Saturday 20 October 2012

Worth it 2


Maximálne divná časť. Ešte divnejšie niečo takéto odo mňa. Sama nechápem. Je to zamotané, nepochopiteľné, Maruš mi vravela, že nechápe celkom, čo sa tam deje (bude veľmi blbé, keď poviem, že ani Kikuš to celkom nechápe??) Still, hope u enjoy it :*


„Harry Styles! Čo má toto znamnať?!“ spýtal sa naštvane Paul a vstal zo zeme. Tiež som chcela vstať a pomôcť Harrymu s vysvetlovaním. To by som nebola ja, keby sa mi nepodarilo buchnúť si hlavu o posteľ. „Au,“ zamrnčala som potichu a vstala, držiac si boľavú hlavu. „Mrzí ma to,“ povedala som zahanbene a sklopila pohľad, vyhýbajúc sa Paulovým karhavým očiam. No on ma ignoroval. 


„Harry, čo má toto znamenať?!“ spýtal sa ho a hoci som sa neodvážila zdvihnúť pohľad, vedela som si predstaviť ten zúrivý výraz na jeho tvári. „Paul, mne je to jedno! Ja ju ľúbim!“ začal po ňom kričať Harry a hoci ma jeho slová tešili, nechcela som, aby sa kvôli mne hádali. „To sme už prediskutovali! Vieš dobre, že to neprospieva tvojej kariére! Rovnako celej kapele! Vieš si predstaviť tie sklamané fanynky, keď zistia, že máš priateľku?! To nemôžeš spraviť! Zničíš si s ňou kariéru! Čo to nevidíš?! Ona nie je žiadna hviezda, nie je to dievča pre teba! Obyčajné, priemerné dievča! Potrebuješ niekoho lepšieho! A vieš dobre, že tu nemá čo robiť! Už sme sa o tom rozprávali! Nechcem tu tú chuderu už vidieť! Mali ste to dávno ukončiť! Zabudni na ňu! Nájdeme ti niekoho lepšieho! Kto sa bude páčiť fanúšikom!“ Keď prestal kričať po Harrym, otočil sa ku mne. V tom čase mi už po tvári stekali slzy. Každé jeho slovo bolo pravda. Nie som dievča pre Harryho. On je hviezda, ja som obyčajná chudera, ktorá mu len ničí kariéru. 

„Vypadni! A môžeš si byť istá, že keď sa tu ukážeš znova, zavolám na teba políciu! Poviem im, že si nejaká šialená fanynka, ktorá tu všetkých obťažuje a odvedú ťa veľmi rýchlo! Môžeš si hovoriť čo chceš, tvoje slovo proti môjmu nebude mať žiadnu váhu! Budeš im vysvetlovať, ako veľmi ťa Harry ľúbi?! Skončíš na psychiatrií, o to sa postarám! A teraz zmizni!“

S plačom som buchla za sebou dverami, prebehla okolo súcitne pozerajúcich chalanov a ocitla sa na ulici. Prešla som niekoľko krokov a posadila sa na lavičku najbližšej autobusovej zastávky. Tvár som si skryla do dlaní a vzdala snahu utierať si slzy z líc. Aj tak mi po nich tiekli stále nové a nové. Nikto za mnou neprišiel, no vedela som, že chceli. Jediný problém bol Paul. Kvôli nemu za mnou neprišiel Louis a nedonútil ma nejakou hlúposťou zasmiať sa cez slzy. Kvôli nemu sem neprišiel Niall s nekonečnou zásobou sladkostí, nechytil ma okolo pliec a nepchal do mňa kúsky čokolády, kým som sa neupokojila. Kvôli nemu ma Liam neobjal jemne okolo pliec a nerozprával mi milé upokojujúce slová. Kvôli nemu si ku mne neprisadol Zayn a nesedel v tichosti pri mne, kým by sme sa obaja zahĺbili do svojich myšlienok a jeho prítomnosť by mi nedala istotu. No čo bolo najhoršie, kvôli nemu ma Harry nevzal do náručia, nepobozkal ma s láskou na čelo a nesľúbil mi, že ma bude ľúbiť, nech sa deje čokoľvek. A kvôli nemu to ani nikdy viac neurobí.

