Escape from the shadows 5

Mrzí ma, že to toľko trvalo. Viem, časť nebola dávno. Štve ma to, no vážne to nešlo. Taký hnusný blok, fuj. Nenávidím ich. Ani nie s písaním, ale s jednou konkrétnou časťou. A neprejde to, kým tá časť nebude a nepohne sa to ďalej. Ono sa mi to totiž vymazalo! Tak hnusne, sama nechápem, ako sa to stalo. A potom to písať znova... Akosi to nešlo. Až do teraz. 

V každom prípade, kto nečítal, musíte si prečítať toto<------KLIK, je to veľmi dôležité. A prosím, aj sa k tomu vyjadrite.

I love u :*

Zazvonil som na dvere a o niekoľko sekúnd v nich už stála Ruth. S úsmevom som som ju rýchlo prešiel pohľadom a spolu s pozdravom ju objal. Zasmiala sa tichým zvonivým smiechom a objatie mi opätovala. Ešte komusi, koho som nevidel, do domu zakričala rýchle bye a kráčali sme k bráničke, ruku som jej položil na plece a ona neprotestovala.

„Aký film budeme pozerať?“ spýtala sa zvedavo a ja som pokrútil hlavou.

„To ti nemôžem prezradiť.“

„Keby si mi to povedal, musel by si ma zabiť?“ doberala si ma so smiechom.

„Horšie,“ upozornil som ju a pridal desivý pohľad. Nadvihla spýtavo obočie.

„Louis, môj spolubývajúci by ťa musel zabiť. Vravel som ti, že asi nebudem sám doma. On sa nám tam tak trochu plánuje vtrieť.“

„Som náňho zvedavá. A teším sa,“ uškrnula sa na mňa.

„Tadiaľto,“ pobavene som ju potiahol za ruku, keď si nevšimla, že som vošiel do bočnej uličky a kráčala ďalej. Už len pár domov a stáli sme pred našim. Ruth si ho obzerala s milo pootvorenými ústami. Prešli sme ku dverám, keď ma niečo napadlo.

„Asi by si mala počkať pár krokov vzadšie, kým otvorím. Pre istotu,“ navrhol som jej a hoci sa tvárila nechápavo, o pár krokov cúvla. Zaklopal som na dvere so zlým tušením a čakal, čo sa stane. Prvé, čo som uvidel, keď sa dvere otvorili bolo dno obrovského vedra. Louisov smiech sa ozýval na celú ulicu. Utrel som si vodu z očí a akoby nič sa otočil na Ruth.

„Preto si mala počkať kúsok za mnou.“ Rozosmiala sa a prišla ku mne, podala mi ruku a spolu sme kráčali dnu.

„Sorry Daddy,“ Louis sa objavil na konci chodby aj s uterákom v ruke, ktorý mi podával. Pustil som Ruthinu ruku, prešiel k nemu a vzal si uterák, keď ma chytil a zvalil na zem.

„Ty si čakal, že niečo vymyslíme. No aj my sme čakali, že to budeš čakať,“ vysmieval sa mi, kým Niall vletel do miestnosti s druhým vedrom a celé ho vylial na Ruth. Zvrieskla a videl som, ako z nej tiekla voda. Nejak som sa dostal spod rehotajúceho sa Louisa a skôr, než som šiel pomôcť Rue som ho uväznil v silnom a hlavne mokrom objatí.

*****

S Ruth sme si spokojne čľapkali hore po schodoch, kde som ju zaviedol do mojej izby. Snažil som sa nájsť jej v skrini čo najmenšie oblečenie, oproti mne bola naozaj drobná. Aj tak to však bolo jedno, všetko bolo pre ňu obrovské. Na posteľ som jej položil spolu s obrovskou osuškou najčistejšie pôsobiace tepláky a tričko, niečo naozaj čisté bolo v tomto dome dosť zriedkavé, pri Louisovych nápadoch a kuchárskom umení väčšiny z nás...

„Nečakal som, že sa niekomu podarí tak rýchlo ťa vyzliecť a už vôbec nie, že to bude Louis,“ podpichol som ju, kým som vyšiel z izby a nechal ju v pokoji sa prezliecť.

