Lonely 2

„Leslie, môžme sa porozprávať?“ prihovorila som sa znovu dievčaťu sediacemu predo mnou. Jej pohľad nebol o nič prítomnejši, no pomaly začala pohybovať perami, z ktorých však žiaden zvuk nevyšiel.

„Leslie, môžeš to zopakovať? Nič som nepočula.“

Leslie neskutočnou rýchlosťou otočila hlavu a pozrela mi priamo do očí. Jej pohľad bol neskutočne upriamený, no aj tak askosi nevnímavý. 

„I am not Leslie,“ zašepkala, pričom sa absolútne nehýbala, nepohla žiadnym svalom na tvári, žiadna emócia, pohybovala len perami, „I am lonely.“

Na okamih som zažmurkala a nechápavo ju sledovala, no ona ma akoby už nevidela.

„Leslie, čo sa stalo Niallovi?“ opýtala som sa priamo, no ona akoby otázku nezaregistrovala.

„Leslie, čo sa stalo Niallovi?“ zopakovala som to, tentokrát dôraznejšie a jej pohľad tak ako predtým z ničoho nič zaostril a upriamil sa na mňa.

„Niall?“ spýtala, akoby to slovo bolo pre ňu niečo nové, čo potrebovala vyskúšať, ochutnať na jazyku.

„Niall. Niall. Niall.“ Zopakovala ešte párkrát, stále neprítomne, akoby to slovo stále skúmala, aký je to pocit mať ho na jazyku.

„Niall. Niall ľúbil Leslie,“ zašepkala a so širokými očami pozrela na mňa, akoby čakala, čo na jej objav poviem.

„Niall ťa ľúbi, Leslie,“ uistila som ju s úsmevom, no ona začala zúrivo krútiť hlavou.

„Nie som Leslie. Niall ľúbi Leslie.“

Nevedela som, čo jej na to povedať, prekvapila ma tým, ako sa od samej seba dištancovala. No ani som nič povedať nemusela, pretože ma predbehla.

„Niall ľúbi Leslie. Niall zazvoní Leslie na dvere trikrát. Leslie sa usmieva a uteká otvoriť. Niall sa usmeje, keď uvidí Leslie. Leslie pobozká Nialla. Niall sa usmeje viac. Niall zdvihne Leslie do vzduchu a zatočí ju. Leslie najprv piští, potom sa začne smiať. Niall sa tiež smeje. Niall pobozká Leslie, kým ju stále drží vo vzduchu. Niall Leslie položí a chytí za ruku. Leslie dá Niallovi pusu na líce. Leslie a Niall kráčajú po ulici a smejú sa,“ začala rozprávať potichu, pričom bola celkom neprítomná, akoby bola sama na mieste, o ktorom rozprávala. Zrazu len prestala, sama sa rozhodla, kedy sa jej chcelo, nečakala na žiaden koniec príbehu.

„Boli ste s Niallom šťastní, však?“ povedala som jej milo, no tentokrát na mňa nepozrela, jej hlas bol plný smútku, trpkého sklamania, možno závisti.

„Niall bol šťastný s Leslie. But Lonely was lonely.“

Pozerala som takmer s otvorenými ústami na úbohé dievča. Nechápala som. Vôbec nič som nechápala. No zároveň som cítila neskutočnú potrebu objať ju alebo plakať. Bola taká stratená, stratená v samej sebe. Úbohé dievča. Pomaly som prešla pár krokov, kým som stále pred najbližšou kresbou a zdvihla som ju zo zeme. Tvár na nej sa na mňa doslova škerila, vlasy strapaté, oči obrovské.

„Toto je Niall?“ opýtala som sa Leslie, ktorá pomaly otočila hlavu ku kresbe a prekvapene na ňu pozrela.

„Niall?“ zašepkala a vypliešťala oči na obrázok, akoby netušila, ako sa pred ňou zrazu objavila jeho tvár. Možno to naozaj netušila.

„Niall ľúbil Leslie,“ zopakovala pošepky.

„Leslie, čo sa stalo Niallovi?“ spýtala som sa jej, tentokrát naliehavejšie a ona na mňa prekvapene pozrela, no nič nepovedala. Pomaly pohľad vrátila opäť ku kresbe a prekvapene na ňu pozrela.

„Niall?“

„Leslie, počúvaj ma! Čo sa stalo Niallovi?“ prihovárala som sa jej znova s naliehavosťou v hlase.

Rozhliadla sa okolo seba, čo vôbec nedávalo zmysel a netušila som, prečo to urobila, potom sa pozrela opäť pred seba a zatvorila oči. Pozrela som sa po miestnosti, možno dúfajúc, že pochopím, čo sledovala či hľadala, no nič. Otočila som sa znova k nej a videla, ako sa triasie.

„Leslie, čo sa deje?“ opýtala som sa jej a sklonila sa k nej bližšie. ani sa nepohla, neotvorila oči, stále sa triasla.

„Okno,“ zašepkala, takmer akoby fňukala. Obzrela som sa dookola, no akurát som si uvedomila, že miestnosť okná nemá. Musí spomínať. Možno na tú noc.

„Leslie, čo vidíš v okne? Kto tam je?“ naliehala som na ňu, no ona krútila hlavou a triasla sa.

„Nesmie, prosím, prosím...“ habkala a náhle otvorila oči. Vypleštila ich na mňa a začala sa okamžite rukami posúvať dozadu.

