Not in time 9

Mrzí ma, koľko to trvalo, ale boli tu také tie vianočné záležitosti, takže čas nebol, čo ma mrzí. Knižky bolo treba čítať (spomenula som, ako veľmi neskutočne milujem Percy Jackson and the Olympians a Heroes of Olympus? úžasné série, jedna kniha a budem ich mať všektých deväť (prečo je akurát vypredaná všade? :( )) takže som späť v plnej sile, s novými nápadmi, črtajúcim sa ďalším príbehom a mnohým ďalším... ;) 

Xxx

Ruka v ruke sme so Zaynom vyšli z hotelovej izby, pričom sme si tak ako kedysi navzájom skúšali dolámať prsty. Všade v hotely bol zhon, hostia sa začali premiestňovať na pláž, niektorí si spomenuli, že čosi zabudli a plnými chodbami si razili cestu späť, niekoľko dám v strednom veku jednoducho stálo na kraji chodby, klebetilo a zhrozene pozeralo na odevy všetkých naokolo, tie krátke šaty, výstrihy, no hrôza! Vedela som, prečo trávim tak málo času s rodinou. Možnosť, že to rodina nechcela tráviť čas so mnou som okamžite zavrhla. Pochopiť všetky tie vzťahy bolo náročné. Takmer každý s každým sa stihol pohádať. Hoci teraz, keď sa rodičia na Liamovej svadbe ani neukázali to prišlo vhod. Naozaj som netúžila zažiť nekonečný rozhovor začínajúci niečím ako „ty nevďačné decko“ a skončiť pri „a kto je vlastne tento tvoj priateľ?“, ako by to určite dopadlo. Rodinné vzťahy sú jednoducho príliš komlikované.

Konečne sa nám podarilo vísť von z dusnej chodby, hoci horúci deň na pláži nebol na prvý pohľad oveľa príjemnejší. Ruka v ruke sme kráčali po okraji promenády v snahe mať v topánkach čo najmenej piesku, úplne sa mu však vyhnúť nedalo. Nechcela som ani vedieť, ako horúco muselo byť Zaynovi v čiernom obleku, no v kútiku duše som mu to zlomyselne priala. Akoby to vycítil, ruku mi stlačil ešte silnejšie. Mimovoľne som nás zahliadla vo veľkom hotelovom okne a uškrnula sa. Vyzerali sme ako dokonalý pár z časopisu. Zayn, hoci by som to nahlas nevyslovila, vyzeral perfektne a ja... ja som s ním ladila. A keďže Zayn upútal na seba všetkú pozornosť, úplne to stačilo.

Hoci bol obrad a všetko krásne, dúfala som, aby netrval dlho a to sa mi, našťastie, splnilo. A čo sa týkalo oslavy po ňom, nikto nemohol očakávať, že tam dlho zostanem. Gratulácie, objatia, vychválenie svadby a už som tam naozaj nemala viac čo robiť. Zayn sa nie veľmi prekvapivo po chvíli vyparil na cigaretu a rozhodne nemal v pláne vrátiť sa. Vôbec som sa mu nečudovala, jediné, čo tu mohol robiť bolo liať do seba jeden pohár za druhým. Čo urobí radšej v súkromí vlastnej izby. Našej izby. Najvyšší čas bežať.

Nemyslím, že vôbec niekto postrehol môj odchod, maximálne prateta Bettie, ktorá iste chcela komusi pošepnúť, aké nehorázne krátke moje šaty boli, nevraviec o tom, že mám na zápästí tetovanie. Teta Bettie, za normálnych okolností takmer slepá, si veci ako dvojcentimetrové slovo na mojej ruke všimla vždy a dĺžku mojich šiat videla nepochybne v milimetroch, na desatinu presne. Hoci som sa cítila za odchod z Liamovej svadby previnilo, každý musel vedieť, že večierok bez niekoľkých promile v krvy a s neustále sledujúcimi rodinnými príslušníkmi nie je pre mňa to pravé. Presvedčená, že s výnimkou Zayna som odišla ako prvá som okolie natoľko ignorovala, až ma museli zastaviť Niallove ruky, než som doňho vrazila.

