Not in time 6

Čas na výhovorky: (asi založím okineko výhovoriek) Keď sa človek po pár rokoch rozhodne, že asi by mal niečo robiť, nespoliehať sa len na svoju genialitu a plávať si gymplom so založenými rukami, je toho zrazu veľa. Hľadám si doučovanie z angliny a franiny, keďže ani jeden predmet (a najmä učiteľ) mi nič nové neprináša, začínam zrejme s výtvarnou (bolo načase!!!), pridala som si o tréning viac, keď je čas snažím sa makať na sebe a čas je zrazu fuč. A k tomu ešte dvakrát za hodinu prehodnocujem celé svoje priority a životný postoj. 17 rokov života som sa zameriavala na deják, jazyky, čo boli predmety, ktoré mi išli, slovina k tomu a celkovo humanitné vedy. Z dejáku budem mať o mesiac prebraté prvé tri ročníky podrobnejšie, než sa to normálne učí. (som ešte len druháčka) Z angliny a franiny viem viac, než mi celý gympel vôbec plánuje dať. A ja si idem dať dva semináre z matiky, jeden z informy a nikto, komu to poviem nechápe, čo sa deje so mnou. Popritom plánujem ďalej a oveľa lepšie sa naučiť anglinu a franinu, dobrať z požičaných poznámok umenie a kultúru (lebo neplánujem na tej hodine tvrdnúť, keď aj tak sa na nej nič nenaučím) makať na výtvarnej a s trochou šťastia sa dostať na vysnívanú výšku, odbor dizajn. Som rada, že nie som sama, kto chce ísť týmto smerom, aj keď to vôbec nie je isté a nie je to prvý človek, s ktorým by som chcela ísť spolu na výšku, hoci je dosť blízko. A samozrejme, prihlášky si viacerí pošleme aj do zahraničia (čo je proste sen a niečo, čo zmení úplne všetko). A tak teraz študujem, zisťujem a makám. Preto tak málo času, za čo sa veľmi ospravedlňujem. Ale na tom, aby som sa na vysnívanú školu dostala závisí všetko a ja som ochotná tomu aj všetko obetovať.

Akosi som v okamihu, keď som svoj plán vymyslela vedela, že to vyjde. Uvedomujúc si, že som pre to ochotná urobiť úplne všetko, nedokázala som si predstaviť, čo by ma mohlo zastaviť. No toľko komplikácií, problémov a všetkých možných nedostatkov som rozhodne nečakala. Keď som sa konečne vyčerpaná dotrepala do hotelovej izby, Zayn sedel na posteli a listoval si v nejakom časopise.

„Aký si mala deň?“ spýtal sa veselo, „užila si si pláž?“

„Akosi som sa na ňu nedostala. Čo ty? Počula som že si v bare poriadne vylepšil čísla.“

„Si horšia než stará klebetnica,“ pokrútil hlavou, „to sa človek nemôže ani s kamarátmi zastaviť na pohárik?“

„Ja ťa nesúdim, len hovorím,“ zasmiala som sa na tom, ako sa hneď ohradil, „a okrem toho, nemôžeš brať vážne a urážať sa za všetko, čo ti hocikto povie. Človek by si myslel, že hviedza ako ty to už pozná.“

„Ako rýchlo si samú seba klasifikovala ako len nejakého hocikoho,“ poznamenal, pričom nezdvihol zrak od časopisu.

„Už som si zvykla, že nie všetci si uvedomujú moju výnimočnosť,“ mykla som plecom a Zayn sa uškrnul a krátko zasmial.

„Si stále rovnaké decko,“ prevrátil očami nedostatočne ukrytými za časopisom.

„Preto si ma nechal tak?“ spýtala som sa so zdvihnutým obočím.

„Ja som ťa neopustil. Chystáš sa dnes večer niekam ešte? Ja by som totiž rád šiel spať, celý deň som z tej cesty úplne mimo.“

„Vôbec to neznie ako zlý nápad,“ uznala som a ako na dôkaz si zívla, na čo sa Zayn uškrnul.

