Sunday 9 September 2012

One more time? 27

Konečne!! Wooohooo ja som to dokončila! Neverím tomu, ale keď teraz pozerám na tú dĺžku... asi najlhšia časť zatiaľ. Nejdem Vás zaťažovať drístami, aké je to o ničom, veď zistíte samy. So, enjoy :*


„Harry?!“ zakričala som prekvapene a podľa vody, ktorá sa mi rozlievala po nohách som usúdila, že Louis pustil vedro. Bez ďalších slov som sa zvrtla na päte, vyšla prvými dverami, vedúcimi z chodby, nazrela do obývačky a hľadala strateného Harryho. V stave, v akom je nemohol dojsť ďaleko. Počula som, ako chalani spravili to isté a tiež ho hľadali. Prebehla som pohľadom obývačku, no bolo mi hneď jasné, že tam nie je. Vrátila som sa späť na chodbu, naraz s chalanmi. Všetci len zmätene pozerali, čiže ani oni ho nenašli. Rozhliadla som sa po miestnosti a pohľad mi padol na posledné dvere, ktoré sme neotvorili. Dvere vedúce von. Okamžite som nimi vybehla a chalanov som mala v pätách. „Harry!“ zakričala som zúfalo a rozbehla sa k neisto stojacej postave, snažiacej sa sadnúť si do taxíka. „Harry, stoj! Prosím!“ kričala som za ním znova, môj hlas znel ešte zúfalejšie, než som sa cítila. No on ma buď nepočul alebo ma ignoroval. Úspešne nasadol do taxíka a ten odišiel skôr, než som k nemu dobehla. Pozerala som, ako mizne za zákrutou, keď ku mne dobehli chalani. Chvíľku sme len ták stáli na mieste, bol počuť len môj dych, zrýchlený z behu. Všteci sme sledovali zákrutu, za ktorou zmizol Harry. „U nás!“ ozval sa zrazu nečakane Zayn a zakričal na celú ulicu. „Päťdesiat!“ povedal mu s úškrnom Louis a tľapli si. Po tejto veľmi zmysluplnej konverzácií, ktorá neprišla divná nikomu okrem mňa sa všetci pohli smerom k domu a Lou ma chytil za ruku, jemne ťahajúc s nimi. Prešli sme možno tri kroky, keď som sa mu vytrhla. „Teraz ako idete domov?! Kým Harry, v takomto stave ide ktovie kam? To ho ani nechcete hľadať?!“ začala som na nich kričať, vážne som sa o Hazzu bála a ich to očividne ani trochu netrápilo. Musela som znieť veľmi histericky, keď sa ma Lou snažil upokojiť a objať okolo pása, no ja som mu to nedovolila. „Nedotýkaj sa ma!“ zasyčala som naňho a on ma pustil. Povedal chalanom, nech sa vrátia domov, kým on si to so mnou vybaví.

