The Huntresses 22

Sierra

Rýchlo som sa obzrela po izbe, no nikoho som nevidela. A čo teraz? Pohľad mi padol na jabĺčko, ktoré som si chcela nakrájať. Čo najtichšie som ho vzala do ruky, postavila sa na špičky a veľmi opatrne ho položila na okraj skrine, potom doňho drgla a ono sa rozkotúľalo k jej opačnému koncu. Sledovala som ho, ako ide krásne rovno, presne ako má, až padlo cez opačný okraj skrine. Ozvalo sa tlmené buchnutie.

„Au! Sierra, čo ti úplne preskočilo?!“ zvreskol na mňa Louis, no ja som ho už nepočúvala, okamžite, ako som počula jeho hlas som sa naňho vrhla, doslova som naňho vyskočila.

„Tommo! Čo ty tu robíš?!“ objímala som ho z celej sily a on ma držal rovnako pevne.

„Myslíš, že si nikto nevšimol, keď si len tak zmizla?“ spýtal sa s úškrnom a jemne ma pobozkal na vrch hlavy.

„Neviem, Ariu ste si všmli tak po troch dňoch... Keď už sme pri tom, nevrátila sa medzitým?“

„A mala by sa?“ spýtal sa s úsmevom a poriadne si ma premeral pohľadom.

„Vyzeráš skvelo. Ale stále nechápem, prečo si nám takto ušla. Vieš, ako strašne som sa o teba bál?!“ pokarhal ma, na to sa hodil do mäkkých prikrývok mojej postele a ja som skočila za ním. Posadila som sa vedľa neho do tureckého sedu a on ako ležal vedľa mňa mi položil ruku na stehno.

„Prepáč, ale ja som naozaj potrebovala vypadnúť. Okrem toho, prácu som si splnila, Aria je preč a to si chcel, nie? Dostať ju z domu a potom mňa donútiť zmiznúť. V tom prípade musím povedať, hotovo.“

„Ja viem, prepáč,“ smutne sa na mňa pozrel a jemne ma pohladil na chrbát dlane.

„Asi som si neuvedomoval, ako veľmi mi budeš chýbať.“

„Až tak, že kvôli mne precestuješ celé Anglicko a Francúzsko?“ uškrnula som sa naňho a on so smiechom pikývol. Sklonila som sa k nemu a vtisla mu krátky priateľský bozk na líce.

„Aj ty si mi veľmi chýbal. Len by ma celkom zaujímalo, ako si ma našiel.“

„Nemôžem ti prezradiť všetky svoje tajomstvá...“ uškrnul sa na mňa a vyplazil mi jazyk. S diabolským úsmevom som sa mu posadila obkročmo na nohy a sklonila sa k nemu.

„Veď ja to z teba dostanem,“ zašepkala som mu výhražne, kým som ho začala štekliť.

„Prestaň!“

„A povieš mi to?!“ vysmievala som sa mu, kým som ho šteklila ešte viac. Pomaly som mu prešla rukou na bok na miesto, kde bol šteklivý úplne najviac. Keby to zvládol, varoval by mi jeho najnebezpečnejší pohľad. No on sa len smial.

„Nepoviem!“ zavrčal, na čo som nič nepovedala, len som ho neprestávala štekliť, pričom som sa nad neho nakláňala stále viac a moje vlasy nám obom padali do tváre.

„Fajn. Poviem. Len prestaň!“ prosil ma po chvíli a ja som mu so smiechom dovolila nadýchnuť sa.

„Nie len Šípková Ruženka sa zobudí, keď ju niekto v spánku pobozká,“ povedal mi s úškrnom a ja som naňho nechápavo pozrela. On sa zobudil, keď som odchádzala?

„A ďalej ťa už nebolo zložité sledovať,“ zasmial sa, a keď som to nečakala, ruky mi položil na pás a zhodil ma zo seba, až skončil on nado mnou.

„Prečo si odišla?“ spýtal s znova, pričom mi pozeral hlboko do očí.

„Ty nikdy nerobíš to, čo od teba chcú druhí. Určite si chcela odísť. Prečo?“

„Nevidíš to tu? Nie je tu nádherne? Užívam si dovolenku, Tommo. Slniečko, more a krásne mesto.“

„Prečo teraz?“ nedal mi pokoj, stále sio ma podozrievo premeriaval.

„Vieš, že sa to dosť blbo vysvetľuje, keď na mne ležíš?“ spýtala som sa ho s úsmevom a on sa zatváril, akoby si to až teraz uvedomil. Uškrnul sa, no namiesto toho, aby vstal sa ku mne ešte bližšie sklonil, dal mi krátku pusu na pery, čo bol pre mňa naozaj šok, keďže vždy som to bola ja, čo rozdávala nečakané, väčšinou aj nechcené bozky. Až potom sa zodvihol a ľahol si pokoje vedľa mňa na posteľ. Posadila som sa, prehrabla si vlasy a trochu si ich upravila, aby mi všetky nepadali do tváre.

„Ty vieš, prečo som musela odísť. Určite to vieš. Nehovor mi, že si na to neprišiel alebo to aspoň netušíš. Pamätáš si, čo som ti povedala vtedy, keď si mi volal, však?“ pripomenula som mu a výraz jeho tváre mi napovedal, že vie presne, na čo myslím.

„Vieš dobre, že ja neklamem. Hlavne nie tebe. Myslela som to vážne. Chcem ťa. No vďaka tebe zo seba robím štetku. Spávam s Harrym, balím ho... A teraz, keď je Aria preč, vážne si myslíš, že tam môžem zostať? Ja sa k Harrymu vrátiť nechcem. Pochop, že neviem, čo mám robiť. Louis... ja som úplne stratená.“

„Nikdy by som neveril, že ty sa dokážeš vôbec niekde stratiť,“ usmial sa, no pohladil ma po tvári.

