She is mine ! 33

V prvom rade... Ďakujem Justinovi Bieberovi, lebo bez jeho pesničiek by som to nikdy nenapísala :D ...po druhé, ľúbim Vás čitatelky naše :* ...a po tretie, enjoy ! <3

Viem ďakovala som Jé Bemu (takto to píšeme my s Anet :D) ....ale PIESONKA od Jessie J sa mi k tomu najviac hodí :)

"Ďakujem."

Šepla bez hlasu.

"Potrebovala som to."

ADRIANA

Po nejakom čase, mohla to byť hodina, do izby vstúpil Zayn s teplomerom. Našiel nás, ako ležíme vedľa seba na posteli a držíme sa za ruky. Nič nato nevravel, nevyzeral prekvapene. Asi si len zvykol na myšlienku, ktorú som ja nevedela prijať. Že sme kamaráti. Louis pustil moju studenú ruku a posunul sa na posteli o pár centimetrov ďalej. 

"Zvyčajné ranné kontroly ?"

"Chcem vedieť či si schopná osláviť to dnes s nami."

"Nie som schopná ani vstať z postele. Čo myslíš ?"

"Že si v noci buď nespala alebo sa ti záhadne pohoršilo."

"To prvé."

"Zase tie sny veverička ?"

Bez slov som prikývla, a nechala ďalší nával sĺz nech pokropí moju tvár. 

"Čo len s tebou budem robiť ?"

"A čo keby sme ju zobrali aspoň na chvíľu von ? Nech sa vyvetrá, vzduch jej pomôže."

"Napadol sneh moja. Chceš ísť von ?"

"Hurá. Osprchujem sa, spravím zo seba človeka, a konečne sa poobliekam do niečoho normálneho. Najlepší nápad za posledné dni."

"Tak vstávaj. Nepotrebuješ pomoc ?"

"Určite nie. Idem sa v tom vyžiť."

Až tak zle som sa vyjadrila ? Pochybovačne sa na mna pozreli, a pokrútili hlavami.

"No čo... Ani vás by nebavilo týždeň aj pól sa nepohnúť z postele."

Chytala som druhý dych. Novoročné oslavy si chcem užiť, do takej miery ako sa to ukašlanému a usmrkanému človeku bude dať. Ale najprv idem von a čaj, ktorý pijem na litre už strašne dlhú dobu, vymením za silnú kávu. Vypoklonkovala som ich oboch z mojej izby ktorá vyzerala horšie ako kedykoľvek predtým a rovno zaliezla do sprchy. 

Ale to, že som sa dokopala k pohybu neznamenalo, že sa mi vráti hlas, prestanem kašlať, kýchať, smrkať a teplota klesne na 37. Uberalo mi to všetku energiu, nemala som takmer žiadnu silu ale vidina toho, že sa konečne dostanem vom medzi ľudí ma poháňala dopredu. Pod horúcou vodou sa aspoň trošku uvolnili moje stuhnuté svaly a bolavé telo. Hrudník však stále bolel, a tlak sa pohyboval na nebezpečne nízkej hranici. 

"Adriana ?"

Louis ma našiel sedieť na zemi, zabalenú v uteráku a roztrasenú. On už bol oblečený. Prisadol si ku mne na zem aby ma mohol hladiť po chrbte. 

"Stalo sa niečo ?"

"Prvýkrát netuším, čo si mám vlastne obliecť. Točí sa mi hlava a všetko..."

"Pomôžem ti s tým."

Vydýchol ticho. Pobozkal ma na krk, potom ma jemne pohrýzol a potom ma už len dýchal.

"Čo robíš ?"

"Mám ďalšiu závisloť."

"Čo príde po bozkoch ?"

"To ako voniaš."

"Neblázni. Radšej mi rýchlo podaj nejaké oblečenie."

"Nie, nie. Ja ťa rovno oblečiem."

