Monday 1 October 2012

One more time? 33


Ako mi to Louis povedal, nedokázala som stáť. Nohy mi vypovedali službu a ja som sa zviezla na zem. „Musíš mi veriť. Prišla som o Cilliling. O teba prísť nemôžem,“ zašepkala som mu zúfalo a natiahla sa za jeho rukou. „Neopúšťaj ma,“ prosila som ho a držala, hoci chcel odísť. „Prisahám, nikdy som s ním nič nemala. Louis, prosím, musíš mi veriť. Milujem ťa.“ „Možno že ja teba už nie,“ povedal a vytrhol si ruku z môjho zovretia.
„Ako ti môžem dokázať, že som s ním nič nemala?“ „Neviem, či môžeš.“ „Louis prosím! Ak si nemyslíš, že ťa mám rada a že som ti bola verná... fajn. Bolí to, ale ja to prežijem. Zažila som už rovnako zlé veci a som tu. Síce s tvojou pomocou, ale som. Nemyslíš, že ťa ľúbim, ale dobre vieš, že nie som hlúpa. A myslíš, že by som sa rozhodla rozdať si to s tvojim najlepším kamarátom, ktorého, mimochodom, nenávidím a on nenávidí mňa na gauči práve vo chvíli, keď sa máš vrátiť?! Ďakujem veľmi pekne!“ Zdalo sa, že na chvíľu nevedel čo povedať. Zdvihla som sa na nohy a kým tam nerozhodne stál, postavila som sa k nemu a rukami ho objala okolo pása, aby mi neušiel. Nesmie! Už nikdy! Zdvihla som hlavu a pozrela mu do očí, v ktorých sa leskli slzy. „Prosím,“ zašepkala som zúfalo, „musíš mi veriť.“ Pozeral mi priamo do očí, nič nevravel, len zdvihol ruku a jemne mi zotrel z tváre slzy. „Ľúbim ťa,“ zopakala som mu dnes už po tisícikrát, postavila sa na špičky a opatrne ho pobozkala. Ani sa nepohol, dovolil mi jemne mu perami prechádzať po tých jeho, no nijak nespolupracoval ani nedal najavo, že si to vôbec všimol. Pomaly som sa od neho odtiahla a silno ho objala. Držala som ho pevne, nikdy som ho už nechcela pustiť. No on bol oveľa silnejší, bez problémov mi chytil ruky a odtiahol ma od seba. Držal ma za plecia najďalej, ako mohol a pohľadom ma skúmal, akoby mi videl až do duše. Naozaj som sa bála. Čo ak mi neodpustí? Čo ak mi neuverí? Už ma viac nebude chcieť vidieť? „Možno som idiot. Ale stále ťa milujem,“ povedal zrazu a potiahol ma bližšie k nemu, uväznil ma v silnom objatí, ktoré som mu okamžite opätovala. Po tvári mi znova tiekli slzy, no tentokrát to boli slzy šťastia. Postavila som sa na špičky a pobozkala ho, kým moje slzy tiekli aj po jeho tvári. Rukami mi zašiel do zadných vreciek nohavíc, ja som ho chytila okolo krku a už ho neplánovala pustiť. „Neplač už,“ pošepkal mi, no ja som nedokázala prestať. Prstami mi z tváre zotrel slzy a pozrel mi hlboko do očí. „Všetko bude fajn. Rozumieš? Bude to v poriadku,“ povedal a po krátkom zaváhaní dodal: „ľúbim ťa.“ „Aj ja ťa ľúbim,“ povedala som mu späť.

