Tešíte sa na mikuláša? My tu chystáme mini prekvapenie... ;)
Love ya :*
Vstupujúc do
malého útulne pôsobiaceho hotela ma Zayn chytil za ruku a začal kráčať
bližšie pri mne, zatiaľ čo mne napadla myšlienka opona sa dvíha. Niall, ktorého sme stretli na malej lodi
prevážajúcej na tento ostrov kráčal vedľa nás a so Zaynom sa o čomsi
oduševnene rozprávali.
„Vybavím nám
izby,“ otočila som sa s úsmevom na Zayna a ruku si vytiahla z jeho.
„Si si...“
„Zvládnem to,“
ubezpečila som ho, „vy sa pokojne ďalej rozprávajte, veď ste sa dávno
nevideli,“ žmurkla som naňho a skôr, než som mohla odísť som dostala krátky bozk na líce, na ktorý som
sa zrejme začervenala.
„Dobrý,“ usmiala
som sa na ženu okolo tridstiatky na recepcií, „mali by sme tu mať izbu, Zoe
Payne a Zayn Malik. A náš priateľ, Niall Horan, takisto.“
„Iste, iste,“
zamrmlala, zatiaľ čo zírala na Zayna s Niallom v pozadí. Hneď sa však
spamätala, rýchlo ospravedlnila a v okamihu mi podávala dva kľúče
s príveskami, ktoré boli rovnako ako celý hotel veľmi elegantné
a staromódne, avšak milým, priateľsky pôsobiacim spôsobom. Štrngajúc
kľúčmi som prišla k chalanom, ktorí medzi tým kdesi našli aj Harryho
a klebetili ako staré babky. Tak ako Niall na lodi, aj Harry ma privítal
objatím a škeril sa úsmevom končiacim až kdesi za ušami.
„Ako dlho si tu
už?“ spýtala som sa veselo.
„Vyzerá to tak,
že som prišiel loďou pred vami. Asi dve hodiny,“ dodal a prevrátil oči,
keď zbadal môj výraz.
„Rada ťa vidím,
už sme sa naozaj dávno nestretli.“
„Čo sa stalo
s vami dvomi?“ spýtal sa zrazu a ja som naňho nechápavo pozrela.
„Čo by sa
malo...?“
„Doteraz som vás
dvoch nevidel vydržať takto dlho bez toho, aby ste sa dotýkali. Či už si ho
škrtila alebo bozkávala. Len mi nehovorte, že ste...“ pozeral z jedného na
druhého a my so Zaynom sme pozerali
na seba. V tej chvíli som mala pocit, že čítam jeho myšlienky,
ktoré museli byť rovnaké ako moje.
Fuck. Fuck. Fuck.
Fuck. Fuck. Fuck. Fuck. Fuck. Fuck. Fuck. Fuck. Fuck. Fuck. Fuck. Fuck.
„Neviem, čo chceš
povedať, ale určite nie,“ pozrel naňho s úškrnom Zayn.
„Určite nie,“
zasmiala som sa.
„Vieš dobre, že
tebe nikdy neuverím ani slovo,“ zaškeril sa Harry na mňa.
„A ťaží ma to pri
srdci,“ pozrela som naňho výsmešne.
„Tak čo sa
s vami deje?“
„Čo sa s kým
deje?“ veselo sa spýtal Liam, ktorý sa za nami, nikto nevie ako, objavil.
„Liam!“ zvýskla
som a silno ho objala.
„Gratulujem!
Vyzeráš super!“ ušknula som sa naňho a on sa tiež široko usmieval.
„Kde si sa celý
čas schovávala?“ spýtal sa vyčítavo, „vieš, ako dlho som ťa už nevidel?“
„Veľa práce,
prepáč,“ ospravedlňujúco som sa naňho usmiala a nechala ho, nech sa zvíta
s chalanmi.
Dávno som ich
všetkých nevidela pokope a ako som ich sledovala teraz, vyzerali, akoby sa
nič nezmenilo. Akoby pre nich žiadne zákonitosti času neplatili.
„Nejdeme sa
vybaliť?“šťuchla som do Zayna a on len prikývol.
„Vidíme sa
neskôr,“ povedal a ťahajúc oba naše kufre ma viedol ku schodom. Možno toto
mieso nebolo až tak dokonalé, pomyslela som si, zbytočne hľadajúc neexistujúci
výťah. Šťastie, že sme tu len na pár dní a neberieme so sebou väčšie
kufre. A že hotel má len jediné poschodie.
Obaja sme sa
začali obzerať po izbe hneď, ako Zayn dnu zložil kufre. Malá, pekná útulná. S veľkými
obavami som z kufra vytiahla šaty, prichystané na svadbu a zavesila ich
na vešiak. Našťastie boli len pokrčené. Nahlas som si vydýchla a Zaynov úškrn
bolo až počuť.
„Len nech sú šaty
v poriadku, na inom nezáleží,“ zasmial sa a ja som mala chuť mu
detinsky vyplaziť jazyk.
„Nemáš tušenia,
čo som za tie šaty dala,“ povedala som mu s prižmúrenými očami a on len
pokrútil hlavou.
