Happily Never After - Prologue

Svet je krásny v postieľke za zámkom, aj keď nočná mora je, dá sa prebrať z nej. 

Až dospelosť ti popraje nádherné ránko a zistíš, že tvoja rozprávka má iný dej...

Kali- Sladké sny

Čo ak sú rozprávky skutočné? Čo ak naozaj existujú všetky tie postavy, krásne princezné, zlé čarodejnice či príšery, dobro i zlo? Čo ak tam kdesi sú? No čo ak nie sú také, ako sme si ich predstavovali? Čo ak to všetko bolo trochu inak? Čo ak krajina zázrakov bola naozaj len výplodom fantázie? Čo ak Zviera nebolo tým skutočným netvorom, ktorý žil v paláci v lese? Čo ak zlé sestry nie sú zlé? Čo ak je všetko naozaj inak?

Možno žijú medzi nami. Možno ich príbeh je trochu iný, ako ho poznáme. Možno je ten pravý ukrytý pod tým, ktorý nám kedysi rodičia rozprávali. Možno je len upravený, možno je vyrozprávaný z nesprávneho uhla pohľadu. Možno, keby ho vyrozprával ktosi iný...

*****

Ak by sa niekto, kto vie čítať z hviezd v tú noc pozeral na oblohu, vedel by, že čosi veľké začne s prichádzajúcim ránom. Hviezdy boli o čosi bližšie, leskli sa jasnejšie. Dokonca sa medzi nimi na okamih zablysli aj tie, ktoré sa na anglickej nočnej oblohe objavovať nezvykli. Obloha ich bola plná, akoby sa všetky priblížili pozrieť na nadchádzajúce ráno. A keď sa naň chcú aj hviezdy prizrieť, musí to znamenať, že ľudí čosi veľké čaká.

No v tú noc všetci spali. Mesto utíchlo takým pokojným spánkom, ako už dávno nie. Ktosi každému z nich na viečka prilepil krásny sen, ktorý ho až do rána nepustil. Každý pokojne spal s úsmevom na perách. No predsa, keď sa hviezdy prizreli bližšie, zazreli postavu mrviacu sa pod prikrývkami, vraštiacu tvár a čosi si mrmlajúcu. Ak by sa hviezdy dokázali veľavýznamne usmiať, spravili by to práve v tej chvíli, no ony sa mohli len prizerať. A tak sledovali dievča, ktoré sa nespokojne hmýrilo, no stále sa nedokázalo zo sna vytrhnúť. Muselo vedieť, aký je zajtra dôležitý deň, muselo vedieť, že pre ňu to všetko zajtra začne. Áno, zajtra je rozhodne ten deň, zajtra sa to všetko zmení.

Hviezdy sa pokojne prizerali, ako cez okno do bytu k dievčaťu vkĺzol striebristý tieň. Videli, ako ju pohladil, ako ju pobozkal na čelo, na ktoré sa jej lepili spotené svetlé vlasy. Videli, ako jej pričaroval krásny sen, ako dievča konečne pokojne zaspalo. Bude potrebovať spánok, veď zajtra je ten deň, zajtra to všetko začína.

Hviezdy sa nedočkavo obzreli za miznúcim striebristým tieňom, sledovali ho a šepkali tým, ktoré ho už vidieť nemohli. Tieň pomaly vletel ďalším oknom do ďalšieho domu. Hviezdy so záujmom sledovali, ako tam po špičkách vkĺzol a sklonil sa nad posteľ, kde sa v špinavých čierno-bielych perinách nepokojne krčilo dievča s vlasmi farebnejšími než jarná lúka. Dievča sa krútilo do čo najmenšieho klbka, no tieň ju pohladil, čosi jej nezvučne zašepkal a taktiež jej venoval nový, pokojný sen. Venoval jej hlboký spánok plný zabudnutia, v ktorom netuší, že zajtra bude všetko inak.

Hviezdy s napätím sledovali, ako tieň navštívil pod rúškom noci ešte dve ďalšie spiace dievčatá. Videli, že aj ony sú nepokojné, kým celé mesto spí magickým nevedomým spánkom. Iste sa to celé týkalo aj ich. Iste aj ony sú súčasťou obrovskej zmeny, ktorá začína hneď ráno. Hviezdy si vzrušene šepkali. Od toho rána už nebude nič, ako bolo predtým.

