Friday 19 April 2013

The Huntresses 27


Aria
„Vy ste chceli zabiť Harryho?!“ zvreskla som na nich s hlasom neprirodzene piskľavým. Pozreli sa na seba, pričom Sierra venovala Clarisse vražedný pohľad.

„ONA sa pokúsila Harryho zabiť,“ zasyčala na mňa, „ak si si náhodou nevšimla, doteraz som netušila, rovnako ako ty, že žije a že za celú tú „nehodu“ môže ona!“ 

„Tak prepáč, že som sa ťa dotkla,“ zatiahla som ironicky a ona ma prebodla pohľadom.

„Ak to tak strašne chceš počuť, prosím! Ja som mala Harryho dostať do toho hlúpeho auta! Len tuto Clarisse mi akosi zabudla povedať, že to auto zhodí z útesu a všetkých v ňom zavraždí!“

„Ten magor by si to zaslúžil. Bol by konečne pokoj,“ povedala Clarisse pokojne, no o to desivejšie to znelo.

„Clarisse! Nemôžeš zabiť môjho chalana len preto, že sa pohádame!“ zvreskla na ňu Sierra, no ona bola stále pokojná.

„Prosím ťa. Poplakala by si si a o chvíľu by bolo všetko oveľa lepšie,“ prevrátila oči nad jej hlúposťou.

„Počúvaš sa vôbec?!“

„Čušte! Obidve!“ musela som do toho zasiahnuť a ony sa na mňa obidve s úškrnom pozreli.

„Slečna si myslí, že nám bude rozkazovať?“ zasmiala sa Clarisse.

„Slečna ešte bude potrebovať sluch. A takisto by bola rada, keby sa už konečne dozvedela, o čo tu ide! Čo sa stalo medzi vami a Harrym?“

„Obávam sa, že to sú súkromné informácie zo života tvojej drahej sestry a žiaľbohu si nedovolím prezradiť ich proti jej vôli,“ začala sladko a ja som musela prekrútiť oči nad spôsobom, akým rozprávala. Ako vždy. Ona bola hrdá na to, že sa radila do vyššej spoločnosti a neustále to dávala najavo.

„No dovolím si tvrdiť, že isté udalosti už nie sú súčasťou jej súkromia a som presvedčená, že by si o nich mohla byť informovaná. Po daných udalostiach, blá blá blá som prisľúbila Sierre, že sa s jej priateľom v súkromí porozprávam, čo je iste službou, ktorú by každá milujúca sestra vykonala pre neskúsenejšiu sestru s problémami...“

„Hovor normálne alebo to nechaj hovoriť Sierru,“ prerušila som ju netrpezlivo, alergická na jej hlúpe reči, ktoré dokonalo slúžili na budovanie rešpektu či ohurovanie vybraných ľudí, no neustále sa počúvať nedali.

„Fajn,“ pozrela na mňa urazene, „sľúbila som Sierre, že si s Harrym pohovorím. Ten, samozrejme, veľmi urazený a presvedčený, ako všetko, čo sa medzi nimi stalo je čisto Sierrina vina a on je v tom chudáčik nevinne nesúhlasil, nechcel ma ani vidieť. Priznávam, že som mohla pôsobiť mierne odstrašujúco... V každom prípade, Sierra ho mala nadrogovať a ja som ho mala vziať do rodinnej vily niekde na juhu, vždy zabúdam názov toho hlúpeho mesta...“

„Broadstairs,“ prerušila som ju netrpezlivo a prevrátila očami.

„presne. Mala som tam vziať Harryho a takisto rodičov na isté... porozprávanie sa. Robili problémy, ktoré sme si nemohli dovoliť. Samozrejme, keby som Sierre povedala pravdu, robila by problémy tiež a to bolo posledné, čo som potrebovala. Podarilo sa jej Harryho nadrogovať, no tam všetky plány zlyhali. Jeho zlatí kamaráti ho našli, Sierru vyrazili z ich domu a zakázali jej vrátiť sa, ak nechcela, aby sa Harry dozvedel o udalostiach tej noci... Myslím, že tento príbeh si už počula.
V každom prípade, keď sa Harry nedostal do auta, nemala som na výber, len podniknúť cestu bez neho. Stačil menší šmyk, vystúpiť a nechať auto cestovať pekne dolu kopcom. Vyšlo to priam dokonalo. Pomalyčky išlo a zrazu – bum. Útes a pád.“

„A teba to ani netrápi! Žiadne výčitky, nič? Boli to naši rodičia!“ zamračila som sa na ňu, no s ňou to nič nerobilo.