„Prišiel... nie... prosím...“ šepkala stále, akoby znova prežívala to, na čo myslela. Triasla sa ešte viac, na rukách mala zimomriavky. Nech videla čokoľvek, bála sa toho. Vedela som, že ju musím okamžite upokojiť, inak si môže vážne ublížiť, z postele som jej stiahla perinu, do ktorej som ju zakrútila. Bola príliš malá a slabá na to, aby protestovala. Kľakla som si pred ňu a donútila ju pozrieť mi do tváre.

„Leslie, vidíš ma? Všetko je v poriadku, počuješ? Si v bezpečí, rozumieš mi?“ rozprávala som k nej, pričom som z vrecka plášťa vytiahla škatuľku liekov na upokojenie. Dve tabletky som si vysypala na dlaň a pozrela jej do očí.

„Leslie, teraz musíš otvoriť ústa, rozumieš?“ spýtala som sa jej vľúdne a ona pomaly prikývla.

„Otvor tie ústa,“ vyzvala som ju nežne a ona zaváhala, no nakoniec ich trasúc sa pootvorila. Rýchlo som jej do nich vložila lieky a zo stolíka jej podala vodu, ktorou ich automaticky zapila. To sa už zrejme naučila, pri množstve liekov, ktoré jej dávali, od kedy tu je. Videla som, ako sa pomaly začínala triasť menej a pomohla som jej vytiahnúť sa na nohy, hoci takmer vôbec nespolupracovala. Akosi sa dostala do postele, kde som ju prikryla. Vôbec som si nevšimla, kedy ho zdvihla, no v ruke držala jeden z obrázkov Nialla, ktorý kreslila. Trasúcimi prstami ho zdvihla a pozrela naň. Upriamila naň pohľad a zatriasli sa jej pery.

„Niall?“ zašepkala a pozerala na obrázok.

„Povieš mi niečo o Niallovi?“ vyzvala som ju priateľsky a ona na mňa nechápavo pozrela.

„Niall?“ spýtala sa, akoby to bolo slovo, ktoré prvýkrát počula. Pomaly odo mňa odvrátila pohľad a pozrela na kresbu.

„Niall?“ rovnako prekvapene zašepkala, keď pozrela na jeho tvár.

„Niall ľúbi Leslie,“ šepkala a nechala papier vykĺznuť spomedzi roztrasených prstov na zem. Pozerala do stropu a znova zopakovala jeho meno.

„Niall zobral Leslie na kolotoče,“ zašepkala po chvíli do ticha, „Leslie zbožňuje kolotoče. Niall ju zobral na jeden, ktorý išiel vysoko. Veľmi vysoko. Leslie nemá rada vysoko. Leslie pišťala a Niall sa smial, no po chvíli sa smiala aj Leslie. Niall jej položil ruku okolo pliec a ukázal do diaľky. Leslie nevidela, čo ukazoval, ale usmiala sa a povedala, že je to krásne. Celé mesto bolo krásne. Svetlá svietili. Leslie sa pozerala dookola. Všetko bolo krásne, všetko svietilo. Aj kolotoč svietil. Na kolotoči niekto sedel. Pozeral na Leslie...“ šepkala úplne potichu a pri poslednej vete sa zatriasla, „pozeral na Leslie. Leslie sa bála. Niall sa smial. Muž sa stále pozeral. Leslie sa triasla a muž sa stále pozeral. Kolotoč zastal. Niall povedal, že pôjdu znova, ale Leslie nechcela. Muž bol preč.“

„Leslie, ako ten muž vyzeral?“ spýtala som sa jej milo, aj keď mi srdce rýchlo búchalo. Čo ak Leslie videla toho, kto ich neskôr uniesol? Čo ak ich únosca na kolotoči sledoval? Možno ho Leslie opíše. No na druhej strane som vedela, že Leslie mohla klamať. Na kolotoči možno nikto  skutočnosti nesedel. No aj tak to za pokus stojí.

„Leslie, odpovedz, ako vyzeral?“ No Leslie akoby otázku nepočula.

„...Niall kúpil Leslie cukrovú vatu a kŕmil ju ňou. Leslie sa smiala. Bola celá lepkavá od cukrovej vaty. Niall ju aj tak stále kŕmil. Prechádzali sa pomedzi kolotoče a zastavili v jednom stánku. Niall jej vyhral plyšového medveďa. Tváril sa tak. Keď ho Leslie nevidela, dohodol sa s majiteľom stánku. Ale Leslie to počula. Nič mu nepovedala. Pobozkala ho a poďakovala za plyšáka. Povedala, že je šikovný a že ho ľúbi. Niall sa zasmial a vzal ju na ďalší kolotoč...“

„Leslie, ako vyzeral ten muž?“

„... ju držal silno, keď sa bála, aby nevypadla. Fúkal silný vietor a Leslie vlasy lietali do tváre tak, že nič nevidela. Odhŕňala si vlasy a Niall sa smial. Znova ju poboz...“

Nechápavo som zažmurkala, keď Leslie prestala rozprávať. Pozrela som na ňu a videla, že spala. Nechápala som to, no ona zaspala uprostred vety. Nemohla som si pomôcť a lepšie ju prikryla. Aj v spánku pôsobila tak opustene, vystrašene, stratene...

„Sladké sny, Leslie,“ zašepkala som jej a pomaly vstala.

„I am not Leslie. I am lonely...“ počula som, ako za mnou zašepkala, no okamžite spala ďalej.

prepáčte, že to toľko trvalo :)