Ľudia prechádzali okolo, neobzerali sa, nezastavovali. Každý mal dôležitejšie starosti, ako malé dievča s veľkou bolesťou a zlomeným srdcom. To dievča len plakalo, snažilo sa zabudnúť, no zároveň si v mysli znova a znova opakovalo šťastné a krásne momenty. Spomínalo na každú chvíľu, ktorú zažilo a počas ktorej bolo dokonale šťastné. Vedelo, že ďalšia taká už nebude. Vedelo, že mu zostali len spomienky, ktoré boleli, no zároveň tak nádherne hriali pri srdci. Ktoré chcelo kamsi skryť, uložiť do starožitnej krabičky na kľúč, bezpečne ju odložiť a nikdy neotvárať. No kľúčik by stále nosilo pri sebe. Aby mu v tomto bezútešnom krutom svete pripomínal, že občas sa objavia aj šťastné chvíle. Tak nádherné, no keď raz bez zľutovania odídu, zanechávajú neuveriteľnú bolesť a prázdnotu. Presne takú, aká ho ťažila na mieste, ktoré malo ukrývať jeho srdce. Nebolo si isté, či ešte nejaké malo. Mohlo ho mať? Po tom všetkom? Dokáže jedno srdce zvládnuť toľko bolesti a stále biť ďalej? Dievča o tom dosť pochybovalo. Nebolo si isté, či to to jej srdce ešte zvládlo. A ak áno, koľko to ešte bude zvládať? Dievča to nevedelo. Malo plno otázok, no odpovede, ktoré tak veľmi jeho duša potrebovala pre trochu pokoja neprichádzali. A tak len plakalo a dúfalo, že keď nedostane odpovede, možno sa dokáže zbaviť otázok. Dotieravých otázok, ktoré ťažili jeho myseľ, nedopriali jej žiaden odpočinok. 

Dievča sa bálo nepoznať na ne odpovede. No rovnako sa bálo poznať ich. Nevedomosť mu vždy poskytovala trochu nádeje. Za každým možno sa skrývalo maličké áno, túžiace dostať sa zo sveta predstáv do sveta reality. No každé nie vždy v sebe ukrývalo len tieto tri písmená. Dievča to vedelo, no nedokázalo povedať, či chce tú odpoveď poznať. Nie by bolelo. Veľmi. No akú bolesť by prinieslo to maličké áno, ktoré by sa stále viac a viac približovalo k realite, až jedného dňa by bez stopy zmizlo, vzalo so sebou všetku nádej a zanechalo len jedno veľké nie? Dievča neverilo, že by jeho drobné srdce, plné bolesti a sklamania, ktoré mu život bez súcitu nadelil zvládlo takýto úder. No nechcelo sa vzdávať tej jemnej tenulinkej nitky, ktorú zvieralo trasúcimi sa prstami a dúfalo, že sa po nej dokáže vyťiahnuť hore. Že tá trblietavá zlatá nitka ho vytiahne z priepasti beznádeje a dostane opäť do sveta, ktorý pozná radosť, je plný zlatého teplého slnečného svetla a sny sa zo zbožných želaní menia na dokonalú realitu. Bolo odhodlané uchopiť nitku pevne obomi rukami a nevzať sa, kým mu v čoraz slabších prstoch zostane štipka citu. Z hĺbky duše vedelo, že ono tú nitku nepustí. Akýsi tichý, no láskavý hlások mu napovedal, že ono to dokáže. Ak padne, nebude to ono, čo sklamalo. No stále malo strach. Čo ak je tá nitka príliš krehká? Príliš tenučká, aby ho udržala? Čo ak ho zradí a dovolí mu znova padnúť do temnoty, ktorá ho teraz obklopovala a nepúšťala k nemu žiadne svetlo? Ak by mu to urobila a znova by sa ocitlo tu dolu, vedelo, že by už znova hore nevyšplhalo. Už by nedokázalo veriť tomu jemnému náznaku záchrany. Jeho prsty by už nedokázali opäť chytiť jemný povrch nitky a nájsť v ňom oporu. Dievča to vedelo. Neverilo, že táto malá jemnulinká nitka ho dokáže zachrániť. No strach, že nitka zmizne, ak ju neuchopí ho natoľko opantal, že nitku jemne vzalo do prstov, bruškami preskúmalo jej hladký, no vôbec nie klzký povrch a zahadzujúc všetky obavy za seba ju pevne chytilo, odmietajúc pustiť ju. Už nikdy ju nepustí. 