„A mimochodom,
mám niečo pre teba,“ žmurkla som naňho a začala sa rýchlo hrabať v kufri,
no neušiel mi jeho zdesený pohľad.
„Nech sa páči,“ s úsmevom
som mu podala zlatú kravatu s jemným bielym vzorom. Nechápavo na ňu pozrel.
„Nech ladíme,“
prevrátila som oči a ukázala na svoje biele šaty so zlatým vzorom, podobným
tomu na jeho kravate.
„Ako keby na tom
záležalo,“ pokrútil hlavou, no kravatu si vzal.
„Ver mi, záleží. Budeš
neodolateľný,“ uistila som ho a začala si pomaly vybalovať veci.
„Ktorú skriňu
chceš?“ spýtala som sa ho pri pohľade na dve rovnaké skrine zo svetlého dreva.
„Je mi to úplne
jedno, vyber si,“ povedal milo, na čo si ešte stále musím zvykať.
„Tak si vezmem tú
vpravo,“ povedala som úplne ľahostajne a začala do nej vykladaď veci. Takisto
otvoril svoj kufor a začal veci vybaľovať.
„Zayn!“ okríkla
som ho po chvíli, keď som videla, čo robí. Nechápavo na mňa pozrel.
„To nemyslíš
vážne, že ten oblek len tak poskladáš na policu!“
„A čo s ním mám
urobiť?“ venoval mi ďalší nechápavý pohľad.
„Napríklad
zavesiť? Nech nie je pokrčený?“
„Nechápem, čo tak
na tom záleží,“ pokrútil hlavou, no oblek vytiahol zo skrine a ja som mu
ho radšej sama zavesila.
„Ja ti ho potom
žehliť nebudem,“ varovala som ho a oblek odložila do skrine. Neprehliadla som
pri ňom ani gýčovú ružovú kravatu a usmiala som sa. Ako dobre, že som mu
kúpila tú zlatú. Radšej som už však nič nevravela, len vybalila svoje veci.
„Oproti Londýnu
je tu naozaj horúco,“ povzdychla som si, mysliac na svoje hlúpe podkolienky a blúzku
s dlhým rukávom.
„Čo keby si sa
radšej z toho príjemného tepla tešila?“ navrhol, hoci aj na ňom bolo
vidno, ako sa potí.
„Máš pravdu. Nezájdeme
na pláž?“
„Neviem...“
zamrmlal a ja som pokrčila plecami. Zo skrine som si vytiahla plavky,
kraťase a voľné tričko. Aj na konci novembra tu bolo viac než tridsať
stupňov. Teplejšie, ako v lete v Londýne.
„Pomôžeš mi?“
spýtala som sa Zayna, odhŕňajúc si vlasy z chrbta a ukázala som na
drobné gombičky na chrbte blúzky, hoci ich vôbec nebolo treba rozopínať, mohla
som si sama rozopnúť tie vpredu. Zayn na okamih zaváhal, no napokon sa podujal
na boj s gombičkami.
„Nikdy nepochopím,
prečo si musia ženy kupovať oblečenie, ktoré si samy obliecť ani vyzliecť
nedokážu?“ zamrmlal si popod nos.
„Je veľa vecí, čo
ja nepochopím,“ odpovedala som mu a blúzku si vyzliekla.
„Vážne je tu
neskutočne horúco,“ povzdychla som si a na chrbte si nahmatala zapínanie
podprsenky.
„Čo robíš?“
spýtal sa a ja som si vedela domyslieť jeho vypleštené oči.
„Prezliekam sa do
plaviek,“ odpovedala som nechápavo a podprsenku hodila na posteľ, z ktorej
som si vzala vrch plaviek.
„Pomôžeš mi so
zapínaním?“ spýtala som sa, no žiadna reakcia.
„Tak pomôžeš mi?“
spýtala som sa znova, no opäť som odpoveď nedostala. Až keď som sa otočila,
zbadala som, že izba je prázdna.
Dúfam, že sa to dalo čítať... ak chcete niečo lepšie, je tu čosi, čo si vraví She is mine!... ;)
Je to úžastné!! Ale Zayn by mohol byť trochu ... Zayn.. :) Ale nie.. takto je to napínavejšie.. iné!! :)) Teším sa na ďalšiu!!
ReplyDeleteViky
PS:Som prvá!!! :))))
:D :D :D Ako Zayn zduchol :D to je debil :D nech sa okamžite vráti a na mieste Zoe pretiahne! :D
ReplyDeleteAle je to zaujímavé ,každopádne, ten ich vzťah.. :D som zvedavá ako to bude pokračovať, zatiaľ je to perfektné! :))
Pekne krásne sa to celé rozbieha :3
ReplyDeleteSúhlasim s komentárom nado mnou. Nech sa Zayn vráti a poriadne je pretiahne D: :)
mam taky pocit ze toto bude este velmi ale velmi zaujimave :D dzana
ReplyDeleteže či sa to dalo čítať? Samozrejme!
ReplyDeleteNeskutočne sa mi to páči, hlavne tá napätosť medzi nimi dvoma... cuteee :3