Masks hold the line 1.

„Pamätaj, že si dáma.“ Ozvala sa záhadná Žena za mojim chrbtom a jej prsty som vzápätí pocítila na mojej kľúčnej kosti. „Správaj sa tak. Môžeš im svoj temperament ukázať, ale nedovoľ, aby sa ich dotkol.“ Jej zachrípnutý hlas, v ktorom bolo cítiť starobu ma desil, no zároveň som vedela, že tú starú ženu musím poslúchnuť. V odraze zrkadla som si prezerala jej zvráskavenú, starú, strhanú tvár,  čierne vlasy pretkané šedinami, a nitku s priviazanými pierkami, trčiacu z jej vrkoča. Prepletala čierne stuhy na šnurovačke tých neobyčajných šiat, čo mi obopínali trup. „Nadýchni sa.“ Prikázala zrazu, a ja som vedela, že to čo príde ma bude bolieť. Zadržala som výdych, a v tej chvíli žena trhla hodvábnymi stužkami. Šaty sa opäť o niečo stiahli, môj hrudník bol ako vo zveráku. „Čo ak im namiesto temperamentu, uh, ukážem aroganciu?“ Opäť to mnou trhlo. Mierne som sa zatackala, a pokúsila sa vydýchnuť, čo bolo každým zatiahnutím stužiek ťažšie, a ťažšie. Uväzovanie korzetu bolí, a nikto s tým celé veky nepohol. Dôležité je, že vás ten korzet stiahne, vyniknú vaše prsia, a zúži sa pás, aj za cenu nepohodlia, či bolestí. Žena zatiahla ešte prudšie, a ja som takmer zamdlela. „Nesmieš byť arogantná, oni sa ťa nemajú báť, oni ťa majú rešpektovať.“ „Bude to ťažké,“ vydýchla som priškrtene, no v tej chvíli som už očami kĺzala po svojom tele. Dýchala som len s veľkou námahou, hrudník sa mi dramaticky dvíhal, akoby sa blížilo niečo zlé. Pás som mala naozaj štíhly, až útly, kamienky na šatách sa pekne ligotali. Na hrudi ma odrazu chladil ťažký náhrdelník s drahokamov, ktorí mi tam na milimeter presne, umiestnili teplé prsty podivnej ženy za mnou, uši mi zdobili dlhé náušnice, a Žena, ktorá sa podobala starej múdrej cigánke, si brala do rúk moju útlu dlaň. „Na začiatku ti ponúknu šampanské, Chandon,“ navliekla mi prvú čiernu saténovú rukavičku,“ no ty ho odmietneš. Vypýtaš si ružové, uznajú, že máš vkus.“ To už som mala obe ramená po lakte v čiernom, a na pravej ruke mi svietil prsteň. Žena ma ťahala na posteľ. Na nose a lícnych kostiach som pocítila masku, ktorá sa ma dotýkala len veľmi jemne, aby mi pod ňou nebolo priveľmi teplo. Bolo mi vidno len oči. Také modré oči, až boli takmer čierne. Zatvorila som ich v snahe ignorovať bolesť vlasov, ktoré mi Žena, možno to bola aj indiánka, zapletala aj so stuhami, ktoré mi na tvári držali škrabošku. „A teraz ma pozorne počúvaj, dievča. Poviem ti tri zásadné pravidlá, ktoré nemôžeš porušiť. Ak sa ťa niekto spýta na meno, povieš mu iba tvoje krstné meno, nič viac. Nesmieš sa zapliesť s mužom inak, ako je to nutné, muži na báloch majú veľmi jasno v tom, prečo ťa zvádzajú. Len štyri minúty, viac na zdvorilý rozhovor nepotrebuje.“ Za podväzok mi napchala červený rúž, a popravila mi pančuchu. Obula mi obe lodičky, a na jeden členok, nevedno prečo, mi pripla čudesný náramok. „Ako posledné, to najdôležitejšie, za žiadnych okolností, si neskladaj masku! Pretože masky sa na bále neskladajú, masky sa neskladajú nikde.“

PRÁSK! Au, au, au AU! Skotúľala som sa z postele, s dlaňou pricapenou na čele, a zmätenými myšlienkami. Ako, do čerta, som sa ocitla pri tej stene? A ako mi to všetci svätý mohli dovoliť, keď je dnes ten ples?! Au, au, au. Mne neznámym spôsobom som sa dostala do kuchyne, a keďže sa mi motala hlava, po pamäti som vytiahla studenú lyžicu, aby som si ju mohla priložiť na navierajúcu hrču. „Ah.“ Vzdychla som si, keď som sa oprela o kuchynskú linku. Moje stupídne sny ma raz zabijú. Cigánka, čo mi viaže šaty? Striaslo ma, keď zrazu niekto zaklopal na dvere, a ja som sa opäť zľakla. „Cataleya!“ Ó áno, prišla vizážistka.

Snáď si ešte pamätáte prológ :) Tu je kratučká prvá časť, no názor aj tak poteší :)

Maruš 

 (imaginárne srdiečkoo :)

hihí

EDIT: Pridávam link na prológ :) Masks hold the line-prológ !!!