The Huntresses 8

Honeys, veľmi sa ospravedlňujem za to, koľko mi to trvalo. Mrzí ma to, bolo proste veľa tréningov, na písomky sa vyhovárať nebudem, aj tak som sa neučila. Dnešná bola najlepšia. Fyzika. Netušila som, čo to odo mňa chce. Trošku mi pomohla zlatá osoba sediaca predo mnou. (Ďakujem Anííí), aj tak som nepochopila, ale tak vynásobila som prvé, čo som uvidela s druhým, čo som uvidela a vydelila to tretím. A oni mi povedali, že to je dobre! Chápete?! Ja nie. Doteraz neviem, čo som to rátala. 

V každom prípade, mala by som tu pozdraviť Klaudiu, inak ma zbije (ale nehovorte jej to :D veď aj tak zbijem ja ju), takže ťa pozdravujem. I love u. A všetkým, čo nečítajú Divergenciu mám tiež čosi odkázať, aby som vás nevydesila, poviem len toľko, že si to prečítajte. 

A všetko naj k MDŽ, ženýý!!!

Sierra

„Moooorning,“ zatiahla som v náladičke hneď, ako som ráno vyliezla z hosťovskej izby, ktorá aj tak väčšinou slúžila ako skladisko, keď sa chalanom nechcelo zísť všetky tie schody do pivnice a prvému človeku, ktorý mi prišiel do cesty som vtisla bozk na líce. Zayn na mňa čudne pozrel, na čo som mu ešte buchla po zadku a prešla ku schodom. Pozrela som na zábradlie a zvažovala svoje možnosti, nakoniec som si však stiahla Harryho tričko nižšie, až pod zadok, posadila sa na zábradlie a hoci pomalšie, než som dúfala, spustila som sa dolu. V kuchyni už boli všetci a pohľad na mňa ich šokoval. Niall sa začal drhnúť rannou kávou. Zvyšok na mňa zdvihol obočie s nevyslovenou otázkou.

„Spýtajte sa tuto experta Stylesa, čo včera urobil, prečo som tu,“ odbila som ich a prešla k chladničke, akoby som tu bola doma. Harry samozrejme nič nepovedal, no stavila by som sa, že môj chrbát schytal veľmi pekný pohľad. Zohla som sa k spodným poličkám chladničky, plne si vedomá, že mám na sebe len tričko, ktoré mi je ledva pod zadok keď stojím a teraz ho musím mať v polovici chrbta a pod ním len tangáče. Ako keby nikto z chalanov nič také ešte nevidel.

„Fajn, keď sa nechce priznať... S Harrym sme sa troškou večer zakecali. Chceli sme si otvoriť kolu, lenže tento idiot mi zahrkal plechovku!“ Všetci sa začali rehotať, každý vedel, čo asi bude nasledovať.

„Bola som celá mokrá a lepkavá, takže som si to namierila rýchlo do sprchy...“

„a Harry s tebou...“ zamrmlal Zayn, ktorý ani netuším, kedy sa ocitol v kuchyni a chalani sa rozrehotali znova. Zazrela som naňho. Keby nejaký pohľad zabíjal, bol by to tento. Bez pochýb.

„Osprchovala som sa, no kým som sa mohla dostať z tohto domu, zmeškala som posledný autobus. A tento idiot,“ ukázala som na Harryho, „si medzi tým stihol vypiť, takže ma nemohol odviezť!“

„A čo taxík?“ spýtal sa otrávene Zayn.

„Ty si choď sám uprostred noci sám taxíkom, ak sa na to cítiš!“

Zdalo sa, že nikto nemal viac námietok.

„Sierra, môžme sa porozpávať? Sami?“ povedal Louis a ja som vedela, že to nebola otázka. Nasledovala som ho hore schodmi do jeho izby. Podozrievavo na mňa pozrel, keď som za sebou zvrtla vo dverách kľúčom. Otvoril ústa, že niečo povie, no priložila som mu na ne prst. Chytila som ho za ruku, na čo na mňa podozrievavo pozrel. Nepáčil sa mu akýkoľvek kontakt so mnou. Potiahla som ho na druhý koniec izby, čo najďalej od dverí. Nebola som slepá. Tie výrazy, ktoré chalani nahodili, keď sa so mnou Louis chcel porozprávať, akože „what is going on?“, to mohli pokojne nahlas povedať, že plánujú počúvať za dverami. Louis na mňa škaredo pozeral a ruku si z mojej vytrhol.

„O čo sa pokúšaš?!“ spýtal sa ma nepriateľsky. Nadvihla som obočie. Úprimne povedané, pokúšala som sa o toľko vecí, že sa nedalo povedať, ktorú myslí.

„Harry,“ povedal, akoby mi malo byť úplne jasné, čo tým myslí.

„A ďalej?“ spýtala som sa netrpezlivo, keď sa ozvalo buchnutie za dverami. Netuším, prečo ma to tak vytočilo, veď som vedela, že budú počúvať. Odomkla som a rozcapila dvere. Všetci štyria samozrejme za nimi.

