Laws of Chaos 5

O láske a iných nezmysloch

„Najprv si dajme za jeden,“ povedala som skôr, než som mu vyrozprávala veci, ktorými som si sama ešte nebola istá. Prikývol a kývol na barmana.

„Čo si dáš?“ spýtal sa, kým barman prišiel, na čo som len mykla plecom a on teda čosi objednal. Poháre štrngli a priehľadná tekutina sa liala dolu hrdlom.

„Ako si sa vlastne dostala do Anglicka?“ spýtal sa so záujmom, jeho oči sa leskli pod množstvom svetiel v bare.

„Loďou,“ povedala som, hrajúc sa so slamkou a on sa rozosmial.

„Vieš, ako to myslím.“

„Predstierala som samovraždu, vzala všetky peniaze z účtu a nastúpila na loď,“ odpovedala som mu na rovinu a užívala si šokovaný výraz jeho tváre. Preglgol. Zasmiala som sa. Čašník doniesol ešte dva drinky.

„Povedz mi o tom prvom zákone,“ uškrnul sa na koniec, keď sa spamätal.

„Je to nudný príbeh,“ varovala som ho no nezdalo sa, že by ho to trápilo. Sledoval ma a čakal.

Na strednej ma nikdy nemali radi. Teda, spolužiačky. Žiadne stredoškolské šľapky nemajú rady dievča, ktoré rozstrihne či pomaľuje kúsky oblečenia značiek, pri ktorých názvoch sa im lesknú oči. Aj preto som si viac rozumela so spolužiakmi, ktorým boli štítky na mojom oblečení nadmieru ľahostajné. Čo ich na ňom tak mohlo zaujímať bolo akurát, že spodná časť tričiek sa len zriedkavo stretávala s lemom nohavíc a čím ďalej boli od seba, tým lepšie. Asi jediná vec, ktorá ma na obliekaní zaujímala. Patrila som k dievčatám, ktoré nosili nohavice a na opätky by sa nepostavili, ani keby im za to zaplatili. Nikdy ma netrápili také hlúposti ako móda, možno aj preto som si viac rozumela s chalanmi. Kamarátku som mala len jednu, ktorá mala na svet rovnaký názor. Boli sme dvojka, ktorá si s chalanmi zahrala futbal, zatiaľ čo sa ostatné opaľovali na okraji ihriska a kričali či usmievali sa na chalanov. Vždy sme boli fajn partia, chalani a my dve. To boli neskutočne veselé časy.

A potom sa zmenila. Typhanie, ktorá bola ako moje dvojča sa jedného dňa stala niekym iným. Zrazu z nej bolo dievča v minisukni a na opätkoch, presne také isté, akými ešte predchádzajúci deň opovrhovala. Zrazu hovorila len o nákupoch a chalanoch. Samozrejme, že jeden za tým bol. Ani neviem jeho meno, nikdy ma nezaujímalo. Stále rozprávala o tom, ako sa usmieva, aký je sexy... debiliny, nemohla som ju počúvať. A postupne už ani na mňa nemala čas, von s nami nešla, radšej bola s ním a na nás úplne kašľala. Prišla akurát vyplakať sa, keď sa hádali. Keď bola šťastná, neexistovali sme pre ňu.

Samozrejme, že im to nič nevydržalo. On sa vyspal s inou, Typhanie sa to dozvedela a on ju odkopol. A z nej zostala troska. Nikdy som nechápala ako sa môže takto kvôli jednému chalanovi zničiť či ponížiť. No ona vraj bez neho existovať ďalej nemohla.

Tak na čo to bolo dobré? Urobila zo seba chuderu, prišla o veľa kamarátov a nakoniec aj tak skončila na dne. Vidieť ju bola posledná kvapka, ktorú som potrebovala. V tej chvíli som vedela, že sa nikdy nechcem takto ponížiť, že sa nikdy nechcem zamilovať. V tej chvíli som vytvorila prvý zákon.

Theo kývol barmanovi, aby nám dolial, až potom sa na mňa pozrel.

„Ty si nikdy nebola zamilovaná? Naozaj nikdy?“ spýtal sa s úšknom.

„Na to som príliš múdra,“ pokrútila som hlavou a zdvihla pohár na prípitok, aby som mohla jeho obsah čím skôr vypiť.

„Nechýba ti? Typhanie?“ pýtal sa ďalej, keď sme pázdne poháre položili na stôl. Na to, že to bol cudzí človek mal neskutočne veľa otázok, no možno práve preto, že bol cudzí mi nevadilo na ne odpovedať.

„Vlastne sa mi uľavilo, keď sme spolu prestali hovoriť. Bola poslednou vecou držiacou ma v Paríži. Bez nej som bola voľná, mohla som začať plánovať útek.“

„Musí ti aspoň trochu chýbať.“

„Prečo by musela?“ spýtala som sa tentokrát ja.

„Nemáš srdce,“ zasmial sa.

„Nepotrebujem ho. A s nepotrebnými vecami nestrácam čas.“

„Nebojíš sa, že sa náhodou zamiluješ?“

„Nie.“

„Chceš mi týmto povedať,“ spýtal sa, pozerajúc mi hlboko do očí a ja som mu pohľad opätovala, „že si nikdy nemala žiaden vzťah?“

„Samozrejme, že som nemala!“

„Máš osemnásť!“

„A rozum,“ zasmiala som sa, nalievajúc do seba ďalší pohár.

„Takže, keď si nemala žiadneho chalana, tak si ani nikdy...“ spýtal sa a zdvihol pritom jedno obočie. Výraz, z ktorého som usúdila, že mu alkohol začína stúpať do hlavy.

„Sex? To ťa zaujíma?“ spýtala som sa so smiechom, na čo sa on len širšie usmial.

„Prečo ťa to tak veľmi zaujíma?“ položila som mu otázku namiesto odpovede a on len pokrčil plecami.

„Samozrejme, že áno. Len žiadne vzťahy, to bolo všetko.“

„A nikdy to nezmeníš?“

„Nie,“ povedala som pobavene, „hádam si nerobíš nádeje?“

„Pffff,“ vypskol, zatiaľ čo pýtal ďalšie drinky od barmana. Len čo svoj vypil, postavil sa.

„Uvidím ťa ešte niekedy, búrka?“ spýtal sa a zatackal.

„Reine,“ pripomenula som mu svoje meno.

„Pre mňa si búrka,“ povedal a na servítku načmáral svoje číslo.