Sunday, 18 November 2012

Dance was my life :)

Kika napísala o tanci, a podarilo sa jej pripomenúť mi ako mi to strašne chýba :) Môžem vám sem aj ja písať o ňom, a o tom ako to so mnou bolo? Môžem, však? :D

Keď som bola ešte krpec, taká malá žaba, vrtela som sa stále... skákala, otáčala sa, robila (akože) piruety, na sekundu niekde bola, potom už zase nie. Sestra sa so mnou hádala, že tancovať absolútne neviem, ale aj tak som ju mala na háku. Mala som 2, cítila som sa ako pani a bola som hrdá nato ako viem krútiť riťkou :D :) ...v škôlke som stretla jedno dievča, ktoré sa tiež rado hýbalo :D ..pani riaditeľka a aj najlepšia učiteľka v našej škôlke nám pustila Bobyho a tak sa každý deň okolo 10-tej spúšťal party time :) ..a my dve sme boli za hviezdy :P ..v tom čase sme mali prudko bujnú fantáziu, ideu krásne latinského tanca alebo hravých tancov na pesničky o zvieratkách... založili sme skupinu :) ..my dve a dievčatká v copoch s nákazlivým smiechom :D ...viete ako sme trpeli, keď nás navliekli do krojov a prisúdili chalanov ako tanečných partnerov ?! neskutočne :) ..museli sme sa vzdať naších moderných tancov, kreácií a pohybov aby sme mamičkám ukázali čo nás naučili :) ..vtedy som už mala asi 4 a milovala som Elán. Všetky songy som mala v malíčku, vedela som o nich všetko... to som zdedila po mamine, ktorá mi raz domov doniesla ich cédečko :D dvojcédečko do konca! :D ..vtedy som sa stala imitátorka, karaoke speváčka a ich tanečníčka! :D ..doniesla som ho aj do škôlky, nevyvolala som s tým síce vlnu úspechu, ale zmena hudby padla dobre.. a viete čo.. tí hajzlíci mi ho poškriabali :D ..to som ešte dlho predýchavala, že ma takto zradili :D do olovrantu silná ignorácia :D ...takto nejako sme pokračovali až k 1. triede... strasnááá rana pre niekoho kto sa neskutočne rád hrajkal, lúbil všetky svoje hračky a bábiky, učil sa básničky a to všetko... ešte som aj prišla o kamošku, čo so mnou tancovala v tej našej "skupine" :D 

Stretla som ale druhé dievča, a tam sa začala nová etapa. ...tanec, tanec, tanec... toto všetko ale začalo byť celé o nej, o tom ako sa tvárila, že je "sexyy", a také... divné. Tá baba bola namyslená, podlízavá (a ešte všelijaká iná, ale ja ju nesúdim). Obidve tieto dievčence sú momentálne úplne inde, a dá sa povedať, že sa nemáme radi :D