O chvíľu sme sa už konečne dostali k sľúbenému pozeraniu filmov. Hora popcornu všade, len nie v miskách, ktoré na ňu boli určené, no väčšina bola pod tričkami a vo vlasoch všetkých naokolo. Asi najhoršie na tom bola Ruth. Jej dlhé vlasy boli dokonalým miestom na zachytávanie pukancov, ani spod trička si ich nemohla vytriasť, ak si ho nechcela vyzlieť tak, ako sme to urobili my s Louisom a Niallom. Po chvíli si sadla na zem predo mňa, nohy si prekrížila do tureckého sedu a ja som jej zozadu z vlasov vyberal pukance a tak sme pozerali film. Už to vyzeralo, že bude pokoj, popcorn z jej vlasov bol už takmer všetok preč, keď sa Louis akosi dostal bez povšimnutia až za nás. Skôr, než sme si všimli, odkiaľ sa tam zjavil, vysypal na nás plnú misku popcornu a Ruth postrapatil vlasy najviac, ako to šlo. S povdychom som pozrel na všetky pukance zamotané v jej vlasoch a jej výraz, akoby sa šla rozplakať. Bez slova vstala, prešla za Louisom, ktorý s pobaveným úškrnom sledoval, čo urobí. Bolo na ňom vidieť že neverí tomu že by mu niečo urobila. Ja som ju poznal trochu lepšie a zvedavo som sledoval čo sa stane.

„Máš problém?“ spýtala sa ho sladko, a kým stihol odpovedať, plnú misku pukancov mu vysypala na hlavu. Chvíľu na seba navzájom nechápavo pozerali, potom sa Ruth zrazu s chichotom rozbehla preč a Louis hneď za ňou. Rýchlo som vstal a videl, ako Niall robí to isté. Obaja sme sa rozbehli sa Louisovým smiechom a piskotom Ruth.

„Nie tak rýchlo, Daddy!“ skríkol za mnou Niall a hodil sa na mňa. Zrejme to neplánoval, no obaja sme sa zrútili na zem. Medzitým sa už krik ozýval z bližšia a čoskoro Louis napochodoval okolo nás s Ruth prehodenou cez plece. Kričala a pišťala, no Louis to ignoroval. So sebavedomím úškrnom prešiel smerom ku schodom a ja som vedel, že má niečo vpláne. A ak Ruth od neho rýchlo nedostaneme, dopadne zle. S veľkými ťažkosťami som sa dostal spod Nialla a utekal po schodoch nájsť Ruth. Netuším ako, no podarilo sa mi prehovoriť Louisa, nech to nechá tak. Aby sme si radšej konečne pozreli ten film. A po ňom prišiel druhý a tretí...

*****

„Vážne ešte nie som unavená,“ presviedčala ma a pohľad znova uprela na televízor. Uškrnul som sa a sledoval, ako zaklipkala očami a poslednýkrát už ťažké viečka nezdvihla. S úsmevom som ju prikryl dekou, keď sa skrútila v spánku do klbka a dával pozor, aby som ju nezobudil. Louis s Niallom nás už dávno opustili, potom, čo film, ktorý sme pustili nazvali dievčenským a urazene odpochodovali. Sklonil som sa nad ňu a skôr, než som si uvedomil čo vlastne robím som jej neposlušný prameň vlasov odhrnul z tváre a sklonil sa k nej, venujúc jej krátky bozk na čelo. Rýchlo som sa odtiahol, keď som pochopil, čo som urobil, našťastie sa neprebudila a nevšimla si to.

Čo to do mňa vošlo? Sám som to nechápal. To dievča mi úplne pomotalo hlavu. Myslel som si, že to bola len hlúpa stredoškolská láska, odišli sme zo školy a zabudli. No stačil mi jeden pohľad na ňu a je to späť. Po tých rokoch, akoby neprešiel ani deň, všetko sa to vrátilo. A nič sa nezmenilo. Ona ma stále berie len ako kamaráta, nech robím čokoľvek. Čo mám robiť? Nevedel som to ani vtedy a neviem to ani teraz. Tak ako vtedy, aj teraz mi jasne povedala, že nič viac ako kamarátka byť nechce. Tak čo mám robiť? Čo?!

 Bol som zúfalý. Ešte niekoľko minút som sa trápil myšlienkami, ako to bude medzi nami, kým som pri nej na gauči zaspal.

Nezabudnite si, prosím -----> TOTO <----- prečítať.