„For greater good...“ zamrmlala potichu, pričom sa veľavýznamne usmiala.

„A teraz tu svoje sestry držíš priviazané o stoličky v nejakom sklade, dokonca polonahé,“ zasyčala som na ňu a ona sa ešte širšie usmiala.

„Keď už sme pri tom vašom oblečení... Eric mi povedal, o tvojom výstupe v spodnom prádle s panvicou. Máš rada animované rozprávky? Viem, niektoré môžu byť inšpiratívne...  napríklad taká o blonďavej dlhovlasej princezničke, ktorá bojovala výhradne s panvicou v ruke,“zasmiala sa a premerala si ma pohľadom, „hoci ona bola aspoň oblečená. No aj tak si ma sklamala. Čakala som, že to trošku skomplikuješ. Nie, že sa mu hodíš rovno do postele a na druhý deň bez akejkoľvek škody pre nich skončíš naložená v aute...“

„Hodím do postele?! Myslíš, že som to urobila dobrovolne?! Ten hnusný sviniar ma donútil, vydieral ma, kým som to urobila! Nevieš si predstaviť, ako som sa cítila! Zahanbená, nenávidela som samú seba za to, čo som urobila...“ začala som po nej kričať, slzy hanby a pobúrenia v očiach, keď ma prerušil Sierrin chladný smiech.

„Nikdy s tebou nebola zábava! Aj Eric musel rýchlo oľutovať, že si ťa priviedol k sebe. Nechápeš, že si takéto veci musíš užívať? Hoci, pri niekom ako je on to veľmi ani nejde, ale aj tak! Čo lepšie TY môžeš čakať?“ spýtala sa výsmešne, hoci jej hlas bol stále viac a viac zasnený, častejšie si hrýzla peru alebo si po nej prechádzala jazykom. Naozaj som nechcela vedieť, kde boli jej myšlienky.

„Nie som štetka ako ty! Nerozdávam si to so všetkými v okruhu desať metrov! Nepotrebujem piatich naraz! Mám svoju hrdosť!“

„Piatich naraz? Pfff, to zas nie, to je už veľa, veď to by som sa s väčšinou z nich stretávala najviac raz za týždeň. Dvaja sú fajn. Traja ešte lepší. Ako teraz... Harry a Louis. A dám na tvoju radu, skúsim ešte Zayna... ale zatiaľ aj oni dvaja stačia... Myslíš, že by sa dali nahovoriť na trojku?“

Nechápala som, ako často sa smerovanie jej myšlienok dokázalo v priebehu sekundy zmeniť, no ona nemala problém všetko, na čo myslela aj vysloviť.

„Drž sa od Harryho ďalej,“ zasyčala som na ňu, no ona sa len zasmiala.

„Lebo čo? Zbiješ ma? Dostanem ťa k zemi s pravou rukou za chrbtom! A okrem toho, aj Harry si zaslúži trochu zásoby. S tebou sa musí strašne nudiť. Veď ty o ňom nič nevieš, netušíš, čo sa v ňom skrýva...“ zasnívala sa znova, pričom si neustále hrýzla do pery, „Harry, ten má naozaj neskutočnú fantáziu... ale pochybujem, že ju pri tebe môže zúžitkovať. Som si istá, že v tomto mu je lepšie so mnou. A ty si buď pekne s Ericom, ten je pre teba vhodnejší, minimálne v tomto ohľade. Len mi už nehovor nič o tom, s kým spávam, keď máš tiež aj nejaké tie bokovky...“

„Ja žiadneho Erica nechcem! Nie som štetka ako ty! Keby ma ten chlap nevyhodil, ak by som sa ním nevyspala, v živote by som to neurobila! A čo sa týka Harryho...“ začala som, no opäť ma nenechali dokončiť.

„Eric a vyhodiť ťa?“ Clarisse sa až rozosmiala, „skúsil by to a letel by! Z desiateho poschodia minimálne! Hlúpučka moja, zasa si niekomu naletela? Oklamal ťa, len aby sa ti dostal pod sukňu!“

Zalapala som po dychu, pričom som sa snažila všetko si vybaviť... Je to možné?!

