Wednesday 8 May 2013

3o-dňový challenge - 3.deň



Už som na toto skoro zabudla. Ale akosi ma to napadlo, čiže dávam ďalší deň, ako som predtým povedala, po slovensky, tak hádam sa bude páčiť aj taký.
Pre teba, Maruš :*

Tajomstvo, ktoré som nepovedala veľa ľuďom.

Prvé, ktoré ma napadá je tento blog.
Okrem ľudí, ktorých som spoznala prostredníctvom neho alebo predchádzajúcich ff-iek, ktoré som písala o ňom vedia len traja ľudia.
Samozrejme, Klaudia (stále rozmýšľam, aké vtipné by to bolo, keby si si vtedy nepozrela môj fb :DD a len tak by sme sa dostali k 1D, nejak by sme sa bavili o tom, čo čítame (veď to sme voľakedy spravili dávno, nie?) a ty by si mi poslala link na túto stránku)
potom ešte osoba menom Vierka, ktorej som to povedala s vedomím, že sa sem nikdy nedostane, nikdy to nebude čítať. A ja jej o tom rozprávam s nadšením a ona sa tvári, že ju to zaujíma... (takto to v podstate medzi nami funguje nech sa jedná o čokoľvek)
Och, a potom je tu Terči, spolužiačka, ktorej som o tom povedala v nejakej slabšej chvíľke, (proste Kikuš potrebuje uznanie, tak čo jej nepovedať, že ona má svoj blog(like a boss)... I hate arrogant myself), čiže teraz si ona raz za čas, keď ju napadne pýta link, že si to pozrie a mne je to maximálne blbé a takisto trapné (vy si neviete predstaviť, čo by to bolo, keby to zrovna ona čítala... a to si odmýšľam polhodinové čistenia žalúdka za každú gramatickú chybu...) vždy to nejak zahovorím, no bojím sa, že sa tomu nevyhnem.



Mám ešte nejaké tajomstvo?
Ohhhh, sure... I am soooo mysterious :DD
(odpusťte, no toto by po slovensky vážne znelo... awkward... (presne ako toto slovo))
Hádam to nebolo až také trapne, ako si myslím, no aspoň to už mám za sebou...
Čo sa týka Lovkýň, na časti sa pracuje, prvá časť (tej časti) už je, no je to málo na publikovanie a na druhej sa pracuje.
I love you
Pekný deň :*

1 comment:

  1. :D Celkom som sa do toho aj vcítila! :D Ja tiež o blogu nehovorím a beriem si to ako tajomstvo. Raz som o ňom povedala sesternici a ona si na druhý deň pýtala link. Samozrejme mne to bolo strašne trápne tak som to zahovárala. Nakoniec som jej môj blog poslala a z nej sa stala verná čitateľka :D No kamarátom alebo nebodaj rodičom by som môj blog nikdy nedala čítať! :D
    A strašne sa teším na "Lovkyne" ňah :3 :)

    ReplyDelete