Saturday 6 April 2013

O Topolčanoch, Maruš, trblietkach a všeličom, čo ma v priebehu písania napadne...

Už by bolo načase priblížiť udalosti včerajšku, nie? :D
Aspoň mne sa chce. Fotodokumentácia neexistuje (zatiaľ, kým niekto fotky na net nedá) a video také, že prepáčte, ale to sem zavesiť vážne nemôžem.
Nie, že by kompletná retardácia našej krásnej tanečnej skupiny nebola očividná, ale toto je aj na mňa moc. 
Čižé, aby bolo jasné, o čom to tu točím. Včera bol prvý deň súťaže Top Dancing v Topolčanoch a ja som tam bola, s našim zlatým Rebelsom a takisto tam nebol nik iný, ako Tosuma, s hlavnou hviezdou Maruš. Už bolo ináč načase, aby sme sa stretli. Aj keď tam bolo toho času... Pol dňa som strávila za krepovačkou, akože 2o ľudí, keď má mať nakrepované vlasy, to dá zabrať. 


Ale čo, bolo fajne, my sme sa zasa predviedli, ako vždy, ta ňe? Keby ste videli našu diskotéku, divadlo s krepovačkou/psom na vodítku, bezdomovcov na ulici, polhodinovú snahu o jednu fotku, strihanie legín (samozrejme, komu sa legíny totálne dojebali? MNE), maľovanie si po rukách tak, že bol zasratý každý a všetko, šou s ponožkou na hlave (aj keď z vlastnej skúsenosti viem, že silonky sú vtipnejšie, hlavne keď je v nich človek až po pás, len... zhora) a nekonečné množstvo hlodov (väčšina v podaní dvoch hlavný exotov).

Aby sme sa však chápali, u nás to nefunguje tak, že dva je exoti a zvyšok v pohode, u nás to funguje tak, že kým B. hrá divadlo a N. robí kraviny, človek si takmer nevšimne, aký retardovaný je ten zvyšok. Takmer. po chvíľke to docvakne.

Fajn boli aj prechádzky po meste, keď sme vyšli von a o pár ulíc ďalej nám došlo, že netušíme, kde sme, ale okolo nás sú už normálni ľudia a my v červených silónkách (Sofia  mala na tom aspoň ešte čierne deravé, no ja len kraťase) a s očnými tieňami takmer po obočie vyzeráme jak keby sme ušli z bordela.
Pekáreň, ktorú sme hľadali sme nenašli, ale za to sme našli asi päť obuví. A ani Sofiu nečakal červený koberec. Akože hanba!


Páčila sa mi aj časť, keď sme o desiatej stáli vonku, ja len v tielku, pršalo, rehotali sme sa jak jebnuté, spievali I can be a freak I can I can be a freak... (túto pieseň mala polovica choreografií, tak sa nenakaz!) a tancovali. A fotenie bolo super, verte mi, tak debilne mimo ako Sofia nie je nikto. Keby ste videli tie fotky! Do riti ja neviem, ako to robí, no všade vyzerala brutálne skvelo, lenže jej sa to nikdy nepáčilo! Také nervy som z nej mala. Ale ako ináč ju zbožňujem, všetky tieto veci, čo vám píšem, čo sme my dve stihli spáchať, takisto naše plány o tom, ako budeme zarábať tancom pri tyči, ako budeme slávne, ako nás tam nájdu hladači talentov, o tom, ako sme celá skupina úžasné, dokonalé, múdre, sexi a všetko, čo nás napadlo... (znie to strašne drbnute, ale v tej chvíli to jednoducho pasovalo)

To dievča je takmer také divné ako ja...


AĽÉÉÉ.... Čo bolo na tom dni najlepšie jéé, že som stretla konečne Maruš. Asi som ti to nestihla povedať, ale vyzeráš neuveriteľne skvelo kým ja, ako vždy, ako idiot. A veľmi sa ospravedlňujem za moju ťažko inteligentnú prvú vetu, keď som ťa stretla, ja som to nemyslela zle, to nejak... ušlo, fakt ma to mrzí a dúfam, že si sa neurazila. A štve ma, koľko málo času tam bolo. (a aj to, ako teplo tam bolo, a že nás hodili do show a milión ďalších vecí... prečo to spomínam?!) A inak ste sa mi páčili, hlavne ten kabaret, aj keď vieš, čo by to podľa mňa vylepšilo? Keby si baby tie piesne SPIEVALI. Keď tancujete, spievajte si to, ak neviete text, spuste prší prší, my to máme už odskúšané, ver mi, že to tak vyzerá lepšie, tak, že k tomu máte väčší vzťah, že si to viac užívate, viaceré sme sa na tom zhodli. Prosííím, neuraz sa, nemyslím to zle, je to blbina, len taká, na efekt. Ale aj tie vojačky (Let's go!) boli super, páčila sa mi zvlášť jedna časť, keď sa baby opreli o tie pred nimi a dali taký skok... neviem to opísať, ale to bolo mega. A ako som ti povedala už vtedy, rátam s tým, že sem dojdeš!!! Tak si švihni ;)


