Lonely 3 (XXL)

Hellou! Lásky, neskutočne ste mi chýbali, som doma, prinášam novú časť, chcela som ju dať skôr, lenže sa akosi rozhodla byť dlhšia... a rozhodne som ju nechcela sekať uprostred... veď uvidíte, čoho. V každom prípade, tu to je, verte mi, včera som ju písala do jednej v noci (dnes, ak chcete), ale fakt som chcela spať už potom, veď som ráno o druhej vstávala, tak skoro sme leteli. Článok zajtra, dobre? Lebo ešte nemám všetky fotky, ešte sú u tety v iPhone a to nejak musím zohnať. Ale potom sa tu vykecám. A neskutočne sa chcem poďakovať za tie návštevy, čo tu aj za tie dva týždne boli, nemôžem tomu uveriť, čakala som veľké nuly. Ľúbim vás :*

Leslie trvalo dva dni, kým znova niečo povedala. Dva celé dni neprehovorila ani jedno slovo. Neustále som ju len musela kŕmiť stále ďalšími dávkami liekov, no nevnímala nič z toho. Jedlo do nej musela sestra dostávať hadičkami a ja som sa bála, že sa jej stav stále len zhoršuje a už nič nepovie.

„Leslie, čo sa deje? Leslie, si v poriadku? Leslie, prečo mi ešte neporozporávaš o Niallovi?“ pýtala som sa jej stále dookola, no odpoveď neprichádzala. Akoby ani nepočula, že sa jej prihováram. Nič. Až na tretí deň pri zvyčajných otázkach zdvihla pohľad.

„Niall?“ spýtala sa, no tentokrát bol jej hlas prekvapený, akoby netušila, prečo sa naňho pýtam a taktiež znechutený.

„Leslie pohŕda Niallom,“ povedala pyšne a ja som nedokázala skryť prekvapenie. V hlave mi kolovalo jedno veľké čo?. Boli dlho spolu, nerozprávala a o ničom inom a zrazu...

Niall nechodil ani na večierky, rozprávala ďalej a prerušila tým moje myšlienkové pochody, bol len na jednom. Za celý čas na jednom. A na ňom sa Leslie s Dell postarali o to, že už na ďalší neprišiel. Delaney volal každý len Dell a ona sa postarala o to, aby tá prezývka znela naozaj sexy. Na večierky chodila vždy s Leslie, s ktorou boli odjakživa najlepšie priateľky a niekoľkými ďalšími, ktoré si uvedomovali, že čím bližšie k Dell s Leslie sú, tým sú považované za populárnejšie a krajšie. Keď nie sú s nimi, nikto sa za nimi neobzrie, lebo sa stále pozerá na Leslie a Dell. Keď sú s nimi, možno nejaký zablúdený pohľad ich nájde.

Na večierku u Marcusa bolo veľa ľudí. Marcus bol pracháč. A keď mal Marcus narodeniny, potreboval si dokázať, akú party dokáže urobiť. Pozval každého z ročníka. Na takéto večierky vždy pozývali len vybraných ľudí, Leslie a Dell ako prvé. Marcus chcel najväčšiu party, tak pozval každého.

„Stávka?“ Dell prekričala hudbu, keď už chvíľu sedeli všetky okolo baru a dievčatá sa k nej s nadšeným očakávaním naklonili. Leslie na ňu nezaujato pozrela.

„Kto a o čo?“ spýtala sa znudene, hoci stávky v skutočnosti milovala. Potrebovala však ľahostajnosťou zdôrazniť, že zatiaľ žiadnu neprehrala, ani jednu. Všetky boli v podstate rovnaké. Dell ukázala na chalana a ak ho Leslie dokázala zviesť, vyhrala. A Leslie zviedla každého. Vlastne, okrem Daniela, ale aj ten ju pobozkal pred očami Dell, keďže nechcel, aby sa Stacy dozvedela, že ju podvádzal. Nie, že by to niekedy robil. Ale Leslie bola presvedčivá, Stacy tak ako každý vo vnútri žiarlivá a Daniel to všetko vedel.

Dell neodpovedala na otázky, namiesto toho z kabelky vytiahla čosi a všetkým pred oči zdvihla drobnú tabletku. Leslie, tak ako aj ostatným, zažiarili oči.

„Ak vyhráš, je tvoja,“ uškrnula sa Dell, ktorá stávky milovala rovnako, užívala si ich a hoci vždy Leslie vyhrala, neprekážalo jej dať jej čokoľvek, o čo sa stavili. Mala všetko. A Leslie tiež, nepotrebovala hlúpe výhry. A to robilo tieto stávky len vecou čistej zábavy.