„Trish, upokoj sa,“ povedal mi nežne a snažil sa privinúť si ma k sebe, čomu som sa bránila, až kým to nevzdal. „Lou, ja viem, že vy dvaja sa hneváte, ale to ho ani nejdeš hľadať?! A vieš dobre, že je to tvoja vina! To ty si ho provokoval!“ „Moja vina?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím. „Samozrejme! Veď si ho naschvál provokoval! Veľmi dobre vieš, čo myslím! Skvelo vymyslené, gratulujem! Vyšlo ti to! Netvár sa teraz, že si nič nespravil! Nie som sprostá! Hnusne si ma využil, pred ním si ma bozkával a obchytkával, aj keď vieš, aký je nešťastný! Bavíš sa na tom?! Alebo nejaká hlúpa pomsta?!...“ Louis mi musel zapchať ústa, aby som zmĺkla, no ja som nechcela. Snažila som sa nejak vyslobodiť, lenže on ma druhou rukou chytil okolo pása, pritiahol si ma k sebe a nedovolil mi ujsť. „Počúvaj ma chvíľku!“ zašepkal mi ticho, no rázne do ucha, pričom ma chytil ešte pevnejšie. Venovala som mu vražedný pohľad, ktorý mi oplatil prefíkaným úškrnom. Sklonil sa bližšie ku mne, chvíľku akoby uvažoval, no potom ma pobozkal na krk. Naskočili mi zimomriavky, ktoré som, tak ako Louisa ignorovala. Stála som bez pohnutia na mieste a čakala, kým skončí. A hlavne, kým ma pustí. Po chvíľke sa odtiahol a priblížil sa mi perami k uchu. „Možno som to urobil naschvál pred Harrym, ale nie som taký sviniar, za akého ma máš. Jemu to môže len pomôcť. Teraz pekne vypadne do nejakého baru, nájde si nejaké dievča a ráno sa, už v lepšej nálade, vráti,“ zašepkal mi nežným hlasom do ucha a jemne ma naň pobozkal. Chvíľku ma akoby sledoval, či mi môže pustiť konečne ústa, no zrejme sa rozhodol, že áno, pretože to urobil. „A čo to divné dorozumievanie medzi tebou a Zaynom?!“ spýtala som sa ho podozrievavo, stále som tomu všetkému neverila. „Jednoduchá stávka. Či skončia v noci u nás alebo u nej.“ „Fajn. Prepáč,“ priznala som si oduto nakoniec a on sa spokojne usmial. „To tak ľahko nepôjde. Budeš si to musieť u mňa vyžehliť,“ povedal mi provokačne so ucha, pričom sa stále usmieval. Pozrela som mu do očí, v ktorých poskakovali veselé iskričky. Jemne som mu ich prikryla, aby nič nevidel. Neprotestoval, neragoval, ticho prerušovalo len jeho pravidelné dýchanie. Postavila som sa na špičky a jemne ho pobozkala. Pomaličky. Prešla som mu perami k uchu a tichým hláskom zašepkala: „Takže ja si to mám vyžehliť? To by si ma musel najprv chytiť!“ Rýchlo som mu pustila oči a rozbehla sa preč od neho. Chvíľku mu trvalo, kým sa spamätal, no po sekunde už bežal za mnou. Nechcela som sa nechať chytiť, no akosi som nestíhala a on už bol za mnou. Netrvalo dlho a chytil ma zozadu okolo pása. Zdvihol ma do vzduchu, kde som len hlúpo kopala nohami. „Myslela si, že mi ujdeš?“ spýtal sa pobavene, načo som naňho zazrela.

Konečne ma položil na zem a radšej ma zozadu objal. Zachvela som sa pri jeho dotyku a naskákali mi zimomriavky. „Zima?“ spýtal sa, stále pobavene a ja som pokrútila hlavou, čo ho len rozosmialo. „No poď. Aj tak sme tu už dlho, začneme chalanom chýbať.“

Ako sme zistili, keď sme vošli dnu, chalanom sme vôbec nechýbali. Pozerali v telke niečo, čo prepli hneď, ako sme vošli. Prišlo mi to smiešne, no snažila som sa neuvažovať, čo tam tak mohli pozerať, radšej som venovala pozornosť hodinkám. Polnoc. To sme stáli vonku do polnoci?! Prisadli sme si k chalanom na gauč a zapozerali sa na telku, lenže Liam ju hneď vypol a vyhlásil večierku. Prekvapene som sledovala, ako sa všetci odpratali do svojich izieb. Pýtala som sa na to Louisa, no nič mi nepovedal. Rezignovane som teda pokrčila plecami a nechala sa ním odviesť do jeho izby. Stále ma držal za ruku, a keď sa zvalil na posteľ, padla som za ním. Zasmial sa na mojom, nie práve najlepšom dopade a pobozkal ma. Bozk som mu opätovala, keď sa na chodbe ozval hluk. Rozoznala som dva hlasy. Harryho a nejaký dievčenský, no veľmi povedomý. Smiali sa, podľa buchotu zrejme padali a bolo jasné, že obaja boli poriadne opití. „Vravel som ti to,“ povedal mi so smiechom Louis, keď s hlasným buchnutím za sebou zavreli dvere na Harryho izbe. Prikývla som a opäť ho pobozkala. Kým som zamestnávala jeho pery, stiahol mi tričko a nejak sa mu podarilo zbaviť ma aj nohavíc. No háčiky na podprsenke sa ukázali ako veľký problém, s ktorým sa babral už poriadne dlho a úspech žiaden. „Dlhuješ mi 5o libier!“ zakričal Zayn a vbehol do Louisovej izby. Odtlačila som od seba nahnevaného Louisa a začala sa smiať. Pritom som sledovala Zayna, ktorý stál prekvapene vo dverách, tváriaci sa ako vyplašené kura. Lou sa tváril naštvane. Chytil do ruky vankúš a celou silou ho šmaril po prekvapenom Zaynovi, ktorý sa prebral aspoň natoľko, aby odišiel a zavrel za sebou dvere. „Plánuješ mu ich dať?“ spýtala som sa zvedavo a Lou pokrútil hlavou. Keď som sa konečne dosmiala, mohli sme pokračovať, kde sme skončili.

