Point in time 13

Len malé info, aby som Vás vyviedla z omylu, ktorý mi začína pripadať absurdný a môžte čítať. Zoe nič nebude mať s Mikeom! Mike bol postava na jeden diel, keď som nevedela, prečo by sa mohli Zayn a Zoe pohádať, tak sa objavil nejaký čašník a bolo. Toť vše. Enjoy :)

Perami som sa prisala k jeho krku a pohybovala sa po jeho hrudi stále nižšie. Dovolila som mu, aby mi medzi tým dal dole tričko aj podprsenku. Jeho ruky našli po dlhých cestách po mojom tele môj zadok a zostali tam. Prepracovala som sa k jeho nohaviciam a bez zbytočného strácania času ich ťahala dolu. Len nech sú čím skôr z neho preč!

„Sme späť!“ ozval sa Harryho veselý hlas za dverami, ktoré sa o niekoľko sekúnd otvorili a nás zalialo žiarivé svetlo.

*****************************************

****Ten istý večer, Harryho pohľad****

****v klube****

Nalial som do seba štvrtý pohárik čohosi, čo Louis objednal a vstal. „Idem tancovať,“ oznámil som im, no nezdalo sa, že by to niekoho zaujímalo. Prešiel som od stolu k parketu, pomedzi tanečníkov, keď som si ju všimol. Sedela pri bare s nejakými kamarátkami, ktorým som nebol ochotný venovať viac než jeden pohľad. Moje oči sa od nej nechceli pohnúť, na mieste som ju vyzliekal pohľadom a moje predstavy už blúdili do blízkej budúcnosti, v ktorej som ju chcel potiahnuť do prvého taxíka, ona by sa veselo chichotala, odviezli by sme sa cez mesto až k nášmu hotelu, kde by som ju čo najrýchlejšie ťahal až k mojej izbe a tam k posteli.

Rýchlo som pokrútil hlavou. Sústreď sa! Ak to teraz pokašleš, na svoje predstavy môžeš zabudnúť! Odkašľal som si, aby som si bol istý, že ma hlas nezradí, až potom prešiel od parketu k baru a zozadu sa k nej sklonil. Nevšimla si ma. Tak, aby to počula len ona som jej zašepkal do ucha: „zatancuješ si?!“ Zľakla sa, myklo ňou, na odhalených pleciach jej naskákali zimomriavky. Chcela sa otočiť, tak som ju rýchlo chytil za ruku, otočil sa jej chrbtom a ťahal ju k tanečnému parketu. Dúfal som, že ma zatiaľ nespoznala, nechcel som žiadnu scénu, žiadne pišťanie. Počul som, ako sa za mnou zasmiala, čo ma donútilo otočiť sa a zisťovať, čo je také vtipné. Namiesto otázky som len nadvihol obočie, no ona to pochopila. Začínala sa mi páčiť stále viac. „Vedela som, že si to ty. Ten hlas...“ povedala mi s úškrnom. (Každý triezvy človek by videl, ako sa za tým úškrnom skrýva veľa vecí, ako sa premáha, aby sa správala normálne. Neskočila naňho, nepišťala, nezačala ho obchytkávať. Len Harry, ktorému alkohol vždy pridával na láske k ľuďom videl iba úsmev, ktorý mu pripadal roztomilý a nevedel od neho odtrhnúť oči.) „Harry,“ predstavil som sa automaticky, až potom som si uvedomil, že to vie a hlúpo sa rozosmial. Ona sa ku mne pridala. „Claire,“ predstavila sa. „Pekné meno,“ povedal som, hoci som si ho už v tej chvíli, keď som to vyslovil, nepamätal. To na jej tvári vykúzlilo ďalší úsmev. Dovolila mi, aby som si ju pritiahol k sebe, ruky mi položila okolo pliec, privinula sa ku mne, kým ja som jej položil dlane na kríže. Zatiaľ len tam, musíš ísť na to pomaly! Pripomínal som si v mysli, okrikoval som ruky, ktoré by sa už rady vydali na prieskum. Voňala po niečom, čoho názov mal príliš veľa písmen, aby som si spomenul, no páčilo sa mi to. Pritiahol som si ju čo najbližšie.

