Monday, 26 November 2012

Najviac odveci článok :)

Nemyslím, že niekto pozerá komentáre, či som náhodou neodpísala, takže to urobím takto, pretože potrebujem, aby si to dotyčný prečítal.

Point in time 17

Preskočilo mi. Preto časť. Keby mám rozum, počkám do normálneho času alebo aspoň kým si prečítate predchádzajúcu. Never mind

Mala som obrovskú chuť nakopať Liama do jeho dobráckeho zadku. Bola som mu neuveriteľne vďačná, to áno, no aj keď som vedela, že to nemyslel zle, za ten nápad, že darček je pre mňa a Zayna by som ho najradšej na mieste zaškrtila. Dá mi dva lístky na koncert mojej obľúbenej skupiny (samozrejme, okrem nich, ako vždy musím hovoriť) a potom mi povie, že ten druhý je vlastne pre Zayna?! Akoby nič som sa od neho odtiahla a prešla za Zaynom. „Dúfam, že máš v piatok čas,“ žmurkla som naňho. S úsmevom prikývol, no vedela som, že je asi rovnako nadšený ako ja. „To je fajn, ideme na koncert The Wanted.“

**********************************************

„Zoe, vážne tam musíme ísť?“ spýtal sa tisícikrát Zayn. „Áno, musíme!“ odvrkla som mu, naozaj som nemala chuť vymýšlať nové argumenty. S hlasným povzdychom sa zvalil na posteľ a ja som znova pozrela do skrine. Čo si oblečiem? „Koľko času tam chceš ešte stráviť?!“ spýtal sa Zayn netrpezlivo, „aj tak si ťa žiaden z nich nevšimne. A keby aj, ani ich nenapadne na teba pozrieť! Chodíš so mnou, zlatko, zabudla si?!“ „Za to musím vyzerať zle?“ spýtala som sa ho urazene a vytiahla zo skrine krátke šaty do pol stehien. Do druhej ruky som vzala čiernu minisukňu a fialový top. „Ktoré si mám dať?“ spýtala som sa Zayna a ukázala mu oboje. Zdvihol obočie a nechápavo na mňa pozrel.

Sunday, 25 November 2012

She is mine!, Let me love you., Fuck! I am Josh...

...viete čo sú to? ..tri príbehy bez konca, len načaté, písané kým som nimi bola uchvátená.. jeden z toho sa asi konca ani nedočká, jeden možno od cudzej osoby, jeden niekedy o dlhýý čas :)

...prosím, čítajte dokonca, je to posledná takáto vec, čo vám sem napíšem.. vlastne možno aj posledná :)

Point in time 16


Každý môj pokus o začiatok konverzácie skončil tichom. „Pozri, neber si to zle, ale my dve kamarátky nebudeme,“ povedala mi po chvíli Claire. Vypleštila som na ňu oči. „Nehnevaj sa, nič osobné za tým nie je. Ale to, ako sa správaš k Zaynovi. Harry mi to vravel.“ Pozrela som zúrivo na Harryho. „Pamätáš si, čo som ti povedala? Že ak niečo prezradíš, zabijem ťa?!“ „No, ak mám byť presný, povedala si, že ak niečo poviem Liamovi, zabiješ ma. Alebo ak poviem, čo sa stalo v to ráno. A to som jej nepovedal. Zatiaľ.“ Uškrnul sa a odpil si z kávy. Prebodla som ho zúrivým pohľadom, no nič mi to nepomohlo.

**************************************

****Pohľad Harryho****
Dopili sme kávu a Zoe rýchlo odišla. Bolo vidieť, že s nami nebola rada. No hoci ma to trochu aj mrzelo, bol som rád, že sme zostali s Claire sami. Pobozkal som ju, čo ju prekvapilo, no nezastavila ma a bozk mi opätovala. Z kaviarne sme zamierili do parku, kde som ju potiahol na najbližšiu lavičku.

Saturday, 24 November 2012

Claire

Chcem Vás o niečo požiadať. Majte radi Claire.



Friday, 23 November 2012

Point in time 15

Snažila som sa nenápadne odsunúť stoličku a odísť, keď ma zasiahla kocka masla a skĺzla mi do výstrihu. Zalapala som po dychu. Slizko sa šúchala dolu a zanechávala mastné stopy. Bolo to neuveriteľne nepríjemné. Chalani si to všimli a začali sa na mne baviť. „Ukáž, pomôžem ti,“ navrhol Zayn a prešiel ku mne. Skôr, než som mohla protestovať sa už jeho ruka ocitla pod mojim tričkom a ošahávala rozhodne viac, než bolo potrebné. So zaťatými zubami som ho pozorovala a čakala, kým konečne vyslobodí to hlúpe maslo. A práve v tejto úžasne vyzerajúcej situácií sa museli otvoriť dvere.

***************************************

„Claire!“ zvolal Harry nadšene a čiernovlasú postavu, ktorá sa objavila vo dverách uväznil v objatí. Ona len na mňa so Zaynom čudne pozrela, no nič nepovedala. Zayn pokojne pokračoval, kde prestal a lovil mi, tentokrát už v podprsenke, kúsok masla. Pohľady všetkých naokolo ma donútili vytiahnúť jeho ruku a utiecť, aj s maslom kto vie kde, skôr, než sa mi podarí strapniť sa nejakou hlúpou reakciou na Zaynove túlavé prsty. Bola som si takmer istá, že to robí naschvál, že sa zabával, keď mi spôsoboval zakázané potešenie. Odstrčila som ho od seba, nechcela som, aby ma strapňoval ešte viac, no ako cúvol pár krokov dozadu, akosi sa mu podarilo chytiť ma za pás krátkej sukne a potiahnuť ma s ním. Dlane som mu oprela o hruď, v snahe udržať medzi nami najväčšiu možnú medzeru a pri vhodnej príležitosti ho odtlačiť úplne. On ma zas tlačil k sebe, ruky si prekrížil na mojich krížoch a dlane mi opatrne nenápadne položil na zadok.