„Spomaľ, Zoe,“ uškrnul sa a pokrútil hlavou, akoby som bola malé decko.

„Ako dobre, že ťa vidím,“ oslnivo som sa naňho usmiala, hoci až v tej chvíli som si uvedomila, ako dobre to naozaj bolo, „nemáš chvíľu na mňa? Rozhovor medzi štyrmi očami?“

„Myslíš, že toto je najvhodnejšia chvíľa?“ neisto sa na mňa pozrel.

„Ja nehryziem, Niall,“ uškrnula som sa, „teda, povedzme to takto, v čase, keď som nič nevypila si nemyslím, že by som ťa uhryzla. Hneď lepšie. Pravdivejšie, uveriteľnejšie.“

„Ty sa nikdy nezmeníš,“ zasmial sa, no nechal sa viesť do zatvorenej, no nie zamknutej kaviarne. Posadili sme sa do kresiel k jednému zo stolov, ja som z kabelky vytiahla zapaľovač a zažala jedinú sviečku na stole, aby sme nesedeli v úplnej tme. Nechcela som zažínať svetlo, aby sem niekto prišiel otravovať, čo tu robíme. Pokiaľ si Niall sviečku nevysvetlí zle, problém nebude. Na druhej strane, na Nialla sa dá spoľahnúť, že si veci vysvetlí zle.

„Zayn vravel, že už nefajčíš,“ zamrmlal a ja som sa skoro zasmiala. Začiatok konverzácie hodný odborníka.

„Klamala som,“ pokrčila som plecom a zapálila som si cigaretu, ktorú som vytiahla z tašky. Na moje prekvapenie si aj Niall vytiahol z vrecka saka krabičku.

„Požičiaš zapalovač?“ spýtal sa, na čo som prevrátila očami a ukázala na sviečku medzi nami. Uškrnul sa, no dovolil, aby jej plameň olizol cigaretu, ktorú si vložil medzi pery a spoločne sme vyfúkli dym.

„Ja som si zas myslela, že ty nefajčíš,“ zasmiala som sa.

„Nervy,“ pokrčil plecami, „a žiaden strach z toho, že pre ne zomriem mladý.“

„Žiadna túžba dožiť sa staroby,“ doplnila som, tie myšlienky akoby boli moje vlastné.

„Ale vážne, o čom to je?“ zasmial sa.

„Pokoj,“ venovala som, „niektorí ľudia chcú pokoj. Ja vravím, že je to nuda.“

„Vysvetli mi, prosím, ako si ty skončila so Zaynom, keď naše mysle fungujú úplne rovnako?“ premeral si ma s úškrnom a ja som len dúfala, že za tou otázkou nie je viac.

„Neber to v zlom. Len by som čakal, že spolu dlhšie ako jednu noc nebudete,“ povedal úplne vážne a oklepal si popol na dlážku.

„Prečo som skôr nevedela, že si takýto?“ pokrútila som neveriacky hlavou, „mohli sme ísť spolu do baru a užiť si veľa zábavy.“

„Nič nie je stratené,“ žmurkol na mňa.

„Dáš si drink?“ spýtal sa zrazu, vstal a vošiel do priestoru pre zamestnancov, odkiaľ doniesol fľašu, čo som v tme považovala za víno.

„Dúfam, že ti nebudú chýbať poháre, pretože tie som vážne nenašiel,“ pokrčil plecami a otvoril fľašu. Takže šampanské, usúdila som z otvárania aj z toho, ako fľašu držal nad dlážkou, kým časť jej obsahu vypenila. S úškrnom mi ponúkol fľašu ako prvej. Musela som uznať, že vybral naozaj dobre. Ako som mu podávala fľašu späť, v hlave sa mi premietali dva scenáre, ako mohla táto noc skončiť a sama som nevedela, ktorý chcem. Jeden lepší z krátkodobého, druhý z dlhodobého hľadiska. Nakoniec o výbere aj tak zrejme rozhodne množstvo alkoholu. Alebo možno Niall, pomyslela som si akoby dodatočne okamih na to, keď sa ku mne priblížil a pery, chutiace po šampanskom priložil na moje.