Mykla som plecom a pozerala naňho, aj keď som netušila, čo povedať.

„Čo mám s tebou robiť?“ zamrmlal si sám pre seba, no počula som v jeho hlase, ako sa usmieva, ako to hovorí s citom a láskou. Síce bratskou, no láskou. Lenivo sa posadil, s tvárou oproti mojej a pozrel mi hlboko do očí.

„Čo s tebou?“ zopakoval pobavene, pričom si hrýzol peru, aby sa nezačal smiať. Pokrčila som plecami.

„To by si mal asi ty vedieť, pretože ja netuším,“ zamrmlala som so sklopeným pohľadom.

„Ani ja vážne netuším, čo s tebou,“ zasmial sa, „sú s tebou len problémy.“

Prikývla som, na čo sa usmial ešte širšie.

„Si strašné trdlo,“ povedal a pobozkal ma. Zasmiala som sa mu potichu do pier a dovolila mu zvaliť ma na chrbát do prikrývok.

„Vieš, že som toto chcela urobiť už dávno?“ spýtala som sa ho s úsmevom, ktorý som z pier nedokázala zmazať s použitím akejkoľvek námahy, kým ma Louis pomaly bozkával na krk.

„Toto som nikdy nepovedal, ale aj ja, už veľmi dávno,“ zamrmlal a usmial sa tiež.

„Som neskutočne rada, že si tu,“ zašepkala som mu, kým mi pery prikryl svojimi a nedovolil viac rozprávať. Slová nahradili ďalšie bozky a ja som vôbec neprotestovala, keď mi začal pomaly rozopínať gombičky na blúzke.

*****

Vstal z postele, opatrne ma prikryl prikrývkou, no ja som ju zo seba okamžite skopla a vstala som naraz s ním. Uškrnul sa a pomaly sa začal obliekať, čo som tiež urobila. Krátko ma pobozkal a odišiel s tým, že ma už nebude obťažovať na mojej dovolenke, ak mu sľúbim, že sa ozvem hneď, ako sa vrátim. Ešte niekoľko bozkov pri dverách, keď sme sa nechceli rozlúčiť a zostala som sama. Rozhliadla som sa po izbe, keď mi znova do oka padla tá kytica ruží, na ktorú som medzi tým zabudla.

„Louis?“ zakričala som do chodby, on ešte našťastie neprešiel ďaleko.

„Čo tie kvety?“ spýtala som sa a on sa tváril rovnako nechápavo ako ja.

„Tie ruže na zemi, ako sa tam dostali?“

Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel a dlaňou si buchol po čele.

„Úplne som na ne zabudol. Doniesol ich nejaký chlapík, z hotelovej služby. Povedal, že na dnes doniesol čerstvé kvety do vázy, tak som ich od neho zobral s tým, že tie kvety dám do vázy sám. Spravil by som to, vážne. Len si prišla ty a ja som nevedel, čo robiť. Nevedel som, či prídeš sama, či si to vlastne ty, počul som len dvere. Schoval som sa za tú skriňu a kvety mi padli. Mrzí ma to, naozaj,“ nahodil previnilý výraz a ja som sa musela na ňom zasmiať. Poslednýkrát som ho pobozkala, len aby už naozaj odišiel.

Zavrela som dvere izby a rozhliadla sa po nej. Kvety tam stále ležali, lupienky naokolo. Neverila som tomu, že to bola hotelová služba. Po prvé, kvety sem nikdy nenosili. Po druhé, v tejto izbe váza ani nie je. A po tretie, keby sem chceli dať kvety, nikto rozhodne nevyberie červené ruže. Do krémovej izby plnej svetlých farieb? Červené ruže by sem dal len idiot. Prešla som ku stolíku, kde stále ležal nožík a spomenula som si na jabĺčko, ktoré som si chcela nakrájať. Vzala som druhé z misky a priložila k nemu nožík práve vo chvíli, keď sa za mnou ozval nepríjemný hlas.

„Hádam si si naozaj nemyslela, že sa ti podarí ujsť,“ výsmešne poznamenal a ruku mi položil na plece.

„Rád ťa znova vidím, Sierra.“

„Ja to isté, bohužiaľ, povedať nemôžem, Eric.“ 

Zasa si raz pokecám, ak sa nenahneváte. Niekto mi raz povedal, že mať napísané časti dopredu je ako kúpanie sa s lupienkami ruží. Znie to krásne, no kedže som to neskúsila, nemôžem to povedať. Mne to pripomína skôr tanec s maskami. Na jednej strane to pôsobí krásne a tajomne. No na druhej tak trochu neviete, kde kto je. A to presne vystihuje aj časti dopredu. Ešte mám dve a môžem vám sľúbiť, že sú naozaj dlhé a obe toho veľa odhaľujú. Sčasti aj, prečo Sierru prenasledujú, kto vlastne je...

A mám pre Vás maličkú ponuku/výhražku. Nazvyte to, ako sa Vám to páči, no ja som nerada tá dobrá. Vidím, že to tu takmer nikto nekomentuje, preto ďalšia časť nebude, kým sa nenazbiera osem komentárov.
(časť, ktorá veľa vysvetluje, časť, v ktorej ju Eric našiel....)
Ale aby som nebola len zlá, je tu ešte jedna ponuka. Ak sa nazbiera tých komentárov povedzme dvanásť, dám Vám časť okamžite. Aj keby to malo byť hneď o päť minút. 
Je to všetko len na Vás.

Ľúbim Vás.
Vaša (zlá) Kikuš
Muhahahahahah
cmuq