Sunday 15 December 2013

Not in time 7

Minule som sa vykecala asi aj za dve časti. Tak dnes som ticho. :*


„Ak sa niečo pokazí, je to celé na teba,“ pripomenula mi Jamie prísne asi desiatykrát no ja som si z nej nič nerobila. Rita mi pošepla, že len žiarli, lebo vyzerám v kostíme lepšie a vzápätí sa tvárila, akoby nepovedala nič. Musela som s ňou súhlasiť.

„Mám dobre uviazanú masku? A vlasy mi držia?“ spýtala som znova Rity, ktorá ma uistila, že všetko je presne tak ako má. Nervózna som sa posadila na stoličku vedľa nej, stále sme mali ešte trochu času. Srdce mi divoko bilo. Prečo som sa na toto dala? Teraz však nebola cesta späť. A ja toto dotiahnem do konca. Do víťazného konca.

„Mali by sme ísť,“ pošepla mi Rita a ja som s hlbokým nádychom vstala.

„Začínaš si uvedomovať, že na to nemáš?“ podpichla ma Jamie, no ja som jej nevenovala jediný pohľad. Vzala som do ruky striebornú tácku plnú pohárov so šampanským tak ako aj ony, všetkých nás osem sa postavilo k dverám a Rita vyšla prvá. Nervozitu hádžuc za hlavu som ich nasledovala ako posledná. Brada hore, ako mi úplne zbytočne zdôrazňovali a istý krok aj napriek neuveriteľne vysokým opätkom. Postavila som sa do rohu, ktorý mi bol predtým ukázaný a čakala. Liamova rozlúčka so slobodou sa mala o pár minút začať a ja som sa dobrovolne angažovala do úlohy jednej z čašníčiek/tanečníc v podstate len v spodnej bielizni. Vďaka bohu za škrabošky. Ak by ma spoznal Liam alebo niekto iný, koniec. Väčšinu z tetovaní zakrýval neveľký kúsok oblečenia, dúfala som, že podľa jediného viditeľného ma nikto nespozná. Veď nie je nejak výnimočné a aj tak ich mám naozaj len pár. Naozaj som až takto zúfalá? Ale no ták, vždy som si chcela vyskúšať tanec okolo tyče, toto je takmer ono. Bude to zábava. Dýchaj.

Do miestnosti pomaly začali vchádzať Liamovi kamaráti a mnohých pery opustili obdivné zvuky. Bolo ich naozaj dosť, no napriek tomu som zbadala medzi nimi Liama aj Zayna hneď. Ostatní zo skupiny boli tiež pri nich. Spoznala som medzi ľuďmi aj Davida a Nicka, Liamových kamarátov zo školy, Jareda, nášho bratranca, Maxima, Liamového dlhoročného suseda a kamaráta... príliš veľa známych tvári, na ktoré som pri svojom dokonalom pláne nemyslela. Nevadí. Nič nevadí, nič už nevadí, zvládnem to, spravím to, dopadne to dobre. S úsmevom na perách som vykročila dopredu, pomedzi ľudí a vo výške držala tácku so šampanským. Čo som si myslela, keď som sa na toto dala?

Že on mi stojí za všetko. A s tou myšlienkou som zdvihla bradu ešte vyššie a bez toho, aby som mu venovala pohľad som prešla okolo neho. Vzal si pohár a rovnako mi nevenoval jediný pohľad. S úškrnom na perách som prešla medzi ďalšími z Liamovych hostí a viacerí z nich si tiež vzali pohár. Snažila som sa ignorovať čiusi ruku na mieste, kde nemala čo robiť, no môj hlboký nádych musel znieť zúrivo. Šťastie, že hrala hudba.

Nemohla som povedať, že by program Liamovej rozlúčky bol nejak originálny. Keď všetci hostia dostali šampanské a pripili si, alkohol sa hneď vymenil za tvrdší a do stredu miestnosti bola dopravená obrovská torta, z ktorej samozrejme vyskočila striptérka. Kým som okolo toho všetkého behala s podnosom plným rôznych nápojov, snažila som sa ujasniť si svoj plán na dnešný večer. Jediný problém? Neexistoval. Akosi som sa ďalej ako po tú časť, kde sa sem dostanem nedopracovala. S čerstvo doplneným podnosom som prešla medzi zabávajúcich sa Liamových kamarátov a niekoľkí si vzali po poháriku, keď som pocítila studené prsty na svojom odhalenom pozadí. Opäť. Tváriac sa akoby sa nič nestalo som sa zahľadela do okna pred sebou, ktoré bolo vynikajúcim zrkadlom a takmer som zalapala po dychu. Zayn?! Od neho by som to nečakala. Sedel tam, bavil sa s nimi a pritom mal ruku niekde, kde by nemal. Z jeho pohľadu vôbec nemieriaceho na mňa som usúdila, že netuší, kto som. Nevedela som, či som bola rada alebo nie, nevedela som, čo si o ňom myslieť, keď sa takto správal k náhodnému človeku a myšlienky sa mi nepodarilo zorganizovať si ani keď som kráčala preč. Stále som jeho dotyk cítila a to vo mne vyvolávalo zimomriavky.