Ráno som sa prebrala s úsmevom na tvári a prvé, čo som uvidela boli Louisove modré oči, ktoré ma pozorovali. Usmiala som sa naňho ešte viac, venovala mu krátku pusu na líce a prešla k dverám jeho kúpelne. Chcel ísť za mnou, na čo som ho len jemne odsotila a dvere mu zabuchla pred nosom. Z druhej strany som počula nespokojné frflanie. Zasmiala som sa na ňom a po tom, čo skúsil dvere otvoriť som ich zamkla. Kľúčik som položila na poličku nad umývadlom, vkĺzla do sprchy a pustila na seba horúcu vodu. Ponáhľala som sa, lebo som si vedela predstaviť netrpezlivého Louisa stojaceho za dverami.

Vyšla som von zo sprchového kúta a začala rozmýšlať, kde by som asi mohla nájsť uterák. „Skrinka naľavo,“ povedal so smiechom Louis a ja som sa prekvapene pozrela k dverám, o ktoré sa zvnútra opieral. Pohľad naňho, opierajúceho sa tam ako nejaký supermodel len v trenírkach stál zato. „Ako... ako si sa sem dostal?“ spýtala som sa ho šokovane, kým on sa znova zasmial, zrejme na mojom nechápavom výraze. „Náhradný kľúčik,“ povedal, prišiel ku mne a chcel ma pobozkať. Rýchlo som sa mu uhla z cesty a vytiahla si uterák, do ktorého som sa zakrútila. Kým sa mi to podarilo spraviť, on už stál pri mne tak, aby som mu teraz nemohla odísť. Sklonil sa ku mne a pery priložil na moje, jazykom si rýchlo našiel cestu dnu, kým jeho ruky ťahali za okraje uteráka, ktoré som pevne držala. Najúpornejší boj sa od od našich jazykov presunul práve k uteráku, ktorý som sa snažila udržať na mieste a on sa ho snažil zbaviť. Po niekoľkých minútach, počas ktorých sa uterák ani nepohol som sa odtiahla, uškrnula naňho a pri tom, ako som ho obchádzala som mu vyplazila jazyk. Natiahla som sa ku kľúču ležiacemu na poličke a odomkla si dvere. Keď som ich už otvárala a vychádzala von, Lou sa nenápadne postavil za mňa a už úspešne mi stiahol uterák. Zaškeril sa a ja som ho tam, s uterákom v ruke zavrela. Po chvíľke som počula zvuk vody a začala som si hľadať v oblečenie. Otvorila som Louisovu skriňu a vytihla si páskované tričko. Myslím, že iné tam ani nemal. Toto bolo modro-biele a obliekla som si k nemu aj obrovské červené šortky. Medzitým už vyšiel Lou z kúpelne, kvapkal z vlasov vodu všade a neunúval sa zakrútiť aspoň do uteráku. Pohľadom schválil moje oblečenie a hodil niečo aj na seba.

Zišli sme spolu do kuchyne, kde už sedeli všetci okrem Harryho. Lou nám obom vybral na raňajky mrkvu, ktorú som mu so smiechom vrátila. „Zabudol si, čo som ti hovorila? Som na ňu alergická!“ povedala som mu so smiechom a on sa zatváril zhrozene. S Niallovom pomocou som sa dostala k nejakému jedlu a našla som si cornflakey. V tichosti sme raňajkovali, keď sa ozvali zvuky od schodov. Všetci sme sa zvedavo pozreli tým smerom, čakajúc, kto s Harrym príde. Pomaly vošli do kuchyne a mne sa pri pohľade na čiernovlásku držiacu Harryho ruku otvorili ústa. Oni dvaja?! Spolu?!


Green gummy bear

5 comments:

  1. woohooohoooo wow :) super, teším sa na pokračko ;) rýchlo ;) :):):)

    ReplyDelete
  2. Waw je to uzasne :D krasa :D krasne pises :D btw kto bol s Harrym? :D tesim.sa na dalsiu :D

    ReplyDelete
  3. dalsiu poprosim co najskor :D trpezlivost nie je moja silna stranka :D

    ReplyDelete
  4. OMFC ?!? (vidíš čo si ma naučila??? :D) to čo je ja chcem viaac !! kto to je?? :O booože to je tak skvelé že to sa ani nedá opísať! milujem to !! :***

    ReplyDelete
  5. kto je to? kto to jeeee??? :D :D

    ReplyDelete