Po 3o-tich minútach :D

Ahojte. Ozývam sa zas. Leziem už na nervy, čo? Asi ste čítali posledný článok. Keď som sa teraz na to pozrela, smiala som sa na sebe, kvalitne mi šibalo. Chcem len povedať, že aj keď to môže pôsobiť, akoby som to písala z psychiatrickej liečebne, som doma.

Vlasy chytili "trošku" inú farbu, ako som očakávala, but I like it. Trocha červené, možno bordové. Nekupujte si tie miešacie farby z reklamy. Moja rada. Mala som takú, ružovo-červenú. Malo sa to miešať, ale ja som si dala vééééľa rúžovej a trochu červenej, máličko, len pre prípad, že by to bez nej nešlo. A aj tak je to rovnaké ako na obale, čo by malo byť po zmiešani oboch. Ale tak na farbu, čo som zohnala za jeden a pol eura celkom fajn výsledok :D Momentálne mám čudno vtipnú chvíľu, keď uvažujem, ako povedať rodičom, že mám "akosi" červené vlasy. Totiž, mamina je na stretávke, ocino bol so setrou na ranči (Linds jazdí na koni) a za tú hodinu, čo som bola sama doma som si zafarbila vlasy. Momentálne tu sedím, vlasy v drdole a ocko sa so mnou rozpráva, netušiac, aké prekvapenie ho čaká. Nechávam si to na zajtra, keď budú obaja doma, chcem to počuť len raz. Viete si predstaviť, že si absolutne neviete predstaviť reakciu rodičov? Ja naozaj neviem, ako zareágujú, snažím sa predstaviť si to celý deň, ale nejde to. Foto bude, keď to budú vedieť, lebo momentálne nie je možné len tak si rozpustiť vlasy a postaviť sa k zrkadlu. A ani vyžehliť to by nebolo zlé... Zajtra? I hope so. Okej, idem ja niečo písať, dúfam, že to uvidíte, že potom budem mať nejaký počítač, na ktorom to môžem publikovať :D :D

Aby tento článok nebol až tak zbytočný, aspoň obrázky. Ďakujem baby, za všetko. Za podporu, za to, že tu ste a že ste také úžasné. Love ya :*

Kikuš