„Si blázon,“ šepla mi do ucha Rita, keď okolo mňa prešla a ja som len mykla plecom. Hostia sa medzitým dostávali do nálady, smiali sa stále hlučnejšie a boli stále vtieravejší k nám.

„Chceš si zatancovať na bare?“ spýtala sa ma Carrie a ja som prikývla aj napriek tomu, že som vedela, aký zlý nápad to je. Aspoň sa tak však uvolním. Inak ma tá nervozita zabije. Carrie sa hneď postavila an barovú stoličku a následne na bar ako človek, ktorý to robil už často a podala mi ruku, aby som vyliezla tiež. Jamie na mňa zo zeme zazrela, no radšej zmizla po ďalšie nápoje. Carrie sa už však v okamihu, ako sme vyliezli na bar rozhýbala a tak mi nezostávalo nič iné, len sa pridať, ak som tam nechcela teda stáť ako taký idiot. Po chvíľke som už nedokázala povedať, kto si to užíval viac, či ja alebo Liamovi kamaráti, z ktorých málokto dokázal odtrhnúť od baru pohľad. Rita sa k nám tiež po chvíľke pridala a ja som na okamih vôbec nevedela, kde som, len som si užívala tanec na tom najzvláštnejšom mieste. Kto by si kedy pomyslel, že si niekedy zatancujem na Liamovej rozlúčke so slobodou. A ešte takto!

Po chvíli, ktorej dĺžku by som nikdy odhadnúť nedokázala ma vystriedali a ja som sa znova ocitla medzi všetkými, teraz už začne pripitými Liamovými kamarátmi s podnosom v ruke. Neprešla som ani kompletný okruh okolo nich, keď som čiesi zovretie pocítila na zápästí. Skôr, než som sa mohla pozrieť, kto ma to k sebe ťahá, takmer sa mi ucha dotýkali pery.
 
„Nešla by si so mnou?“ spýtal sa bez okolkov a ja som na okamih nedýchala, keď som ten hlas spoznala. Venovala som mu len krátky úškrn, hoci vo vnútri to vo mne vrelo a vytiahla ho na nohy, pričom som podnos položila na najbližší stolík. Bez slova komukoľvek sme odtiaľ zmizli a ja som sa nechala viesť Zaynom, akoby som nevedela, kde má izbu. No on do nej nezamieril, namiesto toho ma viedol von na tmavú nočnú pláž až k neďalekým útesom, cestou neprehovoril jediné slovo, čo mi pripadalo tak trochu zvláštne, no nič som nepovedala. Vo chvíli, keď sme prišli k útesu ma k nemu chrbtom pritlačil a perami sa mi lačne prisal na krk, na čo som zaklonila hlavu a zatvorila oči. Kým jedna jeho ruka šmátrala takmer všade, druhou mi prešiel k tvári a chytil okraj ozdobnej masky.

„Nie,“ zašepkala som a chytila jeho ruku.

„Chcem ti kurva vidieť do očí, Zoe,“ povedal nepríjemne a masku mi strhol.


Nastalo ticho, v ktorom sa ani jeden z nás neodvážil odvrátiť pohľad.




9 comments:

  1. :O kks kks kks milujem ťaaa!

    ReplyDelete
  2. or you are staring at weeping angel. :DD nemohla som si pomôcť, to mi napadlo pri poslednom obrázku. :D whovian overloaded. :DD
    ale inak, časť dokonalá ako stále. xx

    ReplyDelete
  3. normalne mi az srdce zastalo :D neskutocna cast.... co najskor dalsiu

    ReplyDelete
  4. Neskutočné ♥

    ReplyDelete
  5. Ako sa mám ísť po tomto učiť?? :D Zrejme môžem na učenie zabudnúť... je to úžasné! A nesmierne sa teším na pokračovanie.

    ReplyDelete
  6. Asi... nechcem byť zlá, ale úprimne.. čakala som, že to bude niečo takéto.
    No nevedela som, že to opíšeš až takto super :3
    Časť je skvelá :)

    ReplyDelete
  7. niekedy v budúcnosti urobím photoshoot. taký, aký niekedy nájdeš na refresheri, zameraný napríklad na reakcie detí, ktoré prvýkrát v živote jedia citrón... ten môj však bude zameraný na výrazy ľudí, ktorí práve dočítajú niečo také úžasné ako je toto :)
    milujem to xx

    ReplyDelete
  8. Ou maj gad! :D
    toto je megaaaaaaaaaa!!! :D
    Ty si neskutočná, najlepšia,úplne najlepšia! a toto je tiež úplne najlepšie a úplne to zbožňujem!! :D Ach, som zvedavá na pokračko.. Toto bude ešte riadne husté :D Fakt nádhera!!! :)))

    ReplyDelete