Sunday 18 November 2012

Dance was my life :)

Kika napísala o tanci, a podarilo sa jej pripomenúť mi ako mi to strašne chýba :) Môžem vám sem aj ja písať o ňom, a o tom ako to so mnou bolo? Môžem, však? :D

Keď som bola ešte krpec, taká malá žaba, vrtela som sa stále... skákala, otáčala sa, robila (akože) piruety, na sekundu niekde bola, potom už zase nie. Sestra sa so mnou hádala, že tancovať absolútne neviem, ale aj tak som ju mala na háku. Mala som 2, cítila som sa ako pani a bola som hrdá nato ako viem krútiť riťkou :D :) ...v škôlke som stretla jedno dievča, ktoré sa tiež rado hýbalo :D ..pani riaditeľka a aj najlepšia učiteľka v našej škôlke nám pustila Bobyho a tak sa každý deň okolo 10-tej spúšťal party time :) ..a my dve sme boli za hviezdy :P ..v tom čase sme mali prudko bujnú fantáziu, ideu krásne latinského tanca alebo hravých tancov na pesničky o zvieratkách... založili sme skupinu :) ..my dve a dievčatká v copoch s nákazlivým smiechom :D ...viete ako sme trpeli, keď nás navliekli do krojov a prisúdili chalanov ako tanečných partnerov ?! neskutočne :) ..museli sme sa vzdať naších moderných tancov, kreácií a pohybov aby sme mamičkám ukázali čo nás naučili :) ..vtedy som už mala asi 4 a milovala som Elán. Všetky songy som mala v malíčku, vedela som o nich všetko... to som zdedila po mamine, ktorá mi raz domov doniesla ich cédečko :D dvojcédečko do konca! :D ..vtedy som sa stala imitátorka, karaoke speváčka a ich tanečníčka! :D ..doniesla som ho aj do škôlky, nevyvolala som s tým síce vlnu úspechu, ale zmena hudby padla dobre.. a viete čo.. tí hajzlíci mi ho poškriabali :D ..to som ešte dlho predýchavala, že ma takto zradili :D do olovrantu silná ignorácia :D ...takto nejako sme pokračovali až k 1. triede... strasnááá rana pre niekoho kto sa neskutočne rád hrajkal, lúbil všetky svoje hračky a bábiky, učil sa básničky a to všetko... ešte som aj prišla o kamošku, čo so mnou tancovala v tej našej "skupine" :D 

Stretla som ale druhé dievča, a tam sa začala nová etapa. ...tanec, tanec, tanec... toto všetko ale začalo byť celé o nej, o tom ako sa tvárila, že je "sexyy", a také... divné. Tá baba bola namyslená, podlízavá (a ešte všelijaká iná, ale ja ju nesúdim). Obidve tieto dievčence sú momentálne úplne inde, a dá sa povedať, že sa nemáme radi :D

V druhom ročníku prišla na školu nová učiteľka, spolu so svojou dobrou kamarátkou a tanečnou skupinou, ktorú mali spoločne... Sú to dve bláznivé, ale aj prísne no najúžasnejšie trénerky aké som si mohla priať... Helenka a Anička :) ..volajú sa TOSUMA (topoľčiansky súbor mažoretiek), a ja som sa k nim zapísala. Začalo sa to vecami s paličkami, točili sme s nimi, nacvičili choreografie... potom nám dali do rúk tie strapcové čudá, aké majú roztlieskavačky, a my sme tancovali našu prvú náročnejšiu a živšiu choreografiu, prezývanú ako samba :) ..zabudla som povedať, že sme tam začali chodiť aj s najlepšou kamoškou.. a za svojej éry sme tam boli najlepšie! veru áno :) ..s tosumou som rástla, milovala som to všetko... tréningy, súťaže, ľudí... a naučila ma viac ako len tancovať. ..naučila ma morálnym veciam, a kolektívnym a skupinovým... rástli sme, od vecí s paličkou sme prešli na ťažšie veci, živé aj pomalé, zaujímavé, v staršom veku už aj viac odvážne, ale len málo viacej :) ...chválili ma, v nejakú chvíľu ma neoficiálne zvolili za kapitánku.. raz sme začali tvoriť takú choreošku, že sme čašníčky s pizzou, ktoré lákajú ľudí.. tancovali sme to na starú a zrýchlenú verziu Pizzi Hat, a keď to začalo naberať formu Helenka nám z ničoho-nič stopla hudbu, prísne sa ku mne vybrala a vraví mi "Marietta poď dopredu." ..nie dopredu akože prvý rad, v tom som stála.. dopredu akože pred všetkých. Tancovať na čele, byť stredobod a niekto kto má v tanci zmeny oproti ostatným. Nevravím, že som ohurujúci talent a brilantná tanečnica. Nie, nie. Nie som ale ani drevo, len... čo sa Helenke a Aničke na mne páčilo bolo, že mám dar hrať :D ..že dar dobrého ksichtu to volali, lebo som to robila s radosťou a oduševnene, vedela som sa usmiať a zaksichtiť ako som to v tej chvíli cítila.. strašne som sa vtedy z tej pozície tešila, ibaže prišli veľké prázdniny a keď sme sa v septembri vrátili celá pizza hat sa dočkala remaku, a na čele som už nestála, lebo na mňa zabudli. A tak sa nikdy moje veľké odhalenie talentu na verejnosti nekonalo :D :D ..ibaže ja som rástla až moc, oproti ostatným som bola až príliš vysoká a tak som už nemohla stávať v prvých radoch. Asi pred dvoma rokmi sa k nám pridala aj moja sestra, ale do skupiny starších. Musela som sa k nim pridať, mala som. Ale ja som proste nechcela, síce nerada ale odpratala som sa do zadu, nakoniec ma minulý rok z väčšiny tancov vyradili. Ostala som pri tom, že som pomáhala tvoriť choreografie pre ostatných, pomáhala som trénerkam... v tom čase som už ale patrila medzi veľké baby. Popravde som sa tam dobre necítila, je hnusné opustiť teplé miesto, ktoré som mala u mladších báb, a od základov sa učiť všetky ich choreografie. Bola som vo veľkom pokušení nechať to tam celé, takmer som aj... Ale prišla ponuka z divadla a ony ma tam potrebovali. Ostala som, učila som sa divadelnú choreografiu, ale len tú. Po čase začali nacvičovať Burlesque, asi ten film s Christinou Aguilerou nepoznáte, ale zmiešali sa songy, nacvičil sa odvážny tanec z prostredia kabaretu.. a mne sa to páčilo, tak ma zaradili. Haha, navliekli nám podväzky, ktoré porotcovia nakoniec zakázali :D ...kto vie prečo ? :P