Pomalá pieseň skončila a vystriedalo ju čosi rýchle. Aj keď som sa akokoľvek snažil, nevládal som tancovať. „Môžem ťa pozvať na drink?“ navrhol som jej a dúfal, že sa aspoň vyhnem tancu, no nebude to také očividné. Z jej pohľadu mi bolo jasné, že to je očividné, no nenamietala a nasledovala ma k zastrčenému boxu v rohu. Nemal som chuť na hlúpy drink ani sedenie tu. Chcel som niečo iné, ísť niekam inam. No ak som chcel, aby šla so mnou, musel som ísť na to opatrne. Napil som sa zo svojho pohárika a ona urobila to isté. Ani jeden z nás nerozrával, cez tú hudbu to nemalo zmysel. Len sme pozerali ponad stôl na seba. Po chvíľke sa ku mne naklonila, aby som aspoň niečo počul. „Nebaví ťa to tu?! Ak chceš, poďme inam!“ zakričala mi do ucha a prikývol som. Hnevalo ma, že to tak bolo vidno, nechcel som, aby si myslela, že s ňou nechcem byť. Plné poháre sme nechali na stole a ťahal som ju pred zadný východ, kde sme sa ocitli na ulici. Počuli sme sa navzájom a chladný nočný vzduch vôbec nebol nepríjemný. „Vieš,“ začal som pomaly a dúfal, že to vyznie úprimne, „páčiš sa mi.“ Naklonil som sa k nej veľmi blízko a šepkal jej do ucha. Na perách sa jej objavil široký úsmev, ktorý sa mi neuveriteľne páčil. Pomaly som sa perami obtrel o jej ucho a cez líce jej prešiel až k ústam. Nenamietala. Jemne som ju pobozkal, potom ju pobozkal trochu vášnivejšie a vo chvíli, keď som chcel začať ten skutočný bozk, otvorili sa za mnou dvere a vykukla Louisova hlava.

„Ehm, Harry, ja len, že sa vraciame na hotel a mal by si ísť s nami,“ začal, potom ho čosi napadlo. Uškrnul sa. „Ale ak chceš, môžte ísť predsa obaja,“ navrhol s nebezpečným výrazom tváre. „Odsťahuješ sa k Zaynovi a Zoe?“ spýtal som sa ho, no bol to skôr príkaz. Povzdychol si, no vedel, že inú možnosť nemá. Liam bude rozhodne proti a s tým, že ho nechá prespať u seba nemôžme rátať. „Fajn,“ zahundral. Naznačil som mu rukou, nechy vypadne a otočil sa k dievčaťu, ktoré celý čas stálo pri mne a sledovalo nás. „Pôjdeš s nami?“ spýtal som sa jej a snažil sa do tej otázky vložiť všetko, čo zaberalo na dievčatá. Musí súhlasiť! Zatvárila sa neisto, no jej odpoveď som už dávno poznal. Len nechcela súhlasiť príliš rýchlo. Nechápal som, prečo. Prečo to tak potrebuje naťahovať?! Čo je také zlé na tom, že súhlasí?! Chytil som ju za ruku a bez zbytočností ťahal za sebou. Rozmýšľal som, že dohodnúť sa s chalanmi bol veľmi hlúpy nápad. Prečo som ja idiot nad tým nerozmýšľal?! Nemal som asi toľko piť. Až teraz som si uvedomil, čo za situáciu vznikne, keď sa všetci natlačíme do jedného auta. Niečo mI napadlo. Sledoval som, ako chalani pomaly platia a zdvíhajú sa od stola. Rýchlo som bežal cez celý podnik a ťahal ju za sebou, až sme skončili vonku a rovno si to namierili k prvému taxíku. Tak sa mi to páčilo oveľa viac. Súkromie...

