Ďalšia časť bude, dúfam, zajtra a hádam si ňou túto divnú vyžehlím :)
MARUŠ NETREP!! Nie je divná, je dokonalá!!
Všetci piati sme so smiechom vstúpili do zdanlivo prázdneho domu, kde sme si mali dať naše tradičné vianočné raňajky. Keď sme sa vyzuli, a vyzliekli si ťažké bundy a kabáty prešli sme do obývačky, kde sme stíchli. Na gauči odfukovala sladká Adriana, objímala veľké plišové čosi a vyzerala ako bohyňa. Vo vianočnom pyžame, ktoré si na seba inokedy nedala a dvoch zapletených vrkočoch. To spravila pre mňa, vždy na Vianoce vizerala takto. Mal som rád ten účes. Vlasy a spánok jej pridávali nevinnosť. Zavreté viečka skrili oči plné temperamentu, o odtieň tmavšie ako tie moje. Odhalila len svoje boky, pretože spala schúlená na jednej strane. Chodidlá v neodmysliteľných obrovských chlpatých ponožkách, ktoré presahovali dĺžku jej nohy krížila na okraji gauča a hviezdičkové gate jej siahali po členky.
"Keby ju nepoznám, poviem že tu leží tá najmilšia osoba na svete." Zašepkal Liam.
"Veru... Je zlatá."
Doplnil ho Harry.
"Keď spí je vždy takáto krásna."
Nikto nechápal z kade to Louis nabral. Obrátili sa naňho štyri páry prekvapených očí.
"Keď sme skonfiškovali tie postele prespala u mňa."
Vysvetlil nevinne.
"A ty si ju pozoroval ?"
"To som si nemohol nechať újsť."
Prevrátil som oči a prešiel k nej. Posadil som sa na okraj gauča, kde ležala aby som ju mohol zobudiť. Nechtami som jej prešiel po chrbte, čo milovala lebo ju to príjemne šteklilo a potom ju po ňom poklepkal.
Slastne si vzdychla, zaklipkala mihalnicami a otvorila oči.
"Bude trampolííína !"
Zapišťala hneď ako ma uvidela, náhle ožila a hodila sa mi okolo krku.
"Aj tebe šťastné a veselé."
"Šťastnéé a veselééé !"
Rozhodila rukami až zhodila to plišové čosi, ako som zistil je to ovca, na zem.
"Ou, prepáč Debbie."
Zohla sa po ňu a takmer spadla aj ona. Našťastie som ju stihol zachytiť.
"Takže Debbie ?"
"Áno. Dostala som ju od Priscilly. A ešte také nádherné šaty. Čo dostanem od teba ?"
Žmurkla na mňa jej oboma veľkými očami, a širokánskym úsmevom. Vždycky to bola jej slabosť, že nevedela mrknúť jedným okom. Občas sa jej to podarilo, ale inak to riešila tak, že žmurkala rovno oboma. Mrkala-nemrkala, aj tak vždy dokázala zbaliť každého chlapa.
"Nemyslíš, že by sme sa najprv mali prezliecť aj my, a aspoň sa pozdraviť ? Ani raňajky by neboli odveci."
Vytrielila z gauča, Debbie mi hodila do tváre a bežala k chalanom.
"Šťastné a veselé. Šťastné a veselé. Šťastné a veselé. Šťastné a veselé. Šťastné a veseléé !"
Objímala ich do radu. A toto prosím pekne, robia s Adrianou Vianoce. Alebo aspoň vidina darčekov. Prekvapený Liam, Niall, Harry a Louis jej ani poriadne nestihli odpovedať a už bola zase inde. V kuchyni, ako sme zistili, keď rozbila prvý tanier.
"Adriana spomaľ. Všetko po poriadku, áno ? My sa dáme do pyžám, spoločne nachystáme to jedlo a budú darčeky. Tu máš Debbie a čakaj."
Zmierila sa s tým a posadila sa aj s ovcou na kolenách na stôl.
ADRIANA
Prekrížila som si vo vzduchu nohy a začala nimi kývať. Potom som plišáka zaniesla hore do izby, na posteľ. A cestou späť ma nezastavil nik iný ako Louis. V dobrej nálade som mu venovala úsmev a chystala sa pokračovať späť dole, keď ma stý krát zachytil za zápestie. So zdvihnutým obočím som na jeho prsty obmotané okolo môjho zápestia pozrela. Pre zmenu sa uškrnul on.
