Niekto by sa ani nebol spamätal, a už za
mnou buchli dvere. Brnelo mi v nohách, od palcov až po kolená a ja ani
neviem prečo. Známe priestory som nevládala vnímať, no aj tak viem, že stena
pri schodoch je kapučínová a keď prisilno stúpite na tretí schod od vrchu,
drevo vám zavŕzga pod chodidlami. Mohla som za to ja. S vibrujúcim telefónom
v ruke som sa ocitla pred dverami do Zaynovej izby a konečne prstom
potiahla ikonku na priatie hovoru.
„Prosím?“ Pípla som s privretými očami,
akoby to malo niečomu pomôcť. Čo by asi tak mohol chcieť, on a odo mňa?
„Slečna Adriana, veľmi ma zaujalo, že ste sa
tu včera ukázali. Pokiaľ viem, odmietate chodiť aj na obyčajné každoročné
prehliadky. Musím sa priznať, že ma skutočne zarazil váš dôvod a ešte viac
postup mojej mladej kolegyne.“ Myslím, že to bola tá chvíľa v mojom živote,
kedy sa mi celučičké moje bytie mihlo pred očami a čelo mi zalial pot.
Dnes to príde.
„N-niečo je zle?“ Hlas starého pána na sekundu
preťal smiech, kým si nepovzdychol.
„Prosím, ak máte čas, zastavte sa ihneď, nie
je to záležitosť na telefón.“
„O pár minút som u vás. Zatiaľ.“
Roztrasenými prstami som zase hovor zrušila a pozrela sa smerom, kde stál
Louis, ktorý prišiel skontrolovať, kde toľko trčím. Na tvári sa mi zračilo, ako
ma posledný hovor vyviedol z miery a to sa mu nepáčilo. Pristúpil bližšie,
aby ma pohladil, no ja som jeho dotyk striasla. Nadobudla som pocit, že ho dnes
nechcem ani vidieť. Že ak je niečo zle, on je jediným vinníkom.
„Kam ideš?“ Spýtal sa pochybovačne a ja som
mu zdúchla do kuchyne. Z chladničky som vybrala neperlivú minerálku a chvíľu
len tak neprítomne stála, kým som sa ju nepokúsila otvoriť. Nešlo to, až tak
veľmi som bola rozrušená.
„K Priscille.“ Zaklamala som vediac, že v inakšom
prípade sa ho nezbavím. Vytrhol mi fľašku z ruky a otvoril ju sám.
„Prečo by si pred návštevou tej babky mala byť
takáto nervózna?“ Treskla som nádobu o kuchynskú linku a preglgla.
„Tá babka ku mne prejavila viac citu, ako ty
za všetky tie spoločné noci so mnou dokopy, miláčik.“ Zasyčala som, a už ma
nebolo. Keď ma videl najbližšie, len ho ovial prievan mojich dlhých vlasov a šaty,
ktoré mi nadvihoval vzduch, ktorý som rozrážala. Bol značne v šoku, takúto
bleskovú zmenu nálady ešte nezažil u nikoho, ani u mňa. Bez toho aby
som uvažovala, či som schopná šoférovať som si sadla do auta a o pár minút
som sa našla na tom známom štrkovom parkovisku.
...
„Takže sa mi tu snažíte vysvetliť, že s vaším
oltrazvokom nie je niečo v poriadku?“ Zaznela moja otázka po ďalšom
dôkladnom vyšetrení, ktorému ma podrobil, bez toho, aby použil televízoru
podobnú vecičku a taktiež bez toho, aby tu stála Kučeravá. Zatváril sa
trpezlivo, po tom, čo sa päť minút pokúšal o nejaké vysvetlenie. Žiaľ
neúspešne.
„Volá sa to ultrazvuk, dcérenka, ultrazvuk. A je
s ním všetko v poriadku.“ Prikývla som.
„Tak? Prečo som tu?“
„Slečna, ktorá vás včera vyšetrila zanedbala
niektoré, a to naozaj veľmi nerád priznávam, postupové metódy, vo vašom
prípade. Nespýtala sa na niekoľko zásadných otázok a použila ultrazvuk aj
napriek tomu, že v tomto čase je vylúčené, aby nám niečo ukázal. Aby som
sa lepšie vyjadril, je príliš skoro. Preto som mal veľké dôvody pochybovať o jej
úsudku a zavolať vám.“ Pomaly sa v mojej hlave navzájom hľadali
súvislosti, koliečka pracovali a myšlienky dobiehali realitu. Zalapala som po
dychu a pokrčila tvár do grimasy.
„A záver?“
„Musel som vás vyšetriť opäť, tradičným
spôsobom, aj keď som si samozrejme vedomý, že za iných okolností by som vás
musel presviedčať oveľa dlhšie,“ usmial sa, no mne do smiechu nebolo,“
výsledok, ktorý ste sa dopočuli včera vám však musím zvrátiť. Opak je pravdou a vy
čakáte dieťa. V pomerne mladom veku, ale to s vašimi možnosťami
nebude problém, že?“
Tváril sa, akoby mi povedal najlepšiu správu
na svete. Akoby som mala skákať od radosti a vravieť si budúca mamička.
Ani netušil, že tých slov som sa bála ako čert kríža a všetko, čo začínalo
byť fajn sa rúcalo ako domček z karát.
"Nechcem ho." Šepla som, keď boli prvé slzy na polceste k
mojím perám a sklopila som pohľad, aby som nemusela vidieť tie začudované, a
ľútostivé pohľady doktora. "V tom bude háčik, slečna." S otázkou v
očiach som sa na neho predsa len pozrela, kým on krútil hlavou. "Je príliš
neskoro na interrupciu." Na dve sekundy som stratila dych. "Chápem to
správne? Na ultrazvuk bolo skoro, no potrat nie je možný?"
:OO Tak teraz si ma úplne dostala :)
ReplyDeleteÁNO! ÁNO! ÁNO! :3
Bože... ako ja milujem tento príbeh ♥ :)
Cez leto som si to prečítala niekoľkokrát... som rada, že chceš pokračovať :) *_*
Až sa mi na tvári zjavil úsmev, keď som zbadala pokračovanie SIM... Páči sa mi, že pokracujes.
ReplyDelete-K časti ako takej ešte, nedá sa tí čo vytknúť, napísané je to perfektne ;)
Dúfam, že budeš mať chuť pokračovať v tomto úžasnom príbehu.
Denisa J.
WAU! Strašne sa teším novej časti, opäť je tu stará a obľubená Adriana :33
ReplyDeletePerfektné! :) dúfam, že budeš pokračovať :)
ja milujem tento príbeh :D :3 teším sa na pokračovanie :) úplne :D super, dokonalé...... opakujem sa, ale keď ja neviem čo napísať O.o :D
ReplyDelete-Zuzana-
Tento.Príbeh.Je. Späť.... :D Ja neviem, čo povedať. Prídem na blog a zrazu zbadám toto... umieram... Aďa sa vrátila, Aďa je tehotná, ona ho zavraždí. :D -Bree
ReplyDeleteFurt čakám a čakám na novú časť... a tá nikde :/ Azda už Maruš nebudeš pokračovať s Adrianou??? Prosím nerob nám to.
ReplyDeleteAnna H.
a ja doslova prahnem po tom hltať to znova.... prosím.. veľmi prosím ...
ReplyDelete