„Vieš, že máš veľkú výhodu? Želala by som si byť na tvojom mieste,“ povedala som mu len tak po chvíľke, napadlo ma to a akosi som to chcela povedať. „A to prečo? Závidíš mi priateľku? Lebo ja ju nikomu nedám.“ „Závidím ti, že si chalan. Ten silný. Chcela by som mať toľko sily ako ty. V takejto situácií by som ťa jednoducho chytila a nepustila, kým by si neurobil, čo chcem,“ povedala som mu so smiechom. „Myslíš takto?“ spýtal sa a prehodil si ma cez plece. „Pusti ma! Prestaň s tými kravinami!“ zakričala som naňho a snažila sa nesmiať. „Sama si mi povedala, aké mám skvelé možnosti. Bol by som idiot, keby som ich nevyužil,“ odpovedal mi zo smiechom a kráčal, akoby moja váha preňho nič neznamenala. Keď nepomáhalo búchanie do chrbta a on kráčal ďalej, uvedomila som si, že mám len dve možnosti. Môžem jednoducho čakať, kým ma už nebude vládať ďalej niesť. Čo je dosť nepraktické, pretože Lou už dokázal, že má naozaj dosť sily. Druhá možnosť bola dosť extrémna a pre oboch nebezpečná. Začnem ho štekliť a on nebude môcť kráčať ďalej. Lenže môžme obaja pokojne skončiť na zemi, čo by bolo, vzhľadom na výšku, v ktorej sa nachádzam, dosť nepríjemné. Rozhodla som sa pre pasívny odpor, ktorý by bol fajn, keby Lou spolupracoval. Mohol sa pokúšať rozprávať a ja by som ho ignorovala. Ale takto, keď nič nehovorí, nemôže vedieť, že moje ticho je znakom odporu, nie zmierenia. Čo nie je boh vie čo. „Hovor niečo!“ povedala som mu oduto a on sa len zasmial. „A čo?“ „Čokoľvek. Len nech ťa môžem ignorovať. Aby si vedel, že mi vadí, keď ma takto nesieš a som nahnevaná.“ „Po tom, čo sa stalo nie si tá, čo má právo byť nahnevaná,“ varoval ma a ja som radšej bola ticho. Čo ak si to rozmyslí a neodpustí mi?
Ako ma niesol, začalo mi okolie pripadať povedome. Vedela som, že som tu už bola, niečo mi vravelo, že aj s ním, no stále som si to miesto nevedela zaradiť. Zrazu ma bez akéhokoľvek varovania zložil na zem. Musel ma zachytiť, pretože som po nečakanom pristátí stratila rovnováhu. „No, čo vravíš?“ spýtal sa ma šťastne, „milujem toto miesto.“ Využila som, že stojím pred ním a nevidí mi do tváre. Ja som to miesto nemala až tak rada. Zažili sme tu príjemné chvíle, no vždy mi to prišlo zvláštne. „Skvelý nápad,“ povedala som nadšene a dúfala, že si neuvedomí, že klamem. Len teraz sme sa udobrili, nechcem to pokaziť. S predstieraným nadšením som ho sotila do guličiek, ktoré tak zbožňuje. To by nebol on, keby ma nepotiahol za sebou a ja by som nepadla k nemu. Bozk, ktorý mi venoval mi všetko vynahradil. Vedela som, čo príde. Oblečenie lietalo rýchlo preč. Zostali sme len my dvaja a guličky.

****

Zobudila som sa a prvé, čo moje rozospaté oči uvideli bol Louis. Neviem si predstaviť krajší pohľad. Ľavou rukou som si z tváre odhrnula strapaté pramienky, keď som si uvedomila, že tam mám niečo tvrdé, čím som sa poškrabala. Pozrela som si na prsty a na tvári sa mi objavil úsmev. Lou ma celý čas pozoroval. „Čím som si ho zaslúžila späť?“ spýtala som sa veselo. Prstienok mi vylepšil aj tak dokonalú náladu. „Možno tou skvelou nocou? Alebo jednoducho tým, že ťa milujem?“ povedal s úsmevom, začo si odo mňa vyslúžil rýchly bozk. Uvedomila som si, že on už bol oblečený, rozhodla som sa obliecť tiež a on zatiaľ kamsi odišiel telefonovať. Snažila som sa obliecť čo najrýchlejšie a vypadnúť, nechcela som skončiť v novinách ako minule. Na mňa rekordný čas. Objala som zozadu Louisa, ktorý práve dotelefonoval a všetku pozornosť venoval mne. „Čo to bolo?“ spýtala som sa zvedavo, ukazujúc na telefón. „Prekvapenie.“ „Nemám rada prekvapenia.“ „Ale toto nie je pre teba, hlupáčik,“ zasmial sa a pobozkal ma na čelo.

****

„Zdá sa, že naše prekvapenie dorazilo,“ povedal s úsmevom, keď sme prišli k ich domu a vonku stálo dodávkové auto, „môžeš to, prosím, vybaviť? Ja to zatiaľ vyriešim s chalanmi.“ Skôr, než som mohla namietať, že neviem, čo sa vlastne deje už zmizol v dome. „Dobrý,“ prihovorila som sa postaršiemu vodičovi auta. „Neviete, kde nájdem pána Tomlinsona?“ spýtal sa ma uhundrane bez pozdravu. „Momentálne je zaneprázdnený, ale môžte to vybaviť so mnou, som jeho snúbenica,“ povedala som mu a pri poslednom slove sa mi hlas od šťastia zachvel. Znelo to tak zvláštne. Neviem, či si na to dokážem zvyknúť. „Fajn, slečna,“ povedal, len aby sa zbavil práce, „doviezli sme vám tých 8o metrov ružovej tapety s mačiatkami.“