Chcela som vám tu niečo nechať, keďže tu nebudem, aby som to sama zverejnila a jediné, čo mám, je prológ k novej poviedke (mám ešte teda epilóg ku starej, ale nemyslím, že je vhodné ho už zverejniť, keďže nie sme ani v polovici).

Poviedka ešte samozrejme nezačne, až keď sa skončí Lonely, no aspoň prológ. Dúfam, že sa vám bude páčiť, je taká... rozprávková. Aj keď ani nie. Veď uvidíte. Veľmi sa na ňu teším. Ľúbim vás, užívajte si zvyšok prázdnin ;)

P.S. Kto spoznal ten úryvok z piesne na začiatku, tak ho neskutočne milujem, tá pieseň sa mi k príbehu hodí, akosi si ju začnem podvedome spievať vždy, keď nad príbehom rozmýšľam. A ak poznáte Kaliho veci, tak viete, že má naozaj krásne texty a toto je jeden z nich...

Mimochodom, ak tento prológ nebude mať desať komentárov, spolu s mojimi nervami končím aj ja. 

Tešilo ma.

I have not forgotten you...

Takžéé, I miss you, to po prvé, chýbate mi, veľmi :/

Hopefully sa nenudím tak, ako som predpokladala a stretla som sa párkrát s kamarátkou, ako sme sa dohodli. V každom prípade, dve veci. 

1. Kam zmizlo tých tristo ľudí, čo tu príbehy zvyklo čítať? Kde ste?

2. Dopredu varujem, že niektoré obrázky môžu obsahovať spoilers (aké máme na to slovenské slovo? proste môžu prezrádzať niečo z filmu/knihy, čo ste nevedeli, že sa stane a pokaziť vám to prekvapenie), ja sa ich budem snažiť označiť aj varovať, kedy ich môžte vidieť, tak si ich prezerajte len na vlastnú zodpovednosť, ďakujem :*

love yaa

Lonely 1o

Love and peace

Pár drobností na pobavenie, ľúbim vás, časť sa píše, je rozpracovaná :)

Lonely 9

Hackla som sesterke wifi a som túúú. (fajn, dala mi heslo ona, ale tak 123456789? do zajtra by som ho mala aj sama) Izbu mám rozbúranú, steny oškrabané ako to len šlo, sama som si musela strhávať plagáty a všetko zo stien, čo bolo bolestivé (robila som na tom roky, jedna časť, koláž z obrázkov, 1.5x1m veľká z mini kúskov, robila som na nej dva mesiace... všetko je v smetiaku, všetko), predýchavam ešte. 

Ale aj niečo dobré, nie? Bola u nás mamina kamoška, strašne zlatá, ale aj tak no, bola som tam odveci, keď ona zrazu pozrela na moje krabičky na čaj (akurát som si varila, taký fajný s mliečkom) a ona hovorí: "Keby boli modré, vyzerali by ako TARDIS." Skoro som zomrela! Chápete? Chápete? Proste ona, v mojom naj fandom (jednom z naj) asfghjkdsfagsfvbdiuvdhfvidbsivdn. Šok, najkrajší, najúžasnejší. A tak sme pol hodinu riešili, ktorá baba bola najlepšia, bavili sme sa o všetkom, ďalších seriáloch, zdielala moje názory... mum zostala z nás chúďa mimo. Aj mi povedala o ďalších seriáloch dobrých a dnes, keď som prišla domov, čakali ma dve DVD-čka, nový seriál!! No nemilovať ju :3 ale fajn, už vás k časti púšťam :* enjoy

Useless...

Len aby ste vedeli, že momentálne som na dlhšiu dobu dosť nepoužiteľná, včera a predvčerom som si balila celý obsah izby pekne do krabíc, nemám tu skoro nič, dnes ideme velice žúrovať, neviem sa dočkať (Iné Kafé, Rytmus, Robert Burian, Moja reč...) neskutočne sa teším, s mojimi milovanými babami, haluz bude, verím tomu, zajtra sa ide na hokej a potom v nedeľu sa už nábytok vynáša z izby a začína sa dávať dole všetka omietka a maľovať... dva týždne nič sa v tomto dome nebude dať robiť, ani nehovorím o tom, že budem spať neviem kde, asi budem mať v spálni u rodičov matrac (keďže obývačka sa tiež maluje a gauč nie je), čo znamená, že spať budem musieť ísť netuším kedy, ale moje nočné písanie asi nebude... takže časti, pfúúúú, nemám tušenia kedy, prepáčte, no niečo sa tu pokúsim, nech to tu neupadá úplne... na dnes aspoň obrázky? forgive me?

