Point in time 8

„Stále si nám neodpovedala na otázku,“ varoval ma Lou, keď sme sa dosmiali. Snažila som sa vymyslieť nejakú nie veľmi trapnu odpoveď, keď sme zastali. „My na to nezabudneme,“ varoval ma Harry, keď vystúpil a venoval mi varovný pohľad, kým s ostatnými odišiel dnu.

***********************************

Chalani mali stráviť celý deň v nejakej televízii, interview a neviem, čo ešte. Čo znamenalo, že ja nemám žiadnu prácu a môžem si robiť, čo chcem. Nemala som náladu na nákupy ani prechádzky mestom, chcela som len deň pokoja, deň, keď si oddýchnem od neustálej Zaynovej prítomnosti.

Jednodielka, ktorá (radšej) nemá názov

Jednodielka, venovaná špeciálne jednej osobe. Klaudika, pre teba.

P.S. Nápad aj všetko pohádza z TEJTO piesne.

Kráčala som po prázdnom dome. Všade ticho, len občas sa pod mojimi nohami ozvali parkety, ktoré sa mi zrejme potrebovali pripomenúť. Chodba, po ktorej som kráčala mi bola dôverne známa, prešla som ňou už nespočetne veľakrát. Na konci dvere zo svetlého dreva, za ktorými určite bol on. Opatrne som zatlačila kľučku a v duchu ju prosila, aby nevydala žiaden nepotrebný zvuk. Chcela som ho prekvapiť. Akoby mi dvere chceli splniť želanie, v tichosti sa otvorili. Dnu bola tma. Nemala tam byť. Mal tam byť on. No aj napriek tomu, že jediné svetlo v miestnosti pochádzalo z mesiaca, ktorý ma cez okno sledoval som videla, že som sama.

Let me love u, prológ :)

Aha, aha, aha :D Nová poviedka od Marušky :) Let me love you, aby ste vedeli, to nenii podla tej pesničky :D Ono sa to len hodí :) Ale môžete si ju k tomu pustiť :D enjoyy, xx <3

Alebo že by sa toto k tomu hodilo ? :)

Kristínke !!!

Baby, a hlavne ty Kika, skúšala som už všeličo :D ...urobiť ti obrázok, ale vyzerá strašne, nie som taká šikula ako ty, aj obrovský nápis s narodeninovou pesničkou som skúšala ale gýčovitejšiu a horšie pôsobiacu vec som nevidela (asi okrem Perrie, so sorry :D)

Tak ti len prajem všetko najlepšie !! Veľa zdravia, šťastia, lásky, bláznovstiev, zážitkov, tanca aj úspechov :* A tiež veľa múúzy na písanie takých dokonalých príbehov ako to len ty vieš ;D  ..nové a nové čitateľky, ktoré ťa budú ľúbiť tak ako my, a písať úžasne komentáre !! ..Milujem tento blog, všetko čo sme spolu vymysleli a stvorili !! ĎAKUJEM ! :) :* ;D 

Tá piesonka aspoň takto, keď už som zlyhala :D :D :D

A vieš čo mám ešte pre teba ? Tú jednodielkúú, ale iba v hlave :D ..tažéé, ja ju pekne napíšem a neskôr uverejním ako narodeninovú jednodielku :)

Posielam veľkéé objatie, gumené macíky a Tomlinsona ! :D 

Tuto sme ti s Katkou chceli pozdrav odfotiť, ale nepodaril sa, tak más takú kvázi momentku :D :D for u :*

P.S. Prepáč, že do tvojho príspevku ťahám svoje záležitosti, ale.. SYM, čitateľka, písala si nám niekedy komentáre.. Zajtra idem k vám do Žiliny na DOD, ak si toto prečítaš, ozveš sa prosím ? :) Necháš fb, alebo niečo ? :) ..ak nie, tak som blondska s modrými dioptriami a Mickey Mousovským tričkom :D

Point in time 7

Akurát, keď som skončila s vybalovaním niekto zaklopal na dvere. Otvorila som a predo mnou stála kompletná zostava s nastavenými dlaňami. Zasmiala som sa a začala rozdelovať kľúče. „Liam a Niall... Harry a Lou...“ podala som im kľúče a oni zmizli. „A ja čo?“ spýtal sa podráždene Zayn a nastavil ruku. „Ty bývaš so mnou, zlatko,“ usmiala som sa a vtisla mu bozk na líce. Keby pohľad mohol vraždiť...

*************************************

Celá chodba musela počuť, ako Zayn tresol dverami. „Môžeš mi veriť, že ja som to nevybavila. A rovnako z toho nie som nadšená.“ Nič nepovedal, len si povzdychol a otvoril jedinú skriňu, ktorú sme tu mali. Táto izba bola akoby robená nám dvom napriek. Jedna manželská posteľ. Jedna spoločná skriňa. Dokonca aj na sedenie sme mali jeden gauč. To by ich zabilo, keby radšej dali dve kreslá?! Nie, ešte aj majiteľ hotela nás dvoch musí tlačiť dokopy.

