Let me love you 2.

Keď som mala 5oo slov, ešte som nevedela, že z toho vznikne 1 oo3 :D :) ...dobre, to bolo trošku mimo ale, pozrite aký bohovský obrázok som našla.. milujem ho :D ...ale to zase mimo, ja len, že milujem Nema :D ..no nič, čítajte :*

 

„Masooon, však mi spravíš raňajky? Nestíham.“  Vbehla som v pyžame, obrovských ponožkách, mikine a s dvoma zapletenými vrkočmi k nemu do izby. V ruke som držala pomarančový šampón, druhou rukou som si pretierala oko. Chudák Mason ešte kludne spal. Hádam ma nezabije, pretože aj keď je to najúžasnejší brat a chlap na svete, neželané budíčky nie sú práve pekný štart dňa. Viete, prečo so mnou ten človek býva? Lebo sa o mňa bojí, povedal mi, že sa odsťahuje až keď si nájdem poriadného partnera. Paradox je, že ani on ešte nemá babu. Moja sebecká dušička je ale veľmi rada, lebo sa nerada delím o zlato, ktoré je len moje. A ešte aj o tie tie raňajky, ktoré mi robí. Úprimne verím, že príde deň kedy ma to prestane baviť a poletí odtiaľto, no po piatich mesiacoch spolu zatiaľ žijeme v harmónií. Jedno koleno som položila k nemu na posteľ a pošúchala ho po ramene.

„Mase, prosím ťa, len kakao a rohlík s máslom. Potom to dospíš, tvoja sestra ma dnes ťažký deň.“

Zašepkala som, poškrabala ho nechtami po chrbte tak aby ho to šteklilo a zišla z postele. Zobudí sa. Dúfam. Z chodby som začula hlboké zívnutie. Usmiala som sa popod fúz a vliezla do kúpeľne.

S prstom na dolnej pere a mokrými vlasami som sa postavila pred skriňu. Dnes je utorok, takže ma čaká čo? Netuším, všetko ma počas dňa prekvapí. Vytiahla som obyčajné čierne šaty, s tri štvrťovým rukávom, nadýchanou sukňou (puf sukňa:D), a zipsom do pol chrbta. Fialové silónky, ktoré boli jemnejšie ako pierko, mali krajkový vzor, a čierne platformy. Nehala som to na posteli, na koľko bol hlad silnejší ako vedomie, že by som si mala pohnúť. Vždy som veci robila opačne. Namiesto toho aby som si vyfénovala vlasy, potom sa obliekla a potom rýchlo zjedla raňajky si k nim teraz pohodlne  sadnem, a  prečítam si včerajšie noviny.

Konečne hotová som nohy strčila do topánok, prestriekala sa voňavkou a zabuchla za sebou dvere. Do práce som to mala pár ulíc peši. Vždy to bude trvať kratšie ako tunajšou premávkou, plus si cestou môžem kúpiť kávu v Starbuckse.  Počúvala som klopkanie topánok, šum ulíc, mysľou mi behala maximálne nepodstatná otázka, či si dnes dám karamelové kapučíno alebo latté. O pár minút som sa zaplietla k mase ľudí na nablískanom prízemí budovy Vogue, a viezla sa výťahom na najvyššie poschodie.

„Bré ráno. Volá ťa Marry.“

„Dobré, bežím za ňou.“

Vybrala som sa rovno, namiesto do svojej kancelárie a ešte pred tým venovala rýchly úsmev recepčnej. Milé dievča, naša červenovlasá Nancy.

„Ahoj, volala si ma?“

„Ahoj moja. Áno, potrebujem takú drobnosť. Zajtra večer, máš čas ?“

„Ak neberiem do úvahy pozeranie akčného filmu s peknými chlapmi, tak áno.“

„Asi to budeš musieť presúnuť. Mala som ísť s Beatriz do divadla, na nejakú premiéru, ale nemôžem. Zastúpiš ma, prosím? Recenziu bude písať ona, ale sama tam ísť nemôže.“

