One more time? 31

Pre smiech, ktorý sme ani jeden nedokázali ovládať sme nepočuli hádku v susednej miestnosti. No jej obsah nebolo ťažké uhádnuť. Nedokázali sme sa prestať smiať, keď sa dvere na Louisovej izbe otvorili. Päť nahnevaných pohľadov nás rozosmialo ešte viac. Lou nastavil ruku, že si tľapneme, no v kŕčoch od smiechu sme sa akosi netrafili. Jeho ruka pristála na mojom kolene, ja som mu dala facku, načo sme sa smiali zasa.
Nahnevaná skupinka pri dverách nás stále pozorovala. „Toto si odskáčete,“ zasyčala Rachel a s Harrym boli preč. Liam, Zayn aj Niall ich nasledovali. „Čo teraz?“ spýtal sa Louis, keď sme sa obaja upokojili. „Teraz je rad na mne,“ zašepkala som mu s úsmevom a v hlave sa mi už formoval plán. „Myslím, že obidve strany by si zaslúžili chvíľku oddychu,“ povedal Lou, potiahol ma na nohy a zišli sme dolu do kuchyne hľadať niečo na raňajky. V chladničke sme našli len mlieko a mrkvu. Louis si samozrejme vzal mrkvu a ja som vytiahla mlieko, dúfajúc, že sa tu niekde nájdu cereálie. „To by som nerobil,“ povedal Lou, keď som si chcela naliať mlieko do misky. Zdvihla som obočie a on mi fľašku podržal pod nosom. Niečo tak odporné som ešte necítila. To nebolo pokazené mlieko. To bolo mlieko, kam niekto nalial všetok humus, čo našiel. Vložila som fľašku naspäť do chladničky a pozrela na Louisa. „Tvoj plán?!“ „Ani náhodou, to je dielo Harryho. Len príliš očividné.“ „Bré ránko!“ ozval sa od schodov Harry a usmieval sa od ucha k uchu. „Aj tebe,“ zaželala som mu veselo. „Práve som Louisovi hovorila, že by ste si mali dávať pozor, čo nechávate v chladničke. Úplne vám skyslo mlieko. Musela som ísť teraz narýchlo kupovať nové. Ste ako malé deti, taký bordel vo veciach....“ pokrútila som nad ním hlavou a tvárila sa, že som dojedla a umývam si po sebe misku. „Už budeme dávať pozor,“ odpovedal Louis ako malé dieťa pani učiteľke. „Ešte že ťa máme,“ usmial sa Harry a skoro som mu to zožrala. Zdá sa, že Lou nie je jediný dobrý herec. O to zaujímavejší a vyrovnanejší boj. Harry sa ani neobťažoval zháňaním misky, rovno vzal fľašu a priložil si ju k perám. Po prvom glgu všetok obsah úst vypľul na zem. „Len pekne pi, mliečko je zdravé,“ poučila som ho so smiechom. Ten ma však rýchlo prešiel, keď sa ku mne Harry priblížil a fľašku otočil dolu hrdlom nad mojou hlavou. Zjačala som, keď sa mi jej studený obsah lial na hlavu a drgla do Harryho, ktorý si tak zvyšok vylial na seba. Z tváre som si zotrela nechutnú vrstvu a rozlepila oči. Práve včas, aby som zbadala Louisa, stojaceho za Harrym. Z police vytiahol prvé, čo našiel a Harrymu už po vlasoch tiekol extra panenský olivový olej. Len zasyčal a udrel dozadu lakťom, v snahe trafiť Louisa stojaceho úplne inde. Zasmiala som sa a znova si utrela vrstvu mlieka z tváre. „Čo sa rozčuluješ, Styles? Je to olej, neublíži ti. Aj tak máš suchú pleť. A tvojim vlasom tiež dobrá premasťujúca kúra prospeje,“ povedala som mu výsmešne a obišla ho, zanechávajúc po sebe páchnuce stopy. Louis ma nasledoval, až kým som prešla k jeho kúpelni a zavrela za sebou dvere.