„No stále sme sa nedostali tam, kam som chcela,“ prerušila ticho Clarisse, „v prvom rade som od teba očakávala viac pri úteku, aj keď, Eric si prácu odviedol výborne. Ale Sierra, ty si ma teda prekvapila tiež, hoci, pozitívne. Útek do Francúzska? Musím uznať, že tak dobre som sa dávno nezasmiala! Ty, čo im nerozumieš ani slovo! Mon Dieu!“

Sierra na ňu zazrela a ona prevrátila oči.

„Môj Bože,“ preložila otrávene, „a keď ťa našli! Jeden postrelený, jeden takmer vykrvácal, ďalší zlomený lakeť a vykĺbené koleno? Eric v bezvedomí zamknutý v kúpelni? Musím uznať, malo to štýl! Všade množstvo krvi, krása, krása, ako z filmu! Ak sa bojíš o to, čo tam zostalo, tak nemusíš, chlapi nechali Ericovi na dverách odkaz, keď sa zobudil, poupratoval, ako mu kázali. Aj tak nikdy nebol dobrý na nič iné.“

„Teda, jedine, že by mala Amber na to iný názor,“ dodala po chvíľke, „prezraď, vyniká v nejakých iných... činnostiach?“ zasmiala sa a významne na mňa pozrela. Prebodla som ju pohľadom.

„Ešte raz spomenieš toho idiota a to, že som sa s ním vyspala a prisahám, že ťa na mieste zabijem,“ zavrčala som na ňu, čo ju len viac pobavilo.

„Tak sme si fajn pokecali,“ prerušila to Sierra, ktorá naše hádky ignorovala, hoci som mala pocit, že sa na mne aj tak bavila, „no už by som celkom rada vedela, prečo sme tu, Clarisse.“

„Och, samozrejme,“ usmiala sa, akoby len na to čakala, „pamätáte si na Arthura? Arthura Granta?“

Obe sme prikývli.

„Musí zomrieť. A vy dve mi s tým pomôžete.“

 Len mini dodatok: sľubujem, okrem tejto časti už len jedna takáto a vracia sa to k chalanom, mrzí ma, že sa to tu stááále takto naťahuje :/

12 comments:

  1. ZNOVU nemám slov. ZNOVU je to dokonalé. ZNOVU neviem dýchať. ZNOVU opakujem ako ťa milujem. Milujem ťa :333 Teším sa na ďalšiu časť :) ^_^♥

    ReplyDelete
  2. no som zvedavá ako to bude s chalanmi celé :D neviem sa dočkať :)

    ReplyDelete
  3. Neviem, naozaj neviem čo mám napísať.
    Veď sa skoro stále opakujem! -_-
    No proste, je to dokonalé a krásne zamotané!! :3 :))

    ReplyDelete
  4. Kto je Arthur? Prečo ho idú zabíjať? A celkom zajímavé je, že ich tam uväznila Clarisse. Som zvedavááá :( každou časťou sa zlepšuješ, každým slovom je tento pribeh viac a viac zamotanejší a dokonalejší .. máš môj obdiv :)

    ReplyDelete
  5. Ja to proste milujem! každá časť je lepšia a lepšia... je to dokonalé... zamotané... keď to čítam mám zimomriavky... musím uznať dievča, máš môj obdiv :) ;)

    ReplyDelete
  6. mne vobec nevadí že tam nie su chalani .. ved je to tvoj pribeh a ked to takto chceš tak to takto bude a mne sa to veľmi páči :))) je to odkonalé :) a konečne som si to vyjasnila že kto je kto :DD a teším sa neskutočne na ďalšiu časť:))

    ReplyDelete
  7. wáu, wáu a ešte raz wáu, pri každej časti mi padá sánka čoraz viac :*

    ReplyDelete
  8. Je to dokonalé :)) táto poviedka je proste niečo výnimočné a neskutočné :*
    -Báša :)) xx

    ReplyDelete
  9. super :) teším sa na pokračovanie ;)

    ReplyDelete
  10. Píš ďalej bobku. Nemôžem sa dočkať. :)

    ReplyDelete
  11. mne to akoze neprehana ze tu chalani nie su.. je to zaujimave a ma to styl :D ako privitam ich ale neprekaza mi ze je to takto :D dzana

    ReplyDelete
  12. super :) teším sa na pokračko ;) rýchlo niečo pridaj

    ReplyDelete