„O čo sa pokúšate?!“ rovno som na nich zhúkla, „nemôžte nechať dospelých chvíľu sa porozprávať?! Správate sa ako malé deti! Okamžite vypadnite, ak nechcete, aby som vás každého jedného zamkla vo svojej izbe! Všetci viete, že som toho schopná! Zmiznite! Hneď! Debili!“ Trocha frflania a odišli. Zohla som sa po Louisovu tenisku, ktorá ležala pri dverách, kúsok od mojuch nôh. Kde mala pár nikto netušil. Zahnala som sa a hodila ju smerom k odchádzajúcim chalanom, Harryho prehlo v chrbte, keď ho plnou silou trafila. Zazrel na mňa, no s chalanmi zmizli rýchlejšie. Znova som zamkla dvere a otočila sa k Louisovi, ktorého moje predstavenie nijak neohúrilo.

„Kde sme skončili?“ spýtala som sa ho bez záujmu, „ó, počkaj, veď my sme ani nezačali!“

„Harry,“ zopakoval, „neviem, čo plánuješ robiť, no niečo by si konečne mohla!“

„Prosím?!“ zazrela som naňho, nechápala som, kam tým mieri.

„Rob konečne niečo!“

„Preskakuje ti?!“ spýtala som sa ho naštvane a nemohla som si odpustiť, aby som ho poriadne udrela obomi rukami do hrude, začínala som z neho zúriť.

Cúvol dva kroky, kým nespadol na posteľ, ktorej prítomnosť za sebou si nevšimol.

„Počúvaj chvíľu ty mňa, Tomlinson! Okolo teba sa vesmír netočí! To, že ty nevieš, že sa niečo deje neznamená, že sa nedeje nič!“

„Takže sa niečo deje?“ spýtal sa ma pochybovačne.

„Viac, než si myslíš!“ zavrčala som naňho.

„Nebodaj už bola pusa! Na líčko?“ vysmial ma chladne, vôbec nemal problém s tým, že ležal na posteli, kým ja som sa skláňala nad ním, už zúrivá.

„Si neskutočný debil! O čo ti ide?! Spala som s ním, aby si vedel!“ 

Pozrel na mňa a a v miestnosti nastalo ticho.

„Ako? Čo sa stalo?“ nechápavo na mňa pozrel, z kriku prešiel do tichej, prekvapenej tóniny. Ja som prešla na sarkazmus.

„To by si chcel počúvať? Čo sa stalo? Čo sme s Harrym robili? Páčia sa ti také veci? Alebo ťa to vzrušuje?“ spýtala som sa ho hnusne, vážne mi liezol na nervy a on vyzeral, že sa už posadí a strelí mi facku.

„Netúžim po ničom inom, len počúvať, ako si to Harry rozdával s nejakou štetkou,“ prevrátil očami, „chcem len vedieť, ako sa ti podarilo donútiť ho k niečomu takému!“

Dopriala som si niekoľko hlbokých nádychov na upokojenie, kým som mu odpovedala.

„Vliezla som k nemu do sprchy. Stačí?“ Nadvihol obočie.

„Len to?“ nechápavo sa spýtal. Prevrátila som oči.

„Myslíš, že to niekedy s Ariou skúšal v sprche?“ výsmešne som sa ho spýtala, „myslíš, že by baba, ktorá nosí na tvári takú omietku vliezla pod sprchu, ktorá jej zničí make up, keď ju nejaký chalan vidí?“

„Prečo mám vždy z teba pocit, že všetko vieš?“ spýtal sa podozrievavo, akoby sa mu na tom niečo nepáčilo. Naklonila som sa k nemu blízko.

„Pretože ja viem všetko,“ zavčala som mu do tváre z miniatúrnej vzdialenosti. Neuvedomila som si ani poriadne ako, no chytil ma za plecia, zvalil na posteľ vedľa seba a sám sa nado mňa naklonil.

„Nemôžeš byť chvíľu normálna?!“ zasyčal na mňa a ja som sa zasmiala. Jeho pery sa pri tom, ako rozprával hýbali a boli strašne blízko. Ledva sa mi v hlave sformulovala myšlienka o tom, že ich chcem ochutnať, už som sa ich dotýkala svojimi a šokovaného Louisa sa mi podarilo zvaliť na posteľ, na čo som sa ocitla na ňom. Čakala som, že sa ma rýchlo zbaví, no on ma nechal bozkávať ho a po chvíli dokonca začal spolupracovať. Rukami som mi zašla do vlasov a zasmiala sa.

„Stále chceš, aby som bola normálna?“ spýtala som sa ho, kým som sa znova vrhla na jeho pery. Zdalo sa, že sa až vtedy prebral. Rýchlo ma od seba odtlačil.

„Toto sa nikdy nestalo!“ povedal a ponáhľal sa k dverám. S úsmevom som z jeho postele sledovala, ako sa snaží otvoriť zamknuté dvere, kým si neuvedomil, že ich treba odomknúť.

„Nič také sa nestalo!“ zopakoval, kým zmizol preč.