                                     

Point in time 6

Pre Maruš, bez ktorej pomoci by táto časť bola ešte stále v nedohladne. A pre moju budúcu zolvičku(dúfam, že som to neskomolila) :*

„Chytíš mi miesto v lietadle, zlatko? Čím ďalej od teba, tým lepšie! A uprav si tie vlasy, nech sa za teba hanbím trošku menej,“ povedala som mu a prešla na WC-ka. V zrkadlovom skle na dverách som videla, ako za mnou pozerá. Nechápavo. Zrejme ho moje správanie zaskočilo, rozmýšľala som, kým som si na pery dávala novú vrstvu rúžu, no viac som zvedavá, ako sa bude tváriť, keď bude mať zajtra na krku záplavu červených fliačikov.

************************************

„Nerozumieš, keď poviem čo najďalej od teba?“ spýtala som sa potichu Zayna a prebodla ho vražedným pohľadom, keď som si sadala na sedadlo pri ňom. „Môžeš mi veriť, že nie som nadšený z toho, že si pri mne,“ zašepkal mi späť a otočil sa mi chrbtom, smerom k oknu.

Príbeh od deduška :)

Ako začať ? Dnes sme boli pri poslednom hrobe, hrobe mojej babky. Zapálili sme jej sviečky a šli k dedovi, ktorý býva pol hodiny od nás, na dedine. Babku som nikdy nepoznala, a možno aj preto ma strašne prekvapilo čo som počula. Nevedela som nič viac ako to, že zomrela na rakovinu, ktorá sa jej usadila na mozgu. Netušila som o tom čo sa dialo kým žila, ako sa veci mali, a také detaily aké mi dnes dedo rozpovedal, kým sme sa nedostali ku fotkám. Jedna krásna fotka, na ktorej je môj dedo ležiaci v tráve na lúke, a babka ako ho bozkáva, rozprúdila debatu. A aj keď babka deda ľúbila, nič nebolo také ľahké, a už vôbec nie pekné.

Strašne rada by som vám to rozpovedala, ale z jedného ľahkého dôvodu nemôžem. Chcem to zahrnúť do Adriany, a ono by to tam veľmi pasovalo, takýto zložitý rodinný príbeh. Či už by sa Adrianka ocitla v roli mojej babky, ktorá konala ako konala, alebo v roli mňa, teda zaskočenej a ničnetušiacej vnučky/dcéry. A keby vám to teraz prezradím, nebolo by to prekvápko :)

Ešte si nie som istá, včera som totiž bola nabetón rozhodnutá, že She is mine!, nedopíšem, lebo nech robím čo robím, písať sa mi to nedá. Vymysleli sme teda Kikou novú poviedku, ktorú som chcela začať. Ale toto sa mi zapáčilo, tak dúfam, že to pôjde. :)

Vlastne som sa vás chcela opýtať, či by tam takéto niečo mohlo byť. Nie každý miluje staré príbehy a historky, najlepšie rovno z rodiny, tak ako ja. A hoci ich všetky hltám, a zbožňujem, tento ma zaskočil. Ak to nebude v Adriane, bude to v nejakom článku ;) ..lebo je to vážne fascinujúce.

Tak teda, tie ktorým by nevadilo keby do tejto story zahrniem príbeh mojej babky, prosím si komentár :* ..pretože toto je moja posledná šanca :D

Ľúbim vás baby!

Napíšte mi.

Maruš :)

Point in time 5

Sadla som si vedľa Zayna na gauč, no on ma chytil za ruku, ktorú mi stláčal najsilnejšia, ako dokázal. Chabo som mu to oplácala a cítila, ako mi do ruky prestáva prúdiť krv. S Paulom sme prebrali posledné podmienky odchodu, ubytovania a celého turné. Rozlúčili sme sa s tým, že sa stretneme o dva dni na letisku.

*************************************

Zúrivo som za sebou ťahala kufor po chodníku a po každom zastavení ním znova trhla. Hlúpy kufor! Nemôže ísť normálne za mnou?! Musí naskakovať na každom kameni, zapadať do každej priehlbiny?! Ťahala som ho za sebou len tých pár metrov od taxíka po letisko, no úplne to stačilo, aby som mala zničenú náladu. Kufor bol neuveriteľne ťažký, veď odchádzam na dva mesiace, v druhej ruke som niesla tašku plnú hlúpych papierov s pár nevyhnutnými vecami a mala som pocit, že mi každú chvíľu niečo spadne. Kufor mi znova nadskočil a ja som zanadávala. Prečo tu musím byť sama?! No vedela som to veľmi dobre. Nikto nevedel, že pracujem pre Paula, že som Liamova sesternica a chodím so Zaynom. Čím dlhšie to zostane v tajnosti, tým lepšie. V letiskovej hale som sa tvárila, že vôbec nevidím päť postáv okolo ktorých sa už zhromaždili nejaké dievčatá. Zdá sa, že tie sú všade. Aj o tretej ráno na letisku v Londýne.