V druhom ročníku prišla na školu nová učiteľka, spolu so svojou dobrou kamarátkou a tanečnou skupinou, ktorú mali spoločne... Sú to dve bláznivé, ale aj prísne no najúžasnejšie trénerky aké som si mohla priať... Helenka a Anička :) ..volajú sa TOSUMA (topoľčiansky súbor mažoretiek), a ja som sa k nim zapísala. Začalo sa to vecami s paličkami, točili sme s nimi, nacvičili choreografie... potom nám dali do rúk tie strapcové čudá, aké majú roztlieskavačky, a my sme tancovali našu prvú náročnejšiu a živšiu choreografiu, prezývanú ako samba :) ..zabudla som povedať, že sme tam začali chodiť aj s najlepšou kamoškou.. a za svojej éry sme tam boli najlepšie! veru áno :) ..s tosumou som rástla, milovala som to všetko... tréningy, súťaže, ľudí... a naučila ma viac ako len tancovať. ..naučila ma morálnym veciam, a kolektívnym a skupinovým... rástli sme, od vecí s paličkou sme prešli na ťažšie veci, živé aj pomalé, zaujímavé, v staršom veku už aj viac odvážne, ale len málo viacej :) ...chválili ma, v nejakú chvíľu ma neoficiálne zvolili za kapitánku.. raz sme začali tvoriť takú choreošku, že sme čašníčky s pizzou, ktoré lákajú ľudí.. tancovali sme to na starú a zrýchlenú verziu Pizzi Hat, a keď to začalo naberať formu Helenka nám z ničoho-nič stopla hudbu, prísne sa ku mne vybrala a vraví mi "Marietta poď dopredu." ..nie dopredu akože prvý rad, v tom som stála.. dopredu akože pred všetkých. Tancovať na čele, byť stredobod a niekto kto má v tanci zmeny oproti ostatným. Nevravím, že som ohurujúci talent a brilantná tanečnica. Nie, nie. Nie som ale ani drevo, len... čo sa Helenke a Aničke na mne páčilo bolo, že mám dar hrať :D ..že dar dobrého ksichtu to volali, lebo som to robila s radosťou a oduševnene, vedela som sa usmiať a zaksichtiť ako som to v tej chvíli cítila.. strašne som sa vtedy z tej pozície tešila, ibaže prišli veľké prázdniny a keď sme sa v septembri vrátili celá pizza hat sa dočkala remaku, a na čele som už nestála, lebo na mňa zabudli. A tak sa nikdy moje veľké odhalenie talentu na verejnosti nekonalo :D :D ..ibaže ja som rástla až moc, oproti ostatným som bola až príliš vysoká a tak som už nemohla stávať v prvých radoch. Asi pred dvoma rokmi sa k nám pridala aj moja sestra, ale do skupiny starších. Musela som sa k nim pridať, mala som. Ale ja som proste nechcela, síce nerada ale odpratala som sa do zadu, nakoniec ma minulý rok z väčšiny tancov vyradili. Ostala som pri tom, že som pomáhala tvoriť choreografie pre ostatných, pomáhala som trénerkam... v tom čase som už ale patrila medzi veľké baby. Popravde som sa tam dobre necítila, je hnusné opustiť teplé miesto, ktoré som mala u mladších báb, a od základov sa učiť všetky ich choreografie. Bola som vo veľkom pokušení nechať to tam celé, takmer som aj... Ale prišla ponuka z divadla a ony ma tam potrebovali. Ostala som, učila som sa divadelnú choreografiu, ale len tú. Po čase začali nacvičovať Burlesque, asi ten film s Christinou Aguilerou nepoznáte, ale zmiešali sa songy, nacvičil sa odvážny tanec z prostredia kabaretu.. a mne sa to páčilo, tak ma zaradili. Haha, navliekli nám podväzky, ktoré porotcovia nakoniec zakázali :D ...kto vie prečo ? :P





Aby ste vedeli :D ...som tá vpravo :) ...neviem akú mienku budete o tom kostýme budete mať ale podaktoré z nás boli rapídne proti :D ..ale tak keď kabaret, tak kabaret! :)
...

Posledné mesiace som flákala tréningy, lietali výhovorky, chytila som averziu. Pravdivo môžem povedať, že veľa iných báb by sa dočkalo vyhadzovu z celej skupiny. Alebo minimálne vyradenia z tancov. But, u know what? ...tolerovali mi to.. možno aj preto, že som s nimi bola vždy kamarátka, alebo aj pre zdravotné problémy, ktoré v tom čase začali.

Nakoniec som ale skutočne skončila, tento rok... A viete prečo? Pre jednu jedinú babu, ktorú som po čase s veľkými babami už nevedela zniesť. Je jedna z 3 ľudí, ktorých sa skutočne bojím a nevydržím s nimi, lebo sú nesympatický a taký... Ona bola skutočne až priveľmi vodcovská, s obľubou kričala najmä po mne, buzerovala, tvárila sa ako úplný boss, začala preberať celú iniciatívu až akosi začala byť nepríjemná aj k trénerkám. Viacej z nás ju nemalo v láske, ale ja som ju nezvládla až tak, že adios Tosuma. Bola som tam dlhšie ako ona, našla som si tam mooc kamarátok, milovala som to a chýba mi to. Strašne. Momentálne s nimi tancujem len v divadle. Len viete, čo je najhoršie? ..že aj keby som sa chcela vrátiť, už nemôžem. Mám strašne veľa spomienok, pri ktorých sa dokážem rozrehotať, kopu zážitkov...