Cez okno som zbadal, že chalani idú hneď za nami, všimli si, že sme nastúpili do taxíka a v aute so šoférom sa vezú tiež k hotelu. Uhundranému taxikárovi som povedal, nech pridá. Či to urobil, to už neviem, akosi som už vtedy všetku svoju pozornosť venoval jej. Vrhol som sa na jej pery, o niečo nedočkavejšie a hravEjšie, zatlačil ju do sedadla a ona sa len zachichotala.

Skôr, než som mohol spraviť nejakú hlúposť sme zastali pred hotelom a ťahal som ju dnu. Ani jedného z nás nelákalo dvadsať poschodí, tak sme privolali výťah a čakali.

„Aha, náš utečenec!“ ozval sa za mnou príliš veselý Niall. Liam mi položil ruku okolo pliec, čo pôsobilo priateľsky, no len ma držal, aby som znova neušiel. Striasol som ho a spolu s ňou nastúpil do výťahu, no chalani sa k nám pridali. Takto som si to rozhodne nepredstavoval. „Louis?!“ pozrel som na svojho kamaráta, musel som sa uistiť, že to, čo sľúbil splní. Nie veľmi nadšene prikývol. Nečudoval som sa mu, byť zavretý v jednej miestnosti so Zoe a Zaynom musí byť peklo. Bez slova sme sa vyviezli až k nášmu poschodiu a ja som na celú chodbu zakričal: „Sme späť!“

Bez zbytočného čakania som otvoril dvere Zoeinej a Zaynovej izby, Louisa som postrčil dnu. Až vtedy som si všimol dve telá na sebe na zemi a zostal som stáť s otvorenými ústami. Chalani na tom boli podobne, len Liam v sebe našiel dosť rozumu, aby im pri ich spoločnej chvíľke zatvoril dvere. Toto som nemal vidieť! Toto som rozhodne nemal vidieť! Pozrel som sa na Liama. „Liam,“ začal som čo najprosebnejším hlasom a pridal psie oči, „nemohol by dnes Lou spať u vás?“ Liam rýchlo pokýval hlavou, že nie. Určite pochopil, prečo to chcem. Nemal som na výber, keď som zostal na chodbe len s ňou, povzdychol som si. „Ja... prepáč, veľmi ma to mrzí, že to nevyšlo, honey,“ povedal som nešťastne, dúfajúc, že nepostrehla, ako som na konci zaváhal, potom ju oslovil honey. Jej úsmev mi však prezradil, že pochopila všetko, možno viac, než by som chcel. „To nič. A nič si nerob z toho, že si zabudol moje meno,“ povedala s úškrnom. Nechápal som ju, bola iná. Nie len, že všetko pochopila, odhalila všetky moje triky, jej to nevadilo. So smutným úsmevom na perách sa otočila a mne to bolo všetko tak ľúto. Nevidel som v jej tvári sklamanie, len čosi, čo samo o sebe vravelo, že aj tak neverila, že niečo medzi nami bude. Chcel som, aby uverila! Sám som nevedel, čo robím, keď som sa natiahol a za pás nohavíc ju potiahol späť. Z vrecka sm vytiahol fixku, ktorú tam mám vždy kvôli podpisom pre fanúšikov. Bez slova som si vzal do ruky jej dlaň a napísal na ňu rad číslic. „Nevadí, že to dnes nevyšlo,“ povedal som jej s falošným úsmevom, ako vždy, keď som klamal. Vadilo mi, že to nevyšlo. „Možno nabudúce?“ spýtal som sa a zdvihol oči od jej dlane k jej tvári. Usmiala sa a bezmyšlienkovito ma objala. „Budem veľmi rada,“ povedala, potom sa rýchlo odtiahla. „Prepáč, ja... dúfam, že ti to nevadilo,“ zamrmlala. Ona sa mi ospravedlňuje, že ma objala?! „No, vlastne mi to dosť vadilo,“ povedal som jej úplne vážne, „dúfal som, že ma aspoň pobozkáš.“ Usmiala sa a venovala mi dlhý krásny bozk na rozlúčku.