"Darček číslo jeden..."
"Zase mi robíš zle ?"
"Ale kdeže."
Vtedy ma zachránil Harry. Vyšiel zo svojej izby v bielom tričku a kockovaných gatiach. Rukami si strapatil vlhké kučery. Pobavene na nás pozeral. Zjavne nechápal, tak ako ja.
"Ale, ale. Čo tu vy dvaja stvárate ?"
"Len som chcel aby ma počkala."
(To isto.) Odpovedal mu Louis a schody sme zišli spoločne. Dobrú náladu mi to ale pokaziť nedokázalo. Celý čas som sa s Harrym smiala, až som sa chytala za brucho.
"To ti vážne hovorím, že sa mi Pussy zamotala do vianočného stromčeka. Nemala sa naň driapať, jej chyba."
"Ja by som ju z tade stiahla za chvost."
"Hej ! Hovoríme o Pussy."
"Však ty si ju stiahol za brucho."
Smial sa so mnou. Vidina nazúrenej mačky, ktorá sa zamotá do stromu, prská a mňauká, ma úprimne dostala.
Ostatný usilovne kuchtili jedlá bez obsahu mäsa, varili čaj a obskakovali kuchyňu. Terčom zábavy č.2 bol Niall, ktorý si zmysel pečenie medovníkov. Ako nestranný pozorovatelia zo stoličiek, sme mali o zábavu postarané. Najprv mu cesto nechcelo hústnuť. Potom sa príliš lepilo. Stále prilieval mlieko, sypal múku, ktorá nie vždy dopadla kam mala, a miešal to. Keď cesto na prste ochutnal, zistil, že to celé robil z pokazeného mlieka. Vtedy už múka pokrývala 5x5 metrov štvorcových kuchyne. A to nie len preto, že ju Niall zle sypal. Chcel otvoriť ďaľšiu, no tú nedopatrením roztrhal, dopadla na zem a zniesol sa biely oblak na nás všetkých.
"Myslím, že je naozaj čas na tie darčeky."
Hovorila som im, keď som si prášila múku z vlasov.
Viete, čo sa podávalo na raňajky ? Vajíčka posypané múkov, prepeličke vajíčka posypané múkov, pečivo a máslo obohatené o múku, lekvár našťastie bez nej a uhorky tiež. Len náš vianočný čaj bol opäť s prímesou dvoch bielych práškou. Cukru a múky! Medovníky neboli, ani slanina, ani párky. Chvala bohu, že som jedla u Priscilly. Dalo sa to jesť, aj múka sa dala oprášiť, len chuť nebola nejak lahodná.
Konečne sme sa presunuli k nášmu originálnemu stromčeku. Sem-tam ho zdobil obal od cukríkov, alebo nejakej čokolády. Občas sa objavila aj nejaká vianočná guľa či anjel. Kde-tu chýbala vetva. Ale inak bol v skutku krásny. Niekde sme vyhrabali aj betlehém, ktorý sme podeň položili. Nanosili sme tam pobalené darčeky a sadli sme si okolo neho. Trampolínu som tam pochopiteľne nikde nevidela, no stále som nestácala nádej.
"Komu prvému ?"
Všetci sa pozreli na mňa. S chichotom som pokrútila hlavou a odpovedala.
"Ja chcem posledná. Čo tak Zayn ?"
Načiahla som sa po darčeky pre Zayna a začala mu ich postupne podávať.
"Po prvé tu máš prenádherný sveter, naozaj vystihujúci tvoju podstatu."
To už zo vzorkovaného papiera vyťahoval a rozkladal čiernu mikinu s nápisom "I Zayn Malik".
"Ja viem, že ho lúbiš."
"Takú som vždy chcel."
Pobavene mi odpovedal a navliekol si ju.
"A teraz to najlepšie nakoniec... to si môžeš vybrať. Tu máš obálku, totálne prázdnu, ale proste si niečo zaželaj... Ja som naozaj nevedela nič vymyslieť. Tak ti dávam prianie. Originálne, nie ?"
"To niečo mám napísať, a ty sa potom zahráš na Santa Clausa ?"
"Tak nejak."
Pokrčila som plecami a čakala na objatie, ktoré sto percentne príde.