(ďalší disneyovský :D)

...toto celé asi znie sebecky... viem, prepáčte... ale takto to bolo.. teraz som niekto, kto nič nerobí, len gaučing, ale urýchlene potrebuje nájsť niečo nové, čo ho bude napĺňať, lebo inak tu zhnijem :D ..čo váš víkend? Čo ste robili, ako ste sa mali? ;D

Idem urýchlene na wécko, lebo celý čas ako to píšem sa mi chce cikať :P :D ..akú tirádu som dneska vyrobila, vám poviem niekedy pod časťou :D :)

 ..soo, majte sa!
 Ľúbim vás... 
 Maruš


(hádam ma neskôr nejaký názov napadne)

Ahojte! Ja len tak, informačne :D

inak krásna foto, čo som našla :D A tie baby na nej, wáááu, sú skvelé! :D

Friday, 16 November 2012

Point in time 12


Túto časť som plánovala začať písať v pondelok. A aha. Tu ju máte. Celé štyri strany vo word-e, 2o69 slov, čo absolutne nechápem, no s láskou Vám odovzdávam, prečítajte si. Mňa už čaká postieľka a zajtra o piatej budíček, bŕŕŕŕ.
Love ya :*

„Harry!“ okríkla som ho videsene. Bolo mi jasné, ako to všetci pochopili. „Nevysvetlujte si to zle! My sme sa len rozprávali v súkromí!“ začala som rýchlo vysvetlovať, no nikto ma nepočúval, všetci sa smiali. „Nazývaj si to, ako chceš,“ povedal Harry a všetci sa na nás smiali ďalej. Toto ešte schytáš, naznačila som mu perami a snažila sa obmedziť červeň, ktorá sa mi hrnula do tváre. O to sa postarám.

*************************************************

So slzami zúfalstva v očiach som sa hodila na posteľ a tichou miestnosťou sa ozval dunivý zvuk môjho dopadu. Nechápala som. Ako mi to mohli urobiť?! Aj Liam?! On bol ten posledný, od koho by som to čakala. Slzy mi v prúdoch tiekli po tvári a dopadali na mäkkú prikrývku, no nestrácala som zbytočne čas utieraním ich. Obtiahnuté tričko, ktoré ma celý deň škriabalo a nepríjemne pripomínalo svoju prítomnosť som si prevliekla cez hlavu a nechala ho ležať pri sebe na posteli. Nezapodievala som sa hľadaním iného. Aj tak sa tu nikto dnes v noci neobjaví, nikto o mňa ani nezakopne. Budem tu ešte dlho sama. Chalani sa bavia v nejakom parádnom clube a ja tu plačem na posteli. Prekrásny piatkový večer.

Wednesday, 14 November 2012

Le článok

Ahoj ľudkovia ( a ostatní) :) Tento článoček je jediné, čo dnes môžte očakávať. Vlastne, čo môžete v najbližšej dobe očakávať. 
Pretože: 
1. V sobotu nás čaká tanečná súťaž v Gbeloch (niekto ide tiež? šanca, že sa uvidíme? píšte!), čo znamená, že dnes som mala tréning tri hodiny, príchod domov cca 19:oo, ešte sa mám učiť anglinu, píšeme zo slovíčok, ktoré som ešte nevidela ani raz (ale hlavne, že už som z nich stihla odpovedať :D) a zistila som, že som si "zabudla" (nie, ja som to urobila naschvál, z lenivosti) učebnicu v škole v skrinke. Z učenia teda nič. Koľká to škoda. 
Lenže, zajtra tréning do 16:15 a s perfektne načasovanými autobusmi premávajúcimi v tejto diere doma pred pol šiestou nebudem. 
A v piatok písomka zo sloviny (ešte nemám ani poznámky, ani tušenia, čo to bude), poobede tréning od 16:oo, kým nás trénerka nepustí. Čo môže byť pokojne aj 2o:oo. Perfect. 
Sobota - odchod do Gbelov o 6:2o (čo znamená budíček o piatej -_-), kým sa vrátime už bude aj nedeľa. Čo budem dospávať. Čiže ďalšia časť sa ZAČNE písať v pondelok. A kedy sa dopíše, to neviem.
2. Už niekoľko dní za pomoci určitej skupinky "vyvolených" ľudí rozmýšľame, čo ďalej, kam sa tento príbeh pohne. A výsledok? Nie je. Teda, ak nechcete únos mimozemšťanmi alebo akýsi (neviem čo) o tom, že ľudia budú mať otvor v chodidle na prijímanie potravy. Toľko ku geniálnym nápadom na pokračovanie tohto príbehu. Som v koncoch. Niečo mám, ale bude to tak trápne, otrepané, jaj. Kašlu na to, som rada, že aspoň viem, čo bude v ďalšej časti (ktorá je už napísana, len bohužial na papieri) a má päť strán! PC to trocha zkráti, no ja zasa viem, že pri prepisovaní tam ešte popridávam kraviny a detaily. Čiže sa môžte tešiť na jednu z najdlhších (a najprevratnejších :D ) častí, len to "trocha" potrvá.

