One more time? 26

Mini kapitolka, hrozne narýchlo zbúchaná :) Lenže to je jediné, čo stíham, prepáčte. Tak nech máte aspoň niečo. Aj keď oničom:/


Zdvihla som pohľad od fľašky ležiacej pri mojich nohách a pozrela pred seba. „Čo sa deje?“ spýtala som sa nechápavo chalanov, ktorí niesli Harryho. Za mnou sa už objavil dosť naštvaný Louis. Namiesto odpovede sa ozval len Harryho šialený rehot, ktorý som si spojila s fľaškou pri nohách a v tej chvíli došlo, čo sa deje. Pripravenú otázku som v mysli rýchlo zmenila skôr, než som ju položila. „Aké zlé to je?“ spýtala som sa radšej chalanov a Harryho dunivý pád na zem mi nahradil odpoveď. Prevrátila som oči a rozbehla sa im na pomoc. Divne na mňa pozerali, no ignorovala som to. Harry na mňa pozeral s vyvalenými očami. „Pomôžem vám?“ navrhla som a sama nevedela, čo chcem robiť. Nič nevraveli, len Harry zrazu ku mne začal čudne naťahovať ruky. Sledovala som ho prekvapene a sčasti aj zvedavo, nevedela som, čo skúša. Až keď bol kúsok odo mňa, Lou mu čapol po prstoch. Odtiahla som sa a pozerala striedavo na oboch, čo sa deje?

Kým som pozerala Louisovi do tváre, on pozrel na mňa, ale nápadne zišiel pohľadom dole. Tiež som to spravila a uvedomila si, že nemám tričko. Preto tak na mňa pozerali! „Oooops, asi by som sa mala ísť oblicť,“ povedala som a prešmykla sa popri Louisovi do jeho izby. Bola som už vo dverách, keď ma chytil za lakeť a vrátil späť. Zdvihla som naňho obočie, no on ma len potiahol ešte silnejšie. Vrátil ma späť k nemu a okamžite pobozkal. Pripadalo mi to divné, nekompletne oblečení a pred jeho kamarátmi, z ktorých je jeden na mol a ostatní ho zachraňujú, no pripomeniula som si v mysli, že mňa netrápi, čo si kto o mne myslí. Bozk som mu opätovala a Lou ho stále viac prehboval, bozkával ma vášnivejšie a drsnejšie, rukami putoval po mojom odhalenom chrbte až na zadok, kde sa zostal rukami pohybovať. Ja som rukami prešla pomaly po jeho nahej hrudi, dôkladne skúmajúc každý kúsok, až som sa dostala k jeho krku a rukami mu vošla do vlasov. On sa medzitým presunul rukami na môj chrbát a skúmal mi prstami boky. 

Stále sme pokračovali v šialených bozkoch, no ja som už pootvorila oči a kútikom sledovala okolie, reakcie chalanov. Všetci pozerali mierne prekvapene, no bolo im to tak trochu jedno, Liam nás dokonca ignoroval. Len s Harrym to bolo iné. Pozeral na nás maximálne sústredene, neodtŕhal pohľad, tváril sa sklamane, šokovane, jeho oči lačne skúmali Louisove ruky ohmatávajúce môj chrbát. Stačilo mi niekoľko sekúnd, kým som to celé pochopila. So všetkou silou som sa odtrhla od Louisa a ustúpila od neho preč. „Čo stváraš?!“ spýtala som sa naštvane. Jeho ruky som striasla, keď sa ma snažil chytiť a upokojiť. Namiesto toho som vbehla do jeho izby a našla si tričko. Ja Harryho nechcem viac provokovať, je mi jedno, že presne to Lou robí. Vlastne, nie je mi to jedno, štve ma to. Prečo?! Veď boli najlepší kamaráti! A teraz?! „Lou, nechaj ma!“ okríkla som ho a odstrčila od seba. Namisto toho som sa vrátila k chalanom a pomohla im Harryho dovlisť dole, smerom do kuchyne. Keď boli na chodbe, odbehla som po vodu. Chcela som nabrať plné vedro, nech ho môžeme poriadne prebrať, no napúšťalo sa neskutočne pomaly. Klopkala som si nohou a sledovala stúpajúcu hladinu, keď sa za mnou objavili všetci štyria triezvy, Lou stále bez trička. „Kde ste nechali Harryho?“ spýtala som sa prekvapene a zastavila vodu, ktorej bolo konečne dosť. „Leží na chodbe. Je mimo.“ Prikývla som a vedro vyložila z umývadla na zem. Chcela som ho odniesť, keď ku mne pribehol Lou a vzal mi ho, že ho odnesie sám. Nasledovala som ho aj s chalanmi na chodbu, kde mal ležať Harry. No neležal. Bola prázdna.

Green gummy bear :*