Prišlo o dve sekundy, aj s vrúcnou vďakou. A to dostal samé blbosti ! Je ťažké nájsť niečo, pre človeka, ktorého dokonale poznáte a má všetko.
Ďalej sa rozdávali darčeky, každý každému niečo podaroval. Môj darček pre Louisa bolo naozaj ťažké vybrať. Nehorázne. Ostatný dostali veci ako koberec s mačkou pre Harryho, kuchársky kurz pre Nialla alebo vosková figurína Leony Lewis pre Liama. Hádam nenahnevám priateľku. Ale Louis... Nakoniec som si pomyslela, že by to malo byť niečo z čoho vyťažím aj ja. Tak dostal dve letenky kamkoľvek ! Aj s hnedovláskou si pekne odletia, a ja dostanem pokoj. Najlepší nápad, aký som mohla mať.
Potom som prišla na rad ja. Celá som horela nedočkavosťou, zvedavosť ma úplne vyvádzala z miery.
"Nevedel som čo sa dáva bosorkám. Taká ježibaba ako ty sa často nevidí. Tak som si spomenul, že nemáš metlu ! ...tradá, tu máš celý bosorácky set aj s metlou."
"Si naozaj veľmi milý, a pozorný. Vieš ako potešiť ženu. Ďakujem !"
"No problem."
Bosorácky set, naozaj nádhera. Čo všetko to obsahovalo, som radšej ani nezisťovala.
"Tieto vyberala Danielle. Myslím, že máš rada topánky. Tak teda, páči sa."
Čierne lodičky, s fialovou mašličkou nazadu. Krásne, úplne nádherné. Vysoké, a presne k tým šatám od Priscilli.
"Priateľka má štýl. Ďakujem."
"Hovoril Harry, že balíček pre bosorky máš od nás spoločne ?"
"Zabudol som."
"Takže to je od vás oboch ?"
"Áno."
"Ste kreatívny."
"Vieš ako ťažko sa také niečo zoháňa ?"
"Určite."
Ďalej sme ten darček neriešili. Na radu prišiel Louis.
"No a ja, ti chcem dať... kurz autoškoly."
"Ako si prišiel na autoškolu ?"
"Neviem. Proste budeš mať vodičák. Niesi šťastná ?"
"Wááu. Ďakujem."
"Hodiny mimo školy, budeš dostávať odo mňa."
Keby mám niečo v puse, začnem sa dusiť. Skoro som sa rozkašlala aj bez toho. Tak pre toto mám ísť do autoškoly. Aby on mohol bývať sám so mnou v aute. Asi požiadam Harryho, aby mi pomáhal on. Ešte neviem, či tam vôbec pôjdem. Pane Bože.
"Zvedavá ?"
"Som si takmer istá, že si neodolal, a bude trampolína."
"Tak poďme na prvý darček. Harry dones to."
"Unesie ju sám ?"
"Ju ?"
"Veď trampolínu."
"Nie, nie. Toto nie je trampolína."
Harry prišiel s metajúcou sa krabicou. Niečo škriabalo do kartónu, a malo to dokonca aj dierky aby to mohlo dýchať. Z toho som dedukovala, že je to niečo živé. A keď to zakňučalo, došlo mi čo dostanem. Skoro som dostala zinfarktovala. Krabicu položil predo mňa a vybral z tade malé čudo. To čudo malo ňufák, uši, oči, labky a chlpy. Šteňa. Smotanová srsť sa mu leskla, trošku sa triasol a upieral na mňa pohľad.
"Čo to je za psa ?"
"Labrador."
"Prečo mám psa ?!"
"Po zážitku v New-Yorku si si ich musela obľúbiť."
"Máš zo mňa pocit, že som nejaká milovníčka ?"
"Momentálne ani nie. Tak aké mu dáš meno ?"
"Neni to fena ?"
"Nie."
"Tak sa bude volať pes !"
"Poď radšej von. Meno vymyslíme neskôr."
Vytiahol ma na nohy, a šli sme do záhrady. Cez obývačku, francúzke okno, a tam...
Fanfáry ! V slabom rannom svetle zamračeného dňa sa tam vynímala trampolína. Až mi padla sánka aká je obrovská. Vyskočila som meter dvadsať a zvískla.
"Jííí, ďakujéém !"
Albus Percival Wulfrick Brian Dumbledore