„Ktorú stranu postele chceš?“ spýtala som sa ho, no on pokrútil hlavou.

„Nemyslím, že by to bolo múdre či vhodné. Budem spať na zemi, už som požiadal na recepcií o druhý paplón, neboj sa, tvoj ti nevezmem,“ uškrnul sa a časopis položil na nočný stolík potom, čo ho preložil úhľadne na polovicu.

„Vieš, že to nemusíš,“ uistila som ho, „určite budeš ráno dolámaný, možno aj zo studenej dlážky prechladneš...“ snažila som sa ho prehovoriť, viac kvôli sebe ako jeho zdraviu.

„Vonku je aj v noci teplejšie ako počas najhorúcejšieho londýnskeho dňa,“ zasmial sa, „a spať sa mi bude pohodlne, prikrývka je hrubá, rovnako ako ten mäkký koberec na zemi. Určite to bude lepšie ako...“ nedopovedal. Možno to aj bolo lepšie, ako keby mal tú vetu dokončiť. Pravdepodobne by som ju počuť nechcela.

„No aj tak, ak nechceš, kvôli mne na dlážke ležať nemusíš,“ zopakovala som to dúfajúc, že prikývne.

„Naozaj to nie je problém, nevymýšlaj toľko, nech sa vôbec ešte dnes do tej postele... a na tú zem,“ dodal a ja som prevrátila oči, „dostaneme.“

„Okej, ale kúpelňu mám prvá,“ povedala som tónom, ktorý neprímal výhrady a z kufra vyhrabala pyžamo. Váhanie nad kratučkou košieľkou, ktorá by nedovolila Zaynovi odvrátiť zrak a voľným tričkom s obrázkom jednorožca by mohlo trvať celú noc, keby si Zayn neodkašlal poriadne nahlas, určite sa aj on chcel dostať v ten deň ešte do kúpelne. V snahe nepôsobiť ako chudera či štetka som si vzala tričko s jednorožcom, no ako kompromis samej sebe som sa rozhodla vynechať kraťasy a dať si na seba okrem neho len čipkované nohavičky.

Zayn už netrpezlivo stepoval pred dverami kúpelne, keď som z nej vyšla. Mykla som len plecami na ospravedlnenie, až potom si uvedomujúc, ako vysoko sa mi pri tom pohybe zdvihlo aj tak dosť krátke tričko. Neobťažovala som sa odhŕňaním periny, pod ktorou iste čakala neznesiteľná horúčava a priamo na nej sa skrútila do klbka. Taká unavená, že som nepociťovala potrebu vrieskať, plakať či rozbíjať veci naokolo, ak som na okamih nerobila nič som dávno nebola. Len pri svetle nočnej lampy som zaspala.

Keď sa Zayn ráno zobudil, slnko ešte len vychádzalo a v izbe bolo ticho, na čo existovali len dve možné vysvetlenia a to a) Zoe spala b) Zoe z izby odišla. Keď sa však prebral dostatočne na to, aby si uvedomil samého seba pochopil, za doprovodu mierného šoku, že práve prvá možnosť bola správna, hoci vyzerala inak, než by ju očakával. Zoe naozaj spala, široké tričko s jednorožcom vyhrnuté pár centimetrov nad lem nohavičiek, pokojný výraz na tvári, ktorý tam akoby ani nepatril.