„Ak prehráš,“ pokračovala a Leslie si odfrkla, aby dala na javo, čo si myslí vôbec o tejto možnosti, no Dell to ignorovala, „do konca tejto žúrky už nepiješ, s nikým sa nebozkávaš, netancuješ, ani inak nebavíš.“

Všetci, ktorí so záujmom sledovali túto stávku zo seba ako na povel dostali „óóó“

„Ak prehrám,“ zasmiala sa Leslie, „nič z toho neurobím mesiac.“

Druhá vlna „óóó“

„V tom prípade, blonďák opierajúci sa o stenu pri dverách, zelená mikina.“

Leslie sa zvedavo otočila a skenovala stenu. Delline slová vypustila po slove blonďák, pri ktorom automaticky očakávala vyokého modrookého chalana s opálenou pleťou, širokým jasno bielym úsmevom a tak trochu surférskym vzhľadom. Pretože to bolo, čo si predstavila pod pojmom sexy blonďák a od začiatku týchto stávok bola zvyknutá, že Dell jej vždy vyberala tých najsebavedomejších a najlepšie vyzerajúcich chalanov, dúfajúc, že to celej hre dodá skutočný challenge a možno aj, že niektorí z nich, vedomí si svojich kvalít dokáže odmietnuť Leslie.

O to prekvapenejšia bola, keď si uvedomovala, že o stenu, kde sa mal daný objekt nachádzať sa opierali len bifľoši, chudáci a ostatná spodina, ktorá sa jednoducho do zábavy nezačlenila. Akoby mohla! Blonďák bol medzi nimi len jeden, vo veľkej zelenej mikine, zbytočne voľných béžových nohaviciach, s papierovým pohárom v ruke. Leslie si pohŕdalo pomyslela, že je dokonca nižší ako ona, teraz, keď má vysoké topánky s platformou. Myslela si, že Dell jej ho vybrala, zúfalá, že pri sexy a populárnych chalanoch vždy stávky vyhrala. Nevedela, že Dell mala vlastný, zákerný dôvod. Narozdiel od Leslie vedela aj pred viac ako minútou, že daný človek existoval. A považovala za zábavné urobiť s neho terč stávky, vzhľadom na to, že jasne videla, ako bol do Leslie zbláznený. A Leslie ho mala zviesť a odkopnúť.

„Meno?“

„Niall.“

„Fajn, kam ho mám zatiahnuť?“ Leslie sa spýtala Dell, keď si blonďáka prezrela. Po prekvapenom pohľade od nej pokračovala: „predpokladám, že sa tam všetky nahrniete pozerať, ako minule. Tak sa pýtam. Nie, že by ste boli pri tom trapne...“

„Myslím, že toto nikto z nás nechce vidieť,“ zasmiala sa Dell, „osobne si myslím, že to bude dosť nechutné. Pochybujem, že ten chalan vôbec niekedy niečo zažil a vážne nemám chuť sledovať, ako sa ťa pokúsi zjesť. Myslím, že toto bude stačiť,“ uškrnula sa a podala Leslie rúž.

„Chcem ho vidieť na jeho krku. A pre prípad, že by si chcela podvádzať, mysli na to, že tento rúž mi doniesla mama z Austrálie, predáva sa len tri dni, je to limitovaná edícia tridsiatich kusov na svete a preto dosť pochybujem, že ho má nieto iný v tejto miestnosti. A ver mi, že ja ten rúž rozoznám.“

Leslie sa len zasmiala a naniesla si rúž na pery.

„Len posledný detail,“ povedala sladko a pobozkala Dell na líce, kde jej zostal výrazný odtlačok.

„Potrebovala som vedieť, že sa naozaj otláča,“ uškrnula sa a natrela si pery druhou vrstvou.

„A čo môj zničený make up?“

„Myslím, že to o teba len vzbudí záujem, drahá,“ zasmiala sa Leslie a žmurkla na ňu, „možno si niekto pomyslí, že ak zbalí teba, dostane majiteľku tých pier grátis.“

Leslie vstala od stola a okamžite sa na ňu upriamili pohľady. Keď vstala Leslie alebo Dell, všetci vedeli, že ide loviť. U nich dvoch to fungovalo iba takto, ich sa nikto nepokúšal uloviť, vedel, že nemá šancu, len čakal, tak ako teraz, kým sa niektorá postaví a zrazu len napínal svaly, ceril zuby a žmurkal. Ktorýkoľvek, na ktorého by ukázali by za nimi kráčal kamkoľvek by šli. Leslie kráčala pyšne morom očí uprených na ňu, až k tým, ktoré stále pozerali len do zeme, prípadne na dno pohára.