Nejaký typ, na čo tapety s mačičkami?
Idem sa trošku vykecať :D Maximálne milujem svojho triedneho/angličtinára. On je srdcom directioner, len si to chudák neuvedomuje. To keby ste videli, on imituje Louisa a pritom ho ani nepozná. Minule na hodine sa začal pýtať spolužiaka, či hrá na nejaký hudobný nástroj. (po anglicky, len som lenivá a neviem, ako presne to vravel :D) Klavír? Gitara? Triangle? a potom začal presne to, čo robil Lou vo video diary. Triangle, triangle, triangle. To isté vravel, tak isto sa tváril, že má v ruke triangel. Ja som skoro zomrela od smiechu, keby ste to videli. Chvíľku na to začal rozprávať a stáááále Basically.. nonstop, presne tak Hazzovsky :) A dnes, viete, čo nám urobil dnes? Otázka: What is ur opinion on Take That? (aký je tvoj názor na Take That?) v učebnici. A on tak na nás pozrel. Viete, kto je Take That? Bol prekvapený, keď sme povedali, že hej. A zrazu len: Ale Take That, to až tak dobre nepoznáte, takže, Čo si myslíte o One Direction? Prisahám, toto sa spýtal uprostred hodiny. Ja len: nesmejem sa, nesmejem sa, nesmiem!! Skoro ma vykotilo, milujem ho!!!! :* Pre Vás, pán profesor
Ur extremely happy Kikuš

11 comments:

  1. toto raz zažiť !! :) Kikuš, máš neskutočný talent, milujem tvoje písanie !! :*

    ReplyDelete
  2. ouuuu jeah :D super, teším sa na pokračovanie ;) :):):)

    ReplyDelete
  3. Woohoo! Naj naj naj časť! :) Všetko sa obrátilo k dobrému a to ja zbožňujem a dosť často praktizujem! :D Nádherné! Tie tapety?! :DD Neviem, možno oblepiť celú Hazzovu izbu. Neviem, no dúfam, že ho to poriadne naštve. Si to zaslúži! :D Perfection babeee! Love ya! <3 xxxx

    ReplyDelete
  4. Aaaa, aaaaaa, aaaaa- moja reakcia pri čítaní :D. Úplne skvelá časť, milujem túto poviedkuuuuu, rychlo ďalšiu časť!:))

    P.S.: Aj ja chcem takého anglinara!:D Ja chodím na jazykovku, kde mám lektora originál Brita a on má taký cute prízvuk že waaaa!:D Ale raz ked som mu povedala, že sa mi páči jedna songa od Justina, dalsi zo mňa robil celý zvyšok hodiny srandu, takže neviem, čo by urobil, keby som sa mu zdôverila s mojou vášňou k 1D:D Nevadí, aspoň že má ten sexy prízvuk:D

    ReplyDelete
  5. Som sa zamilovala do tejto časti :) uh, oh... dokonalá je :* :* ...najprv som si myslela, že Lou objednal guličky exclusive do domu :D :D ...tapetyy, možno by mohli byť pre Rachel ? :D nie pre Harryho ? ^_^ ...ale ďalej som to nedomyslelaa :D každopádne, lúbim teba aj tvoje výtvory <3

    A je nový mesiac kráska, podpis si vymysli ! ;D
    Veverička =*

    ReplyDelete
    Replies
    1. jééééé :) už len vidím to meno a X__X *dead* :) niečo s menom bude, už mám nápadík, len som mierne zabudla :) tapetý uvidíš, pre koho budú, to bude "komplexnejšie" :D divné, čítať to takto od teba takto :) ale tie guličky sa mi páčia :D
      ľúúúúúúbim ťa :*

      Delete
  6. tesim sa na pokracovanie :D

    ReplyDelete
  7. Môj koment mal byt : gulickyyy. ale tím ze si to napisala nakoniec si mi to dokazila. Ale aj tak Guľičky :D super !

    ReplyDelete
  8. ach Louí a tie jeho guličky..po tak dlhom čase by ma to už omrzelo, no jeho asi nie...je to večné decko :D a ružové tapety s mačičkami neviem načo budú, ale keď to vymyslel Louí, tak to bude niečo bláznivé :D Kikuuuš, perfektná kapitola...ľúbim to :*

    ReplyDelete
  9. Guličkýýý! :DD Strašne super poviedka... romantická, zábavná, smutná, veselá :) miešaš všetko dokopy, tympádom to je origináálne a dokonalé!♥ :)

    ReplyDelete
  10. hhahaa Mišo je pán :D . u nás viac tajných Directionerov .(Adela ) :D

    ReplyDelete