A ešte k tomu najdôležitejšiemu. To čo sa tu včera dialo?! Vy ste to nemohli vidieť, no mne blogger ukazoval pri návštevnosti také čísla, že sa čudujem, že som sa dnešného dňa dožila. Vy ste predchádzajúcu najvyššiu návštevnosť prekonali o 5OO pozretí! Ja nechápem! Do včera bolo najviac cez osemsto a to bolo to najúžasnejšie, čo som zažila. A včera večer? Nepridali sme ani jednu časť ničoho a už tu bolo TISÍC! Nechápem! Večer sme hodili časť ja aj Maruš a čísla preskočili na 13oo!! WHAT?! Ľudia, ako sa Vám to podarilo?! Ďakujem, milujem Vás! :*

Inak, ako ste sa dnes mali? Ja Vám dnešný (školský) deň zhrniem rýchlo. 
1. hodina - písomka z fyziky (tú som ja našťastie nepísala, inak by to dopadlo)
2. hodina - všetci stresovali, že skúša zo sloviny (neskúšal) ale tie nervy, kvalitné, čo Vám poviem
3. hodina - opravené písomky z fyziky (a učiteľka(pardón, profesorka) mi našla ťahák :/)
4. hodina - písomka z franiny (kto má vedieť, ako je po francúzsky zavináč?!)
5. hodina - opravené štvrťročky z matiky
6- hodina - písomka z bio, kde sa mi zasa raz podarilo zahviezdiť :) Päť riadkový opis listov sladičorastov som zhrnula na dve slová: sú zelené :D som na seba teda hrdá :D všetci definície na pol papiera a ja? sú zelené :) logika sa nezaprie :D 

Dobrú noc, majte sa :*
Love ya

P.S. Ku komentárom k poslednému Point In Time
Z Harryho nemal byť sviniar, mne tak nepríde, len je trocha provokatér, ak to tak môžem povedať. Ale on to myslí dobre.






Tuesday, 13 November 2012

Point in time 11


„Ak sa niekto dozvie o tom, čo sa tu dnes dialo, ste aj vy traja mŕtvi s ním!“ zakričala som na chalanov a buchotajúc bežala dolu schodami k hotelovému baru. V tejto nálade mi bolo úplne jedno, či kvôli mne Mikea vyrazia. S fľaškou drahej whiskey som vyšla von k  bazénu a sadla si na lehátko v rohu. O takomto čase tam nikto nebol a ja som sama mohla v pokoji uvažovať, aký hrozný mám život.

*******************************

„Tak, povedzte našim divákom, ako sa vám páči v New Yorku?“ spýtala sa prehnane milo moderátorka v talkshow chalanov a hodila očkom po Harrym. „A čo miestne dievčatá?“ spýtala sa zvedavo a publikom sa ozval smiech. „Ja nič nehovorím, ja som šťastne zadaný,“ povedal jej s úsmevom Lou a oprel sa do kresla, akoby sa ho už táto téma netýkala. Mandy, ako ju všetci poznali pozrela na Nialla. „Naše fanynky sú najkrajšie dievčatá na svete. A na New Yorkčanky to platí takisto,“ odpovedal milo, usmial sa do publika a z davu sa ozvali povzdychy. Prevrátila som oči. „A čo ty, Zayn?“  Mandy pozrela na ďalšieho v poradí a ja som vedela, čo bude nasledovať.