„Musíme sa porozprávať,“ zasyčala na blonďáka, ktorého videla prvýkrát v živote, chytila ho za golier mikiny a ťahala smerom od ľudí, až do úzkej chodby vedúcej k schodisku a spálňam. Zastala a pritlačila ho k stene, keď už boli sami a hudba tichšia. No stále to len bola chodba vybočujúca z hlavnej miestnosti plnej ľudí, ktorí sa bavili pár metrov od nich. Bez slova ho vlastným telom prišpendlila k stene a bez váhania pobozkala, rovno šialene a bez zábran. Prekvapene stuhol, no odtlačil ju od seba, čo ju prekvapilo, ale aj tak nezneistilo. Hlúpe otázky, samozrejme.

„Č-čo?“

„Bozk,“ pretočila netrpezlivo očami.

„Nemali by sme... si opitá...“

„Nie som. Potrebovala by som na to oveľa viac. Možno som si vypila len trochu. Možno som tú trochu potrebovala, aby som sa koneče na toto odhodlala...“ a s tým mu nedala priestor na ďalšie otázky, len ho znova začala bozkávať.

„Čo odhodlala?“ stále nedal pokoj a odťahoval sa.

„Nechápeš? Chcem ťa. Tak sa nebráň. Ak máš výčitky, nemaj, chcem ťa, aj keď som triezva, len som zbabelec. Tak nebuď aj ty, len sklapni a pobozkaj ma!“

Na okamih zaváhal, no Leslie nie a zasa sa bozkávali, ich telá pritlačené čo najtesnejšie k sebe a Leslie sa plynule presunula od jeho pier cez sánku až na krk. Sekundu na to sa odtiahla a Niall na ňu neisto pozrel.

„Zakrútila sa mi hlava,“ zašepkala Leslie slabo a oprela sa o stenu. Niall sa tváril, akoby nevedel, čo robiť. Zrejme ani nevedel.

„Môžeš mi doniesť niečo na pitie?“ poprosila ho potichu, „moje kamarátky sedia pri bare, mám tam aj pohár, ony už budú vedieť. Prosím.“

Neisto na ňu pozrel.

„Neviem, či so mnou budú chcieť...“

„Ak k tebe budú hnusné, vybavím si to s nimi,“ sľúbila mu a on sa napokon otočil tým smerom. Leslie sledovala, ako prišiel k stolu, čosi im povedal a všetky aj tak pozerali na rúž, ktorý mu zdobil krk. Dell sa prvá spamätala a uškrnula. Čosi mu pošepkala a on prikývol, kráčajúc preč, na čo sa Dell otočila k Leslie, akoby vedela, že ju sleduje a venovala jej úškrn. Tak, aby to Leslie videla vzala tabletku, položila ju na papier a svojim mobilom rozdrvila na prach, ktorých všetok nasypala do pohára a zaliala vodkou. O pár sekúnd na to sa vrátil Niall, ktorý jej niesol džús a ona ho tam naliala, poriadne to zamiešala a vtisla to Niallovi do ruky. Leslie odvrátila pohľad a snažila sa tváriť, akoby nič z toho nevnímala. Niall k nej opatrne prišiel a podal jej pohár.

„Neviem, či to je dobrý nápad, keď sa ti točí hlava...“

„Ver mi, ono sa to samo točiť neprestane,“ prerušila ho s náznakom úsmevu, „a takto aspoň na to bude mať dobrú dôvod,“ a s tým začala rýchlo piť. Po asi polovici pohára ju však čosi napadlo a oči sa jej rozšírili. Už teraz cítila, ako svet začínal naberať krajšie a jasnejšie farby. Všetko bolo ostrejšie a nejasnejšie zároveň. Znova sa napila, no kým nápoj prehltla sa natiahla k Niallovi a pritlačila svoje pery na jeho. Nemusela sa ani snažiť, Niall sám pootvoril pery a ona mu v bozku predala trochu nápoja. Zopakovala to ešte raz, kým ju to omrzelo a opatrne pohár podala Niallovi.

„Daj si,“ navrhla mu s úsmevom a on nedokázal odmietnuť.