Thursday, 22 November 2012

Navždy ? ;(

Sľúbili sme si, že spolu zostaneme navždy. Že keď dokončíme gympel, pôjdeme spolu na vysokú, a budeme spolu bývať niekde ďaleko, a keď raz príde rodina, budeme mať domy pri sebe, a naše deti budú kamaráti... tak ako sme boli my. A ona odišla. Odišla odo mňa príliš ďaleko... a ja si zajtra ráno uvedomím, že už nikdy nebudeme spolužiačky, nikdy to nebude to, čo to bolo, a nikdy sa nevráti späť.

Viete, čo to znamená? Že slovo navždy je priamo úmerné slovu nikdy. A ešte aj to, že mi odišiel niekto, kto mi bol osem rokov najlepší kamarát. 

Ak máte dobrú náladu, nečítajte to, skazím vám ju. Či už je neskoro?

...s oranžovým balónom som bezducho chodila po meste, pískala s takou tou vecou, do ktorej fúkate, bolo mi zima, smutno, lebo ona posledný krát sadla po škole na autobus, a odišla do dediny, ktorá bola jej domov. A potom mi ten balón odletel, tak ďaleko ako ona. Nevidím cez slzy, už zase plačem. Lebo mi chýba, aj keď som s ňou ešte pred hodinou do poslednej sekundy čakala na zastávke, a objímala ju...

Symbolicky sme si zrovna dneska vyrobili posledný školský trapas, posledný krát sme sa spolu smiali na ničom, keď sme sa pozerali na stenu... A ja si to chcem všetko pamätať, časy v Tosume, na základnej, na gymnáziu, u nás, u nich... 

A preto sa pýtam...
Navždy ? 

...

Navždy. Aj keď len v mojej hlave, v mojom srdci. Navždy, aj keby sa mám držať poslednej spomienky, ktorá mi ostane...

Wednesday, 21 November 2012

Point in time 14


Chcem sa Vám ospravedlniť, že som Vás toľko naťahovala, čo bude so Zoe a Zaynom, ale taký bol plán.
A viem, že táto časť je dosť nedôveryhodne napísaná, že by asi najbližšie ránko mali presedieť na tabletkách a minerálke, no nehodilo sa mi to do deja, hádam odpustíte :/


****Z pohľadu Zoe****
Rozlepila som ráno oči a prvé, čo som si uvedomila, bola bolesť hlavy. Druhý bol Zayn. „Si štetka,“ povedal mi, len tak, akoby mi hneď malo byť jasné, čo to znamená. Nebolo. Nadvihla som oči k jeho tvári a aspoň sčasti sa vymotala z periny. Prešla som po ňom pohľadom, no rýchlo sa vrátila k jeho tvári. Sedel na okraji postele, bez trička a mne sa naskytol pohľad kamsi, kam nechcem, aspoň po včerajšku nie. „Ty mi tvrdíš, že nie si štetka. A potom ma pri prvej príležitosti opiješ a pokúšaš sa pretiahnuť,“ povedal a jeho hlas bol plný znechutenia. To nemôže myslieť vážne! Pozrela som naňho s otvorenými ústami, nemala som žiadne argumenty. Ako môže také niečo povedať?!

Tuesday, 20 November 2012

Point in time 13


Len malé info, aby som Vás vyviedla z omylu, ktorý mi začína pripadať absurdný a môžte čítať. Zoe nič nebude mať s Mikeom! Mike bol postava na jeden diel, keď som nevedela, prečo by sa mohli Zayn a Zoe pohádať, tak sa objavil nejaký čašník a bolo. Toť vše. Enjoy :)

Perami som sa prisala k jeho krku a pohybovala sa po jeho hrudi stále nižšie. Dovolila som mu, aby mi medzi tým dal dole tričko aj podprsenku. Jeho ruky našli po dlhých cestách po mojom tele môj zadok a zostali tam. Prepracovala som sa k jeho nohaviciam a bez zbytočného strácania času ich ťahala dolu. Len nech sú čím skôr z neho preč!

„Sme späť!“ ozval sa Harryho veselý hlas za dverami, ktoré sa o niekoľko sekúnd otvorili a nás zalialo žiarivé svetlo.

*****************************************

****Ten istý večer, Harryho pohľad****
****v klube****

Nalial som do seba štvrtý pohárik čohosi, čo Louis objednal a vstal. „Idem tancovať,“ oznámil som im, no nezdalo sa, že by to niekoho zaujímalo. Prešiel som od stolu k parketu, pomedzi tanečníkov, keď som si ju všimol. Sedela pri bare s nejakými kamarátkami, ktorým som nebol ochotný venovať viac než jeden pohľad. Moje oči sa od nej nechceli pohnúť, na mieste som ju vyzliekal pohľadom a moje predstavy už blúdili do blízkej budúcnosti, v ktorej som ju chcel potiahnuť do prvého taxíka, ona by sa veselo chichotala, odviezli by sme sa cez mesto až k nášmu hotelu, kde by som ju čo najrýchlejšie ťahal až k mojej izbe a tam k posteli.