Tak na to som zvedavá... Vstal a prešiel k šatníku pred ktorým sme sedeli. Vychutnávala som si pohľad na chlapa, medzi toľkými ženskými vecami. Najprv sa mi tam poriadne pohrabal, potom všetko kvalitne rozhádzal a dokrčil až kým sa nedostal k úzkym rifliam a nejakému svetru. S pobaveným výrazom som pokrútila hlavou a odšuchtala sa k nemu.

"To myslíš vážne ?"

"Smrteľne."

"Tak to radšej nechaj na mňa."

Nijako radikálne som to nemenila. Len som pod ten sveter, ktorý mal padavé plece vybrala ďalšie dve vrstvy keďže musela byť hrozná zima, na rifle som si natiahla bodkové podkolienky s brmbolcami, obula som si čižmy, dala šál, čapicu, rukavice a kabát. No, ja... Prebiehalo to asi tak, že každú vec ktorú som chytila do ruky mi vzal a obliekol ma sám.

Vzal mi tielko, ktoré mi potom prevliekol cez hlavu a ako dodatok som dostala pusu na plece. Vedel ako ma dostať, ako hrať hru na nežnosť. Ovládal to ako nikto iný, mňa ovládal. Keď mi obliekal tričko jemne prešiel prstami po mojich bokoch, a ja som sa rozochvela. Pri svetri ma už bozkával s takou intenzitou, že celé moje sústredenie nato aby som stála rovno sa vytratilo a on ma musel držať. Rifle mu šli ešte pomalšie ako ostatné veci. Dal si záležať aby ich na mňa nenavliekol prudko. Zozadu sa mi prstami obtieral o stehná, zadok až nimi potom prešiel cez kríže a bedrá aby mi ich mohol zapnúť. Šál mi obmotal bez toho, aby prerušil bozk, ktorý sa začal keď mi zapínal rifle. Dvomi prstami prešiel od priehlbinky medi prsiami až k podbrušku, kde si ich zastrčil za okraj mojich nohavíc. Pritiahol si ma bližšie, a bozkával ma slastne, francúzky až ma mrazilo. 

"Dokončím to sama."

Zachripela som pri jeho perách a zohla sa pre tie podkolienky.

Po mojom by to znelo "blondes do it better" ...ale keď Adriana :D

Uf, tomuto vravím pisateľské suchoty. Mala som chuť písať, bola som z toho až nervózna, ibaže keď som to otvorila nešlo to. Proste som zo seba nič nedostala, max. 2 vety a aj tie som potom zmazala. Fuj.

Múza prosím ťa, ak ma ľúbiš, už ma neopúšťaj ! :D

Prišla som k obrovskému až masívnemu uvedomeniu... mám liek, ktorý mi dúfam pomôže aj nabudúce. Takže... Ďakujem výrobcom ŽLTÝCH FIVE ŽUVAČIEK zato, že ich vyvinuli ! :) :D

Mám v puse asi tretiu.

Niektorý ľudia si vytrpeli nálady typu "ja s tým končím, vzdávam sa". Sou sorry ľudia, všetko sa mi sypalo na hlavu.

Mám dohodu s Katie, že ak jej dovlečiem jej "opicu" z Ameriky, dá mi na Vianoce gumáky. :D Bojím sa, že dohoda padá a ja tie gumáky naozaj potrebujem ! :D

Dnes som zažila prvú a najkrajšiu oslavu mením v živote. Prečo prvú ? ...lebo sa mi podarilo zaviesť si meniny až tento rok :D Marietty to majú zložité :) ...tak som celkom komicky začala po 13 rokoch života oslavovať meniny. Najkrajšia bola vďaka Klaudii <3 a dažďu :) A keďže som nemala tie gumáky, a blondýny sa len ťažko popri rehote a boji s dáždnikom, ktorý unášal vietor sústreďujú na to kam šlapú...

...skončilo to mokro :D

Ako ste trávili prvý, ešte k tomu voľný, jesenný deň vy ? :)

...Big, big love your Red Gummy Bear ! :*

Komentár pre Maruš ? ^_^