Jediné, čo na tom celom nebolo v poriadku bol fakt, že Zoe neležala vo svojej posteli, ale na zemi vedľa Zayna, v jeho objatí, ktoré si ešte pred pár okamihmi ani sám neuvedomoval. Hoci sa pri jeho snahe vymaniť sa zo spleti tiel pomrvila, neprebudila sa a Zayn mohol takmer ani nedýchajúc vykĺznuť z periny. Automaticky sa otočil, aby sa na to, ako milo pôsobila v spánku pozrel ešte raz, no v poslednej sekunde pohľad predsa len odvrátil. Nemôže teraz urobiť nijakú chybu, pripomenul si, je čas ísť ďalej, nevráti sa späť. Do riti, veď doteraz to zvládal perfektne, tak čo sa teraz kurva deje?! Zúril vo vnútri, hoci vedel sám odpoveď. Zoe ho dokázala odzbrojiť práve, keď nechcela, no ona hlúpa to robila všetko naopak. Ako keby on nevidel dosť vyzlečených, dokonalých žien. Zoe, hoci krásna ho nedokázala ohúriť tak, že strácal nad sebou úplnu kontrolu ako kedysi. No vo chvíľach ako táto, keď vyzerala tak bezbranne a nevinne cítil túžbu byť pri nej. No našťastie preňho bola hlúpa. Tak kurevsky hlúpa! Keby nerobila presný opak toho, čo by ho zrazilo na kolená, mala by ho znova okolo prsta omotaného! Zúrivo si prehrabol vlasy a natiahol chrbát, rovnako stuhnutý, ako Zoe predpokladala.

V snahe prinútiť sa pamätať si, čo bolo preňho najlepšie, čo si dávno zaumienil rýchlo vypadol z izby, kým sa preberie. Zamieril na pláž, ktorá už ráno bola prihorúca pre beh a skočil do vody, plávajúc rýchlo a čo najďalej od brehu. Cvičenie mu v poslednej dobe pomáhalo preniesť sa cez všetko, nehovoriac o množstve hnevu, ktorý s každou kvapkou potu opúšťal jeho telo. Jeho kamaráti sa smiali, že sa dal na zdravý životný štýl, nad čím on len prevracal oči a smial sa, najmä vo chvíľach, keď si počas prestávky na vydýchanie zapálil cigaretu a na chvíľu jeho pery namiesto nepretržitých vulgarizmov opúšťal len sivý dym. Zúrivo zaberajúc rukami proti prúdu mora preplával z jedného konca pláže na druhý a vrátil sa späť, vôbec pre svoj hnev, ktorý ho v poslednom čase nikdy neopúšťal necítil vlny bijúce proti nemu a nenechal sa nimi spomaliť, namiesto toho rukami, na ktorých sa počas posledných mesiacov pod tetovaniami ukazovali nové svaly zaberal stále väčšou silou a rozrážal vodu. V tom okamihu by aj žralok utiekol pred ním. S hlučným dychom, ktorý pre zúrivý výraz jeho tváre nepôsobil unavene vyliezol z vody a netrápiac sa sušením si obliekol späť krátke nohavice, ktoré nechal ležať v piesku. Stále sa však dostatočne neupokojil a tak sa mokrý a bosý na horúcom slnku pustil do behu. Hnev, zvlášť takýto intenzívny ľahko prebije pocit únavy a tak Zayn bez pomyslenia na zastavenie bežal v horúčave kilometre. Pritom si hlasom, ktorý už bolo poznať po množštve vyfajčených cigariet pohmkával melódiu jednej z piesní posledného albumu a v hlave si dookola premietal časť, ktorá mu v nej znela neustále.

Still looking back?

she's gone for freaking good

you look like wreck

slut's already got new one hooked

Sám ten text napísal a pieseň nazval Slut, čo samozrejme neprešlo. Strávil pri nej celú noc, vyfajčil dve krabičky cigariet, vypil pol fľaše vodky. Roztrhal asi päťdesiat papierov a tri celé zápisníky, rozbil alebo kamsi zahodil viac než desať pier. Rýmy nebol dokonalé, text hlboký, no zúrivosť a emócie v tej piesni boli také silné, že ju vedenie odmietnuť nedokázalo. Keď to prerobili, odstránili alebo nahradili množstvo vulgarizmov, ktoré Zayn pridal snáď do každého veršu a konečne našli kompromis týkajúci sa hudby, pieseň si získala okamžitý úspech. Koľko mikrofónov pri nej na koncertoch Zayn rozmlátil nikto nezrátal. Ďalšie desiatky odišli pri skúškach a nácvikoch. No čím viackrát to zaspieval, čím viac predmetov rozbil pri predstave jej tváre, ktorú pieseň o nej vyvolávala v jeho mysli, tým jasnejšie vedel, že už nikdy sa nevráti.