Happily Never After

Ako to nazvať? Irónia osudu? Ešte včera som tu sedela a deprimovane sa vám ospravedlňovala ako nemám nič, žiadne nápady, čo ďalej. A dnes? Dnes mám príbeh, štyri hlavné postavy, ich osudy, mám názov, dokonca predstavu bannera, ktorý, ak všetko vyjde tak ako má bude od ostatných podstatne odlišný. Minimálne v tom, že by mal byť nakreslený, žiadna počítačova úprava, hoci ich milujem, tento plánujem sama nakresliť, keďže vzhľadom na to, čo som si vymyslela, to je vyrobiť takmer nemožné. Pre mňa nemožné úplne. Dúfam, že vám nebude vadiť, že sa tu nevyskytnú 1D. Ja osobne mám ff-iek dosť. Ani Lonely už nie je úplne taká, aj keď sú tam chalani, nie je to vlastne vôbec o nich, o láske a chýbajú nám? Ak áno, tak ma to mrzí, ale nič s tým robiť neplánujem.

Meaningless...

Tiež si niekedy kladiete otázku "What's wrong with me?"? Pretože ja sa jej dnes nedokážem zbaviť. Máte niekedy dni, keď sa vám nechce vôbec nič? Pretože ja mám práve takú chvíľu a neviem, čo so sebou robiť, tak sa len sama seba pýtam, what's wrong with me? Nikto nevie. Tak veľa vecí by som mohla robiť. Mohla by som vám písať časť, mohla by som niečo čítať, kresliť, učiť sa franinu (vážne to robím, aj keď naposledy som namiesto učenia sa akosi kreslila Magnusa Bane-a, whatever, je to lepšie, ako k slovu napísať preklad iskrivý, jagavý, trblietavý), pozrieť si seriál a začať pritom pracovať na náramkoch pre pár ľudí.

Lonely 8

Keď som vošla do Leslienej izby, uvedomila som si, že niečo sa zmenilo. Vlastne, kedy sa to zmenilo? Ako som to mohla nepostrehnúť skôr? Neboli tu už včera a predtým... kedy zmizli? Kam?

„Leslie?“ prihovorila som sa jej milo, no ona na mňa ani nepozrela.

„Leslie? Počuješ ma? Leslie...“ stále žiadna odozva.

Lonely 7

„Leslie by si dala mojito.“ Touto vetou ma ráno privítala vo svojej izbe hneď, ako som vošla.

„Máte rada mojito, doktorka?“ spýtala sa veselo, konverzačne. Nechápavo som na ňu pozrela.

„Ani veľmi nie,“ priznala som a ona zvláštne vykrivila pery.

„A čo bloody mary?“ spýtala sa znova, „Leslie kedysi milovala bloody mary.“ 

Lonely 6

Výkrik. Zúfalý, vydesený výkrik. Bežala som okamžite k Leslie, ktorá ležala na posteli. A smiala sa. Najprv ten výkrik a teraz šialený smiech. Smiech, keď sa človek chytá za brucho a nedokáže prestať. Šťastný smiech, aký som u nej ešte nepočula.

„Pani doktorka!“ zasmiala sa, keď ma uvidela, „neverili by ste, na čo si práve spomenula Leslie,“ povedala škodoradostne. Lonely. Preto ten smiech, nech si Leslie spomenula na čokoľvek, Lonely sa na tom baví. Škodoradostne zrejme, aspoň tak to znelo.

Lonely 5

Vážne ma mrzí, že mi to toľko trvalo, a že nie je moc vydarená a ešte aj krátka, ale vážne tam nebolo čo písať... ja to ďalšou napravím, sľubujem ;)

Leslie plakala. Odkedy sa ráno zobudila, plakala. Keď jej ráno sestrička priniesla lieky a raňajky, už plakala. Srdcervúco a nahlas, celé ráno až do obeda. Samozrejme ma k nej hneď zavolali, no ona vôbec na nič nereágovala, iba plakala. Až po niekoľkých hodinách z nej vyšli prvé slová.