P.S. Ľudia, nepúšťajte ma prosím k stránkam s obrázkami. Lebo potom články dopadnú tak, ako tento :*
Love, Kikuš

7 comments:

  1. Kikuš...toto bolo úžasné...veľmi sa mi páčilo ako si vyjadrila charaktery chalanov, tak veľmi to na nich sedí.. :-) zatiaľ deju chápem, som zvedavá ako sa to bude vyvíjať ďalej, no Paul by sa mal spamätať...:/ teším sa na ďalšiu kapitolu...With big love...Tyna :*

    ReplyDelete
  2. i love you :)) to je to najdokonalejšie čo som kedy čítala :)) ja si ešte stále utieram slzy tak ma to dojalo :) tak krásne si to napísala.. len škoda že je to tak ako to je .. teším sa na ďalšiu časť :)

    ReplyDelete
  3. :) Nádherné Kikuš! Samozrejme, že to dáva zmysel. :) je to dokonalé. Súhlasím s Tynou, tie charakteristiky chalanov, proste perfektné. Paul nejaký krutý, nie? Joj by som ho vyfackala keby mne také povedal. :D Krááása.. Teším sa na ďalšiu časť! :* Lovee ya! <3

    ReplyDelete
  4. Och, Kikuš♥ Nenormálne sa mi to páči, na Harryho mieste by som tomu Paulovi niekde kopla.. a potom znova :D Musím sa priznať, že ani ja tomu celkom nechápem, no ľúbim to♥ Yeah, I love this very much ;)

    ReplyDelete
  5. Bože, Kikuš!♥ Tak strašne sa mi to páči! Paul by sa mal spamätať -_- Neuveríš mi, ale ja tomu aj celkom chápem :D Strašne sa teším na ďalšiu časť! Milujem to! Lova yaa!♥

    ReplyDelete
  6. wau :) ja nemám slov :) je nádherné, úžasné :) moc tomu nechápem , vyzerá to ako prológ rozdelený na viacero častí, ale je to dokonalé :) takto sa mi to ľúbi :) chcem pokračovanie :) ty kks .. naozaj je to pecka :)) *K*

    ReplyDelete
  7. Kiks, to je uplne skvele! Ja nerozumiem, proste uzasne... pripajam sa k Tyne a Sony, charakteristika na chalanov uplne pasuje.. mozno sa ti to zda mätuce, lebo ta druha polovica je taka, ako keby nespadala uplne do deja.. teda, len v par poviedkach som videla take dlhe rozmyslanie jednej osoby, az si tam zmenila rozpravanie.. a to robi tuto poviedku vynimocnou:) je to uplne dokonalo napisane, kazdy jeden pocit, myslienka a vsetko... mam z toho proste zimomriavky a velmi som si oblubila tuto poviedku:)) Teda, oblubila som si ju uz vtedy, ked som sa pozrela na Harryho meno, ale tato cast ma v tom len utvrdila:D uz sa neskutocne tesim na dalsiuuu:**:)

    ReplyDelete