Xxx
List mŕtveho dievčaťa
Nechápala som,
prečo sa ľudia zvyknú lúčiť cez listy. Sú až takí zbabelí? Prečo sa niečomu
nepostaviť, prečo utekať. Dnes to možno chápem. Veď sama píšem list, akokoľvek
zbabelé to je. A zrazu nemám slov. Ľudí nimi zasypávam, keď o to nestoja
a s perom v ruke ma všetky opustili. Nikdy by som neverila, že
táto chvíľa pre mňa nastane a dnes tu je. Ruky sa mi chvejú a písmená
sú nečítateľné, no napriek tomu pridávam ďalšie a ďalšie.
Pohľad na tečúcu
vodu bol pre mňa vždy upokojujúci. Ako plynie rieka popod most, nebojácna,
nezastaviteľná. Nedokáže ju prerušiť čas ani človek. Akoby bola nad všetky
pozemské problémy dávno povznesená. Sledovať ju mi vždy prinášalo pokoj. Neraz
som rozmýšľala, aké by to bolo, skočiť
z mosta a nechať sa unášať. Veľkými, tak vznešene pôsobiacimi vlnami
Seiny. Dnes zistím, aké to je, aký je to pocit stať sa jej súčasťou. Nebolo by
krásne umrieť vo vode? Žiadna zbitočná krv či zničené telo. Zostať ako s
ocha,
krásna, nehybná, biela. Človek by aj naďalej plával do neznáma, spoznával krajiny
a svet. Navždy cestovateľom. Navždy slobodná. Seina, moja večná priateľka
a aj by sme sa stali jednou. Koľko času som strávila na jej brehu,
sledovala ju do diaľky a ona mi svojim šumením odpovedala? Pri nej som sa
nikdy necítila až tak sama. Aký zúfalý musí byť človek, ak považuje rieku za
svoju rodinu? Najlepšiu priateľku? Nehovorí to niečo aj o ľuďoch, ktorí ho
obklopujú?
Cítim v sebe
chvenie, akoby ma už volala a vravím si, že ešte nie. Ešte okamih, kým
dopíšem tento list, akokoľvek som nedočkáva, akokoľvek veľmi mi už teraz chýba.
Tam v diaľke sa ligoce a čaká ma. Už idem, neboj sa. Čoskoro sme
spolu.
Asi by som sa
mala rozlúčiť. Napísať zbohom, zaželať vám veľa šťastia, ktoré vám želať
nechcem. Čo ste vy kedy urobili pre mňa? Nie, nemusíte teraz začať rozhadzovať
rukami a vymenúvať, koľko škôl ste mi zaplatili, koľko šiat nakúpili. To
nebolo pre mňa, všetci to vieme. To bolo, aby ste mohli o tom hovoriť, aby
vaša dcéra bola taká, ako by ste si želali, nie aby bola šťastná. Na tom nikdy
nezáležalo. Koľké šťastie, že sa roky o to starala sama. No dnes už
nevládze. Všetky tie roky bolesti a ponižovania od vás aj všetkých
ostatných ju zrazili na kolená. A bol to bolestivý pád, blížil sa každým
dňom, všetci to vedeli. Ste spokojní? Zničili ste svoju dcéru, je z nej
troska, gratulujem. Veď to ste chceli celý čas, nie? Ak nemáte mať dokonalú
dcéru, tak radšej žiadnu. Iste aj v očiach spoločnosti takto vyššie
stúpnete, nemýlim sa? Všetci vás budú ľutovať, vy zahráte falošné slzy
a nakŕmite ich nezmyslami o šťastnej rodinke a zlomených
rodičoch. No nie je to perfektné? Aj by ste sa mi poďakovali, keby ste to slovo
čo len raz povedali mojim smerom.
Keby ste sa vôbec
mojim smerom obzreli. Keby ste brali na vedomie, že tam som, že existujem. No vy
ste ma vždy prehliadali, nezáležalo na tom, ako hlasno som kričala, koľko váz
som rozbila. Vy ste sa otočili opačným smerom. Radšej by som dostala facku. Bolela
by, no bolo by to niečo. Bola som taká zúfalá, že by som brala čokoľvek. Keby ste
na mňa kričali, udreli by ma. Vy ste sa však radšej tvárili, že tam nie som. Jednoduchšie,
však? Pestúnka nech sa stará a vy máte pokoj. Celý život som túžila po
okamihu, keď by ste sa na mňa pozreli s pýchou, keď by ste ma predstavili
ako svoju dcéru, tak ako to všetci robia. Vy ste vždy len vyslovili moje meno,
akoby vás hrýzlo na jazyku a museli ste ho dostať von.
Dúfam, že to
nebudete vy, kto nájde tento list. Dúfam, že si ho prečíta ktosi iný, človek
ktorý zistí, čo ste zač. Nech to ľudia vedia. Nech len pekne vedia, kto v skutočnosti
ste, čo sa skrýva za tými falošnými úsmevmi. Nech vedia o živote, ktorý
máte na svedomí. To bude asi jediné, čo vás bude trápiť. Strata vašej povesti. Koho
trápi, že prídete o dcéru? Nikdy ste ju nechceli. Načo to vlastne
predlžujem? Aj tak vám nemám čo napísať. Zbohom.
uff... tak tato cast bola.. silna... emocionalne neskutocnaa... len ma zoziera zvedavost ako to pojde dalej...
ReplyDeleteNo, bola to taká časť že teraz neviem čo mám čakať v ďalšej :DD ale bolo to super.... a naozaj neviem čo ešte napísať :) možno len teším sa na pokračovanie ? ale to píše každý :D
ReplyDelete-Zuzana-
prepáč, že tak neskoro, no v poslednom čase nemám čas absolútne na nič, Sherlocka som ešte stále nevidela, plánujem už dva týždne a to ma ešte zajtra čaká biológia :/
ReplyDeletejuj, páči sa mi to, je to nevšedné a za to dávam palce hore! teším sa na ďalšiu časť :)))