Viete, čo na takýchto súťažiach úplne nenávidím? Príchod domov, keď zrazu človek stojí v riadnom svetle pred riadnym zrkadlom a začne si uvedomovať, že tie trblietky z vlasov nezmyje, že sú na celom ksichte, tričku, svetri a polovici kostýmu, že očné tiene má aj na čele, brade či pleci, že celá béžová podprsenka je od farieb na kožu čierna, že vo vlasoch má toľko laku, trblietok, sponiek a mini gumičiek, že kým to dostane z hlavy, asi ho stihne trikrát jebnúť... Toto je táák hnusné. Ale dnes mám happy náladu, dva vrkôčiky som si nechala, čiže na menšej polke hlavy mám vrkôčiky a zvyšok vlasov, ktoré sú mega veľké a nakrepované mi lieta všade. So what?! I like it. Weird... like me.

Asi musím mum nahovoriť na krepovačku... 

Skoro som zabudla na jednu z najpodstatnejších vecí a to... VÝSLEDKY!!

Čiže, my sme mali jednu choreošku akože v kategórií Open, druhú Show, lenže niekto ťažko inteligenný v porote (začínam si budovať k istej nemenovanej porotkyni vzťah podobný tvojmu, Maruš, už dlho som ju nemala rada, ale od včera ju ešte viac nemusím) sa rozhodol, že "Sen"(pracovný názov), ktorý sme mali v Open sa mu hodí do Show (pričom do Open chodí už vyše roka, bol na veľa súťažiach a nikde s tým problém nemali), čiže sme išli samy proti sebe. A ešte proti Tasume, kde je Maruš. Boli tam ešte nejaký, fakt ich nepoznám, ale do finále šli len baby z Tasumy(ak to zle skloňujem alebo som to zle napísala, tak ma to vážne mrzí) a dvakrát my, Rebels. Čiže sme mali asi tri minúty na to, aby sme sa z jednej choreografie kompletne prezliekli na druhú, na vydýchanie, ktoré po "Svete" (tiež pracovný názov) môže trvať niekoľko minút! Tá choreografia je zabijak, môžete mi veriť. Viem to, aj keď som s ňou ešte nesúťažila, už na najbližšej súťaži idem aj ja so Svetom, Sen to už má takmer za sebou, ten čaká už len jedno vystúpenie. Ale tak nejak sa to zvládlo. Čiže, konečne sa dostávame k tomu, ako sme dopadli.
Maruškyne baby boli tretie, náš "Svet" druhý a "Sen" to vyhral. Doteraz nechápem, ako môže niekto nechať vyhrať Sen nad Svetom, ten totiž nie je o úroveň vyššie, ten je tak o tri úrovne vyššie.


milujem naše veľké objatia, keď vyhráme, milujem všetky tie šialené baby, neskutočne :3
Aj keď, keď sa nás tam obíma dvadsaťpäť, nevyzerá to takto, skôr je to o tom, udržiavať rovnováhu a nájsť nakoniec všetky svoje časti tela. No napriek tomu to je úžasné.
Ľúbim Vás neskutočne, girls.


Tým by som asi aj končila.
Ako sa inak máte? 
Šem še tak ňejak rozkecnul.
I love you :*
Kikuš :4




P.S. Viem mi niekto vysvetliť, prečo, keď sa snažím nájsť obrázky tanca, tanečníkov etc., nájde mi stále len baletky, Justina Biebra a Chachi Gonzales? Nech napíšem čokoľvek?
och a ešte nejak som tam našla toto a je to nádherné, neskutočne. 
Sooo... I just wanna remind u that I love u :*

P.P.S. Už idem konečne písať tú časť, vážne.... 
P.P.P.S Už má 394 slov (pre tých, čo vedia, čo to číslo znamená)
P.P.P.P.S. Do kedy sa dajú písať "posledé" správy a pridávať tam vždy ďalšie P?
P.P.P.P.P.S. Nie, nepreskočilo mi.
P.P.P.P.P.P.S. Ľúbim Vás.
P.P.P.P.P.P.P.S. Už naozaj končim.

1 comment:

  1. Gratulujem k víťazstvu a stretnutiu s Maruš :) a čo sa týka prichodov domov, som na tom rovnako ..

    ReplyDelete