Saturday 20 October 2012

She is mine ! 35

Babiky, ďakujem :) ...treba povedať, že tento príbeh som v jednej chvíli sekla a ďalej som si písala niečo úplne iné :D ...takže tam mám dieru... V scéne pred sa tí dvaja hádajú :D ..v scéne po... robia toto :D

Piesonka, dôležitá :) ...alebo druhá ...alebo tretia :D
Enjoy xxx



S povzdychom som si sadla na okraj postele. Mäkkým uterákom som šúchala mokré vlasy a hlavou mi behali obrazy.

Jeho ruka v mojej, keď sa nikto nepozeral. Prst prechádzajúci po mojom nahom stehne. Dlane na mojom chrbte. Ten pocit keď ma len tak prudko objal, alebo priľahol. Pohľad do mojích očí, keď mi zotieral slzy. A nakoniec tie pery, ktoré sa vždy nečakane prisali na moje. Vždy keď mohol, vždy keď sme ostali sami, vždy to spravil. Nasilu ma pobozkal.
Vzdychla som si znova, vlasy si prehodila na jednu stranu a pozorovala ako sa lesknú. Kvapky z ich konca pomaly máčali košeľu. Musí to prestať. Nedovolím mu to viac, takto ma bozkávať. Svetlo mesiaca dopadalo v širokom lúči na jedno moje chodidlo a robilo ho bielym. To chodidlo, ktoré šteklil. Svit mesiaca dokázal zosvetliť a rozligotať veľa vecí. Aj moje oči, ktoré chceli čiastočne plakať a čiastočne iskrili pri spomienke na jeho dotyky. Išla som si do skrine pre nohavičky, lebo som pod košeľou nič nemala a znova si sadla. Pomaly ich navliekala cez nohy keď sa stlačila kľučka. Ustala som uprostred pohybu, zdvihla hlavu a hľadela som do vzrušenej tváre. Pohyb som rýchlo ukončila a uhla pohľadom k oknu. Bosé nohy došliapavali na podlahu až som ho cítila pri sebe. Ruka zablúdila do mojich mokrých vlasov a pomaly, po prameňoch ich začesávala dozadu. Hral sa s nimi. Zdvihla som k nemu hlavu, pozerala sa do hora a čakala čo povie. Vpíjal sa mi do očí. Vidí tam ten lesk ? Jeden odtieň, ktorý tvoria špeciálne city k nemu ?



"Ľúbim ťa."

"Vieš, že nemôžeš."

Odpovedala som šepky. Ruky som zdvihla a ukazováky zastrčila do okrajov vreciek na jeho pyžame.

"Musím. Nejde to, nerozkážem si."

"Ty už svoju lásku máš Louis. Spáva pri tebe vedľa v izbe."

Priložil mi prst na ústa. Pustili sa mi slzy. Prečo mi to zase robí ? Prečo ma tak jemne zatláča do postele ? Prečo sa mu poddávam ? A prečo mi na boku naskakujú zimomriavky, keď po ňom prejde prstom ? Pomaly nás posúval dozadu, k vankúšom držiac ma za stehná. Tam ma priľahol a to odhodlanie, že mu odolám, spred troch minút, bolo preč. Najprv ma iba bozkával na pery, potom jazykom prešiel po mojej dolnej pere a jeho jazyk už tisíci krát ochutnával moje ústa. V jednom pohybe sme splinuli, a keď mi spod košele stiahol tie nohavičky nemala som silu sa brániť.

...

"Prepáč."
"Há ?"

Zdvihla som prudko hlavu, ktorá visela cez okraj postele. Čierne vlasy sa metali po podlahe, kým som si radostne pohmkávala. Nohy som mala zdvihnuté do vzduchu, prsty zvyčajne bubnovali po mojej pánve.

"Nemal som..."
"Skoro to ľutuješ."

Klesla mi prudko nálada, keď načal túto tému.

"Nič z toho čo sa týka nás dvoch neľutujem. Len mám pocit, že si nechcela."
"Nechcela. Ani na mieste hnedovlásky by som nechcela byť."

On ležal na bruchu, hranicu medzi tým kde končila perina a začínal Louis tvotili jeho kríže. Tento obraz Adonisa, v podaní strapatého Tomlinsona kazilo vedomie, že pod paplónom je už pyžamo. Aspoň tým vypracovaným chrbtom som sa mohla kochať. Ibaže po mojej vete zhodil hlavu do vankúša a zavrčal... Ale veď, on začal v tejto izbe kaziť morálku.

"Prečo ju spomínaš ?"
"Prečo mám pocit, že máš výčitky ?"

Nahrbil sa ako mačka, poškrabal sa na zátylku a skočil. Odrazu visel so mnou, s rukami záhadne zastrčenými pod mojím zadkom.