Po neuveriteľne dlhej sprche, keď som si bola istá, že už nesmrdím ako kyslé mlieko som vyšla von a Louis ma už čakal. Prezliekla som sa, hoci som tam stále mala tašku, ukradla som mu veci zo skrine a pridala sa k nemu v plánovaní pomsty. Niečoho, na čo nezabudnú. A oľutujú všetko, čo nám kedy spravili. „Ideme do kinááá!“ zakričal Harry na celý dom a spolu s Rachel vypadli. Natiahla som sa po Louisov telefón a začala sa hrabať v zozname čísel. Usmiala som sa, keď som našla to pravé. Po treťom zazvonení sa ozval ženský hlas. „Tu je magazín Elle, pomôžem vám?“ spýtala sa znudene. „Dobrý, len som vám chcela povedať, že Harry Styles aj so svojou priateľkou práve šiel...“

„Toto si prehnala!“ zvreskol Harry, len čo dorazil domov. Louis bol práve v obchode zháňať pár “drobností“ pre ďalšiu časť pomsty. S úsmevom som prešla ku vchodovým dverám a sledovala naštvaného Harryho. Prebodol ma na mieste pohľadom, ledva dýchal, zrejme musel utekať. Rachel s ním nebola. „Kde si si zabudol svoju drahú Rachel?“ spýtala som sa výsmešným tónom a posadila sa do kresla, odkiaľ som ho sledovala. Neuveriteľne ma to bavilo. Ja som sa smiala, on bol naštvaný. No to, čo som spravila sa nemohlo ani zďaleka vyrovnať tomu, čo spravil on mne. Ja som naňho zavolala pár novinárov. On mi zabil dieťa. Naozaj som sa mu snažila odpustiť a vlastne som to aj urobila. Cilliling som mu odpustila, no nedokázala som mu odpustiť to, že ho to netrápilo, že sa správal, akoby som ja ublížila jemu a nie naopak. Stačilo tak málo, aby sa ospravedlnil a nesnažil sa aj s Rachel pomstiť za niečo, čo im nikto nespravil. Jedno hlúpe prepáč, ľútosť. Pretože by sme mohli byť priateľmi, on by bol s Rachel, ja s Louisom a boli by sme kamaráti ako predtým. Ale on si vybral túto cestu. A z malej, maličkej časti som mu bola vďačná. Pretože pri hre na pomstu som zabúdala na tie nepríjemné veci, bolesť a s Louisom sme boli malé veselé deti. A užívali si to. Tak ako ja teraz. „Ako bolo v kine?“  spýtala som sa Harryho priateľsky a on na mňa zas zazrel. So širokým úsmevom na perách som sledovala, ako kráča ku mne a každým jeho krokom sa mi úsmev rozširoval. Takto sa mi ho naštvať doteraz nepodarilo. A som na seba hrdá. Harry pomaly pristúpil ku mne a chytil mi ruky. Nemohla som sa mu vykrútiť, naozaj mal silu. Vytiahol ma na nohy a rukou zozadu objal okolo pása. „Pusti ma,“ zasyčala som, no on sa len zasmial. „Som na rade. A pomsta je veľmi, veľmi, veľmi sladká.“ Ruky mi silno chytil do jednej, kým druhou si cez hlavu prevliekol tričko. „Čo robíš?!“ spýtala som sa vydesene, no neodpovedal, len sa zasmial. Nahmatal okraj Louisovho trička, čo som mala na sebe a napriek môjmu vzpieraniu mi ho s neuveriteľnou ľahkosťou pretiahol cez hlavu. „PRESTAŇ!“ vykríkla som, no ignoroval ma. Rukou zašiel za okraj mojich nohavíc a potiahol ich kúsok nižšie. „Harry, prosím, nerob to,“ prosila som ho zúfalo. Po líci mi stiekla slza a Harry mi ju okamžite zotrel. Počula som zvuk dverí a Louisov veselý pozdrav sa ozval do ticha. Bez akýchkoľvek zábran ma Harry hodil na gauč a ľahol si ku mne. Drsne ma pobozkal, ruky mi držal nad hlavou v jednej ruke, kým druhou šmátral pod mojimi nohavicami. Nedokázala som ho striasť a Louisove kroky sa približovali. „Pomsta je sladká,“ zopakoval Harry a prisal sa mi na krk práve vo chvíli, keď do mietnosti vstúpil Louis. Celým domom sa ozvalo rozbíjanie skla, keď pri pohľade na nás pustil na zem tašku.


Sme to dnes nejak s Maruš rozbehli. Here u r my sweethearts :* I love júúúú sóóóóu máááč :* A ak by náhodou zaujímalo Bitch against will (čo nezaujíma) tak tak skoro nebude. Lebo pre toho jedného človeka to nemám chuť písať. Prepáčte,

Green Gummy Bear Kikuš