrebovala :)) prečítať si niečo z tvojho repertoára :) je to ako balzam na dušu úúplne mega bombové :) ja som ohúúrenáá :) rýýchlo ďalšiu časť:))) prosíím :) A myslí že hovorím za všetkých :)
ReplyDeleteOh God :D mám takú chuť vyskočiť z okna a kričať: Ja lietam :D mega super sa to začína...som strašne ale strašne zvedavá, prečo tam nemohla byť... :D je to skvelé, píš ďalej.. :D a Hazza, taký ňuňu bol :D
ReplyDelete