Aby ste vedeli :D ...som tá vpravo :) ...neviem akú mienku budete o tom kostýme budete mať ale podaktoré z nás boli rapídne proti :D ..ale tak keď kabaret, tak kabaret! :)
...

Posledné mesiace som flákala tréningy, lietali výhovorky, chytila som averziu. Pravdivo môžem povedať, že veľa iných báb by sa dočkalo vyhadzovu z celej skupiny. Alebo minimálne vyradenia z tancov. But, u know what? ...tolerovali mi to.. možno aj preto, že som s nimi bola vždy kamarátka, alebo aj pre zdravotné problémy, ktoré v tom čase začali.

Nakoniec som ale skutočne skončila, tento rok... A viete prečo? Pre jednu jedinú babu, ktorú som po čase s veľkými babami už nevedela zniesť. Je jedna z 3 ľudí, ktorých sa skutočne bojím a nevydržím s nimi, lebo sú nesympatický a taký... Ona bola skutočne až priveľmi vodcovská, s obľubou kričala najmä po mne, buzerovala, tvárila sa ako úplný boss, začala preberať celú iniciatívu až akosi začala byť nepríjemná aj k trénerkám. Viacej z nás ju nemalo v láske, ale ja som ju nezvládla až tak, že adios Tosuma. Bola som tam dlhšie ako ona, našla som si tam mooc kamarátok, milovala som to a chýba mi to. Strašne. Momentálne s nimi tancujem len v divadle. Len viete, čo je najhoršie? ..že aj keby som sa chcela vrátiť, už nemôžem. Mám strašne veľa spomienok, pri ktorých sa dokážem rozrehotať, kopu zážitkov...

(ďalší disneyovský :D)

...toto celé asi znie sebecky... viem, prepáčte... ale takto to bolo.. teraz som niekto, kto nič nerobí, len gaučing, ale urýchlene potrebuje nájsť niečo nové, čo ho bude napĺňať, lebo inak tu zhnijem :D ..čo váš víkend? Čo ste robili, ako ste sa mali? ;D

Idem urýchlene na wécko, lebo celý čas ako to píšem sa mi chce cikať :P :D ..akú tirádu som dneska vyrobila, vám poviem niekedy pod časťou :D :)

 ..soo, majte sa!
 Ľúbim vás... 
 Maruš


2 comments:

  1. to máš super že si takto s tancom už od malička ;) ja rada tancujem ale mám dosť nešťastie, tancovala som v troch tanečných skupinách (niečo ako hip hop, street a mix s break dancom) ktoré sa následne na to rozpadli. tá posledná už vyzerala nádejne, vydržala som tam tri mesiace aj pár dní, no trénerka sa dostala do problémov s alkoholom a súťaž, na ktorú sme mali ísť sa skončila totálnym prepadákom. Nedorazila tam, nemali sme zabezpečenú hudbu a nahnevaní rodičia jej po tom vyhubovali že aká je nezodpovedná. všetky tie peniaze minula na alkohol and stuffs a od nervov potom šmarila mobil na zem, poviem ti, vtedy som sa cítila dosť mizerne. mala som pocit že som konečne našla rodinu no aj to skončilo. ona bola super, boli sme najznámejšia tanečná skupina v PE, tancovali sme na rôznych podujatiach... čo už, no. škoda že to takto dopadlo, vyzeralo to na peknú budúcnosť. aj som si riadne poplakala. teraz mi zostáva iba chabé precvičovanie si mojich "tanečných kreácií" keď som sama doma, s hudbou na plné pecky, vtedy sa dokážem naozaj odreagovať. aj keď nemyslím že mi to ide, pri tanci však zabúdam na všetky problémy a sústredím sa len na to. toľko iba, ospravedlňujem sa za dlhé, odveci bľabotanie ;)

    ReplyDelete
  2. Ja som chodila na mažoretky asi 4 roky, sranda bola, super bolo, ale potom som prestúpila na inú školu, prestala som sa stretávať s babami a tak som tam bola nakoniec iba akoby do počtu... nič moc teda, potom som mala pauzu, a asi v piatom ročníku som dostala nápad, že čo keby som chodila na karate, aj som začala chodiť, do minulého roku som chodila(7.ročník) aj tento by som chodila, ale mám problém s kolenom, tak už na to môžem zabudnúť... :(

    ReplyDelete