"Dôkaz, miláčik ?"

Najprv len znova privoňal k môjmu krku, no potom ma pohrýzol. No... pohrýzol. Skôr ma len pošteklil špičkami zubov, trhlo mi hrudníkom dohora a zasmiala som sa.

"Nie, toto sa mi nepáči."
"To nebolo ono, to bol bonus pre mňa."

Pri ďalšiom pohybe už na mňa hľadel s nežným úsmevom na perách.

"Hej... ja čakám."
"A ja si vychutnávam všetku tú krásu čo je teraz moja."

Konečne sa zohol aby sa mohol nalepiť na moje ústa, a pobozkať ma. Pomaly som si obmotala nohy okolo jeho pása, zakiaľ on presúval svoje dlane cez pás vyššie.

"Mmmm." zamrmlala som slastne, " nezvádzaj ma zase."

Točila sa mi hlava. Len si neviem vybrať, či viac pre Louisa Tomlinsona, alebo polohu v akej mi dokazoval, že už som jeho.

Zatiaľ čo ma tam tak mámivo bozkával, môj mozog dobiehal dobu.

"Koľkatého je dnes ?"
"To myslíš vážne ? Teraz sa ma pýtaš toto ?"
"Mám vážne podozrenie, že..."
"Nemôžeš byť predsa tehotná !!!"

Je milý, že stále myslí len na to čo sa stalo.Rozrehotala som sa tak, že ma to až bolelo. V tej chvíli sme zleteli z postele obaja.

"Miláčik. Koľkatého je prosím ťa ?"
"Prvý február."

Rozžiarili sa mi oči pri lišiackych úmysloch.

"Vieš čo je dnes?"

Pýtala som sa ho akurát keď si ma bral k sebe na nohy. Ja som tie svoje vystrela aby sa mi na ňom sedelo pohodlnešie.

"Takto o rok budeme mať výročie ?"
"Nie ty somár. Mám narodeniny."
"V tom prípade... svoj darček si už dostala."




...tá časť, po tri bodky, ktoré vieme čo znamenajú :D, bola písaná dávno, pradávno :)...
...neviem ako často budú teraz časti, mám už len jednu :D...
...ale posnažím sa... :)

Asi stojí za zmienku, že som teraz mala tancovať v pyžame, Katarína sa mala na mne smiať a spolu sme mali spomínať, že sme konečne stretli Ajč..
Ibaže môj žlčník, aleo žalúdok, alebo možno obličky, si povedali, že ma zničia, takže som do Tatier ísť nemohla :)

...čo som za ten čas, kedy som tu nebola, stihla ? :D ...

...zistila som, že potrebujem bríle, reálne vážne som akosi oslepla (mám to potvrdené očnou!!), stihla som byť proti svojej vôli prvý krát ožratá, tie svine to do mňa naliali :D, napísať tri prológy, ktoré nepoužijem :D, Kataríne vymyslieť novú poviedku, načo som hrdá (ona je náročná) :D, a dostať záchvat smiechu v čakárni pred sonom, kde nič smiešne nebolo...

Dneska bol totálne, úžasne, najlepší a najkrajší jesenný deň :) ...cestu smrti, kedy som sa vzadu šmýkala jak na veľmi nepeknom tobogáne, lebo šoféroval môj brat tam ale nerátam :D ...2o minútovú cestu skrátil na 8 :D :D ...ja, Klaudia, dospeláci a krpci sme išli variť guláš do prírody :D

...

Tento človek..





..teda moj bro, čistý abstinent, sa mi smeje, že sa neviem česať :D 
..zjavne nemá rád, keď chodím ako striga :D 
 Ale na stužkovú mu pojdem :)




 No a táto opica, teda moja sestra, ma momentálne ignoruje :D
Ale inak máme skvelý vzťah :D

...

Love you
Maruš 
<3




7 comments:

  1. úžasná časť :) proste dokonalé :) neprestávaj s písaním:)

    ReplyDelete
  2. krásne... fakt mi táto poviedka chýbala, konečne si späť! :) :D:D a dúfam, že tu už aj ostaneš :D

    ReplyDelete
  3. Nádhera! Nevieš si predstaviť ako som sa na túto časť tešila! A musím povedať že si rozhodne splnila moje očakávania! :) Love yaa!♥

    ReplyDelete
  4. Az sa mi prsty roztriasli, ked som videla ten nazov!:D Konecne si tuuu, kapitolka ako vzdy skvela, srdce som mala niekde v bruchu, krku, hlave a neviem, kde este:D Uz sa tesim na dalsiuu, keep writin':)

    ReplyDelete
  5. uz sa tesim na dalsiu :D tato skvela ako vzdy

    ReplyDelete
  6. dokonalost len tak dalej pokracuj! :**

    ReplyDelete