„Chutí to zvláštne...“

„Špeciálny recept od Dell,“ prevrátila oči a rýchlo ho upokojovala, „iný pomer vodky a džúsu. A okrem toho tam čosi ešte prilieva, no neprezradí, čo.“

Niall prikývol, nevedela povedať, či jej uveril, no pil ďalej, mučivo pomaly pre jej nedočkavú myseľ a zrýchlene tlčúce srdce. Po niekoľkých sekundách to nevydržala, pohár mu vytrhla, sama dopila a ťahala Nialla za sebou. Cez preplnenú miestnosť prešli ku kúpelni, kde Leslie jednoducho odtlačila bozkávajúci sa pár mieriaci do nej a vtiahla Nialla dnu. Ani tam sa však nezastavila, otvorila okno a chvíľu zaváhala, kým z neho vyskočila. Rozmýšľala, že Niallovi povie, aby sa jej nepozeral na zadok, keď sa z neho vyklonila, vedomá si, že to bude mať presne opačný účinok, no akosi to znelo hlúpo vzhľadom na to, čo chcela o chvíľu urobiť.

„Pohni!“ Leslie naňho zakričala a sama sa zatočila na tráve v záhrade a nahlas sa smiala. Niall váhal, no napokon vyskočil tiež. Záhrada bola úplne prázdna.

„Myslím, že Marcus vravel, že záhrada je off-limits, rovnako ako...“ začal Niall, no Leslie ho netrpezlivo umlčala mávnutím ruky. Dobre vedela, že tam nemajú čo robiť. Ale čo s tým narobia? Nikto by si nedovolil Leslie vyhodiť. A keby vyhodili Nialla, ani najmenej by jej to neprekážalo. Tanečným krokom a nahlas si spievajúc hudbu, ktorá sa niesla z domu prechádzala perfektne upravenou záhradou a Niall nemal na výber a nasledoval ju. Kráčali za sebou smerom k stromom, ktoré za kúskom záhrady prerastali do lesíka oddelujúceho dom od ostatných a dovájuceho mu súkromie. Leslie stále tancovala a nahlas sa smiala, zatiaľ čo sa Niall začínal tiež pomaly uškŕňať. Leslie na okamih ľutovala svoju netrpezlivosť, o koľko viac zábavy by s ním bolo, keby ho nechala vypiť viac. S chichotom sa schovala za strom, nie najbližší, no tiež takmer na začiatku lesíka a čakala, kým Niall prišiel k nej. Chytila ho čo najrýchlejšie za rukáv a pritlačila ho ku stromu. Na nič nečakala, rovno sa vrhla na jeho pery, pričom ho stále viac tlačila k tvrdému kmeňu a ťahala z neho mikinu. Zúrivo bozkávala každý kúsok kože, ktorý takto na jeho krku odhalila a on sa konečne k niečomu prinútil a rukami začal neisto blúdiť po Leslienom tele.

„Nemal by si niečo robiť? Si predsa chlap, tak ma konečne opri o ten strom a pretiahni ma!“ zasyčala naňho Leslie, ktorú to prestávalo baviť. Niall sa zatváril urazene, no ona to veľmi v tme nevidela. Niallovi samozrejme hrdosť nedovolila poslúchnuť ju a namiesto toho jej rukou prešiel na chrbát a začal hľadať odopínanie krátkych čiernych šiat. Leslie sa rozosmiala.

„Stačí ich vyhrnúť,“ zamrmlala, no Niall to opäť neurobil, neochotný priznať si, že mu musí hovoriť, čo má robiť. Prudko ju k sebe pritiahol a ona doňho prekvapene narazila. Drsne ju pobozkal, prvýkrát prebral iniciatívu a Leslie si prekvapene uvedomila, že vie, ako na to. Keď to nečakala, chytil ju za stehná a pomalými pohybmi prechádzal vyššie, až pod okraj krátkych šiat, kde dovolil zvedavým prstom rýchly prieskum a rovnako mučivo pomaly chytil okraj jej nohavičiek a ťahal ich dolu. Leslie dlho vydýchla, no Niall jej to nedovolil a okamžite ju pritlačil k stromu, kde jej dych znova vyrazil drsným nenásytným bozkom, zatiaľ čo rukami blúdil naozaj všade. Čoskoro sa k blúdivým prstom pridali aj pery a Leslie len ťažko dýchala no rýchlo z Nialla ťahala prebytočné oblečenie, ktoré ich delilo od seba.

„Stačilo! Vážne, Leslie, nepokračuj už!“ prerušila som ju, keď sa príbeh dostával k nechceným detailom. Leslie na mňa pozrela nechápavým prázdnym pohľadom.

„Leslie si s Niallom užívala. But Lonely was lonely.“

Opäť tá veta. Lonely was lonely. Neustále ju opakovala. Povzdychla som si a snažila sa pochopiť kúsok príbehu, ktorý mi dala dnes, no nedokázala som to. cítila som, akoby som skladala puzzle. Puzzle hôr a zrazu sa mi do ruky dostal dielik s kúskom mora.