Halloweenska Bratisla, upršané Piešťany :D

Ciaoo !! :)

Tak začnem halloweenskou Bratislavou :D

Včera nás, teda mňa a ségru, zobrala mamč do hlavného mesta, že spravíme si pekný deň. Prišli sme, zaparkovali, vycikali sa, a že od auparku sa prejdeme k Inchebe peši. Milé moje, hodinu sme sa ako africké slony v Antarktíde trepali okolo celej budovy, pekne sa nasmiali, podrkotali sme zubami, až sme dostali k výstave. Poviem vám, The Human Body ma uchvátilo... Tešila som sa tam, a bolo to, že wáááu. Pusu som nestíhala zatvárať. Vedeli ste, že keď prekrížite ruky môžte stlmiť bolesť, pretože tým ako-tak pomýlite mozog ? :) A že my ženy sme múdrejšie, čo dokazuje aj váha nášho mozgu ? :D ..všetko čo som tam videla a prečítala bolo neskutočne.. neskutočné ? :D ..nervová sústava, oni dokázali z človeka vystaviť čisto len nervy !! Len tú sieť vláken, ktoré nás ovládajú... Alebo cievy, prečen chorá, zdravá, žlčník chorý, zdravý, nad tým som stala hodinu.. Alebo vývoj dieťaťa od počatia, po narodenie.. Moje dievčence ma z tade ťahali, že chcú už ísť nakupovať :D Btw. na výstave som našla jednu jedinú ženu, v miestnosti o žene.. to akože tú "uschnutú".. viete ako som to zistila ? :P :D

Dobre, tak sme pobehali obchody, čo to pokúpili, pojedli, stretli sme sa s kamarátmi, bolo to naozaj fajn, dámska jazda :) 

..

A potom začal ten Halloween !! :D :D Od obchoďáku prvá zápcha, hodinu :D ..dobre, to zvládame, doktora na pól siedmu stíhame :D Potom sa to rozbehlo, možno pol hoďku sme sa hýbali súvisle :D A potom čo čert nechcel ?! Ďalšia zápcha !! :D ..tri nasraté blondýný v jednom aute, tri hodiny :D ..mierny problém bol, že sme nemali naftu, a pumpa bola nedohľadne.. v tej zápche sme sa k nej nemohli dostať :D Mama hrešila, neskutočne :D Prvá hodina: Do Blavy najbližšie dva roky nejdem. Druhá hodina: 4 roky ma sem nikto neostane. Tretia hodina: Kurva ja už sem nikdy nejdem :D ..to bolo nehorázne, ako tá nadávala, a potom aj my so sestrou... mali sme show, 3 hodiny sme sa prerehotali, aj keď sme zúrili :D :D ..všetky hladné, smedné, bez paliva sme sa dostali na pumpu a domov...

Som si kúpila :) ..sový šál, sový sveter, ponožtičky :D 
Tie mali byť pôvodne len na spanie, lebo staré sú do lyžiarok :D Ale ony sú také bohovské keď mi trčia z čižiem, že som ráno nemala to srdce vyzliecť si ich :D

...

upršané Piešťany

V skratke bolo úžasne, dokonalo :) ..Laudika ma včera zavolala s nimi do Piešťan, majú tam babku. Išli sme do cukrárne, na obed, peši cez celé Piešťany (aj keď sme sa trošku samé dve stratili :D), celý čas sme prekecali, na čaj, potom za ostatnými do bytu, spoločenské hry sme si zahrali (zistili sme, že keď my dve hráme spolu Tabu (poznáte?) tak stačí keď sa na seba pozrieme, a hneď uhádneme o aké slovo sa jedná :D), potom sme sa znova rozprávali, a jedli a ešte sme si pozreli starý film :) ...cestou speť bolo 90% rehotu, a 10% téma prdy, ktorú navodil Klaudiin mladší brat :D ..ešte to som chcela, že museli sme si ísť kúpiť žuvačky, a ja som v 101tke uvidela balónik :D :D ..a ja som ho musela mať, krásny tmavomodrý :D ..višla som z tade so strašným záchvatom smiechu, hurónskym rehotom :D ..lebo Klaudia trepala, o balóniku, ja s ňou a on nešiel nafúkať ! :D ..akurát som šetko oplula, a balón skončil padnutý na zemi :D

Aké boli vaše dva dni prázdnin ? :) ..aj vy tak milujete to ako krásne svietia cintoríny, keď v tme prechádzate okolo ? :)

A ešte že, dospela som h rozhodnutiu :D ...Adrianu dopíšem, najrýchlejšie a najprecíznejšie ako budem vedieť :D ..lebo už proste musím :) ..a potom vám ju sem dám. Včera som napísala kúsok novej poviedky, malinký, asi v nej potom budem pokračovať. Ktorého z chalanov tam chcete ? :) Napíšte mi, aj či si to chcete prečítať. :)

Majte sa lásky :)

Užívajte prázdniny !