„Jasné, milujem divadlá.“

„Aspoň viem, na koho sa obrátiť na budúce.“

Keď konečne zdvihla hlavu od papierov, roztiahla pery do jemného úsmevu, ja som sa zvrtla a odišla. Pomaly som si jednou rukou rozopínala gombíky na kabáte, v druhej som mala kávu. Skončilo to pri kapučíne, ale vanilkovom. Prešla som okolo nejakého neznámeho muža usadeného v červenom kresle, až do kuchyne. Zohla som sa k chladničke aby som si mohla vybrať flašku chladenej minerálky, a krabičku mliečnych čokolád ako doplnok do misky na sladké na svojom stole.  Maškrty jem stále, som tak trochu závislá. Povedzme, že sa to trošku odrazilo na mojich bokoch. Ale nikde inde! Vážne, kompenzujem si to na pilatese. Vstúpila som s tým do kancelárie, kde som zo seba okamžite skopala topánky, a položila to na stôl. Do kresla v rohu na ľavo od dverí som hodila kabát, šál a kabelku. Zastavila som kúsok od stola, a s rukami vbok som sa naň zadívala. To čo na ňom bolo by mi malo prezradiť, čo mám dnes robiť. Vydýchla som, odpila z kávy, keď som si našla rúžový papierik.

Volal ti Harry Styles.

                            N.

Skoro mi zabehlo. Vážne. Dúfam, že mi volal aby povedal, že nepríde. V tom prípade by som ho asi... no nič. Ako on sám povedal, ten rozhovor bol vážne dôležitý. Ale mne sa nechcelo mu volať, absolútne. Bojím sa, že by mi mohol skaziť náladu. Keď sa budem nudiť, ozvem sa mu. Vydýchla som vzduch z pľúc, zapla notebook. Pokazila som si počítač, technikom zo mňa odchádzajú nervy, neviem, kedy sa dočkám ďalšieho. Prstami som len tak bubnovala po klávesnici, keď mi do očí udreli tie čerstvo dosypané čokolády. Načiahla som sa po jednu, ktorú som si pomaly odbalila, a chystala som sa ju zjesť. Keď som čokoládu stisla medzi perami, niekto prehovoril.

„Neruším?“

No aj áno, ale tak čo už. Prekvapil ma viac ako mal, takže som sa teraz zmetená obzerala po miestnosti. Nohy som mala pod sebou, topánky ležali rozhádzané na koberci  pod jeho nohami, nevedela som kto to je a čo tu chce. Čokoládu som akože nenápadne hodila do koša, a vyčarila úsmev. Spamätávanie mi trvalo možno osem sekúnd.

„Nie, jasné, že nie. Pomôžem ti nejako?“

„Skôr som mal pocit, že ti idem pomôcť s rozhovorom. Hlavný článok mesiaca, mám pravdu?“

Zadívala som sa na jeho krátke vlasy, pekné hnedé oči a sladký úsmev, ktorý mu celý čas pohrával na tvári. Nič nesedí. Zdvihla som obočie, našpúlila pery.

„Nevyzeráš ako drzý Harry Styles.“

Tento krát sa zvučne zasmial, trošku sklonil hlavu, ktorú vzápätí zdvihol.

„ Ja rozhodne nie som drzý Harry Styles.“

„Tak teda?“

„Som jeho kamarát zo skupiny. Nestíhal to, tak poslal mňa.“

„Umm, no. Ale to bude asi mierny problém, pomýlil sa. Mali sme sa stretnúť až zajtra, a ja popravde nemám nič, ani len otázky. Nebude ti vadiť drobná improvizácia?“

Tiež držal v ruke kávu, pokrútil hlavou a podišiel ku mne. Vstala som a on mi podal ruku, aby mi ňou potriasol.

„Liam Payne.“

„Ciara.“

Zastavila som ho, keď si chcel sadnúť oproti mňa, a s úsmevom ukázala na dve pohodlné kreslá v rohu, kam som si skladala veci. Vzala som si svoj pohár s teplým nápojom, sadli sme si oproti seba. Toto bude zaujímavé, bez prípravy, a znalostí o ňom. Tak, čo sa o tebe dozviem Liam Payne?

Ja by som mile rada kecala, ale hodiny ma súria :D ..poobede som namiesto učenia spala, večer som namiesto učenia písala, takže idem do seba nasúkať nemecké slovíčka (nie že by sa mi to podarilo, ale aby som mohla povedať, že snaha bola :D)

 ..takže ahojte :) ..necháte mi komentár ? :)

..ľúbim vás..

..Maruš