Monday, 12 November 2012

Let me love you 2.

Keď som mala 5oo slov, ešte som nevedela, že z toho vznikne 1 oo3 :D :) ...dobre, to bolo trošku mimo ale, pozrite aký bohovský obrázok som našla.. milujem ho :D ...ale to zase mimo, ja len, že milujem Nema :D ..no nič, čítajte :*



Point in time 1o


Len krátka, prepáčte :/


Povzdychla som si a prešla k dverám. „Nech ťa ani nenapadne ísť do baru,“ varoval ma. Ignorovala som ho a otvorila dvere. Zostala som stáť s otvorenými ústami, keď som videla tri tváre, ktoré na mňa pozerali. „Niall? Harry? Louis? Čo vy tu robíte? Dúfam, že máte dobré vysvetlenie!“Všetci na mňa pozerali s vyvalenými očami. Harry sa nebezpečne uškrnul. „Ja dúfam, že vy dvaja máte dobré vysvetlenie. K tomu zaujímavému rozhovoru, ktorý sme mali možnosť počuť.“

******************************************

Otočila som sa chalanom a pozrela na Zayna. On sa pozeral na mňa. „Vieš čo?! Si hrozný debil! To tu musíš vyhukovať na celý hotel?! Potom všetci počujú, čo by nemali! Veľmi pekne ďakujem!“ Len sa uškrnul. „A vy traja?! Musíte počúvať za dverami a robiť problémy tam, kde ich už je aj tak akurát dosť?! Buďte aspoň teraz užitoční, vypadnite a tvárte sa, že ste nič nepočuli!“ „Tak ľahko sa náš nezbavíš,“ odpovedal Harry pokojne. „Proste sme sa pohádali! To ľudia občas robia! Stačí?!“ „To neznelo ako obyčajná hádka. Veľmi zaujímavé veci sa tu rozoberali,“ pridal sa Louis. „Čo chcete?!“ „Vysvetlenie.“ „Zayn, nech sa páči, môžeš začať.“ Nezdalo sa, že by vedel, čo povedať. 

Sunday, 11 November 2012

Let me love you 1.

...s dobrým čajíkom som to zosnovala, enjoy xx ;)...










Saturday, 10 November 2012

Point in time 9

Chcela som Vám ju dať až zajtra, ale akosi som si rozmyslela :D

Ďakujem za krásne komentáre, ktoré ma pobavili. Vážne ste si mysleli, že Zayn žiarlil a zamiloval sa? :DDDD LLN :D 
Ale no ták, to si myslíte, že moje príbehy sú až také predvídateľné? Teraz sa do seba zamilujú, v ďalšej časti začnú spolu chodiť a zajtra to ukončíme svadbou a happy endom? Musím Vás sklamať, nič také skoro nečakajte. (Alebo, radšej to vôbec nečakajte. Človek nikdy nevie.) Mne sa páči že sa nenávidia. A myslím, že im to ešte dlho vydrží. Ale už Vás nejdem zaťažovať kecmi, nech sa páči. Čítajte a sledujte, ako veľmi ste mimo :* 
Túto časť chcem venovať Sym, ktorú mám momentálne chuť vyobímať a nakopať do zadku zároveň (prepáč)!!!  Odhalila si ma!!! :O 


V tej chvíli sa ku mne ponad bar naklonil a jeho pery smerovali k mojim. S úsmevom som čakala, kým prekoná zvyšky vzdialenosti, no nikdy sa mu to nepodarilo. „Čo si myslíš, že robíš?!“ spýtal sa Mikea spoza mňa chladný hlas. Šokovane som sa otočila, no nezdalo sa, že Zayn by mi venoval pozornosť. „Nepribližuj sa k mojej priateľke,“ varoval ho tónom, ktorý vravel, že bol schopný vraždiť a za ruku ma ťahal od baru preč. Posledné, čo som videla, kým sa zavreli za nami dvere baru bol zdesený Mikeov výraz.

*******************************

„Čo so myslíš, že robíš?!“ zvreskla som na Zayna hneď, ako ma dovliekol do hotelovej izby a šúchala som si zápästie, za ktoré ma držal.