Point in time 14

Chcem sa Vám ospravedlniť, že som Vás toľko naťahovala, čo bude so Zoe a Zaynom, ale taký bol plán.

A viem, že táto časť je dosť nedôveryhodne napísaná, že by asi najbližšie ránko mali presedieť na tabletkách a minerálke, no nehodilo sa mi to do deja, hádam odpustíte :/

****Z pohľadu Zoe****

Rozlepila som ráno oči a prvé, čo som si uvedomila, bola bolesť hlavy. Druhý bol Zayn. „Si štetka,“ povedal mi, len tak, akoby mi hneď malo byť jasné, čo to znamená. Nebolo. Nadvihla som oči k jeho tvári a aspoň sčasti sa vymotala z periny. Prešla som po ňom pohľadom, no rýchlo sa vrátila k jeho tvári. Sedel na okraji postele, bez trička a mne sa naskytol pohľad kamsi, kam nechcem, aspoň po včerajšku nie. „Ty mi tvrdíš, že nie si štetka. A potom ma pri prvej príležitosti opiješ a pokúšaš sa pretiahnuť,“ povedal a jeho hlas bol plný znechutenia. To nemôže myslieť vážne! Pozrela som naňho s otvorenými ústami, nemala som žiadne argumenty. Ako môže také niečo povedať?!

„Malik!“ zakričala som naňho zúrivo, odkopla zo seba perinu a postavila sa v celej svojej (nie veľmi impozantnej) výške pred neho. „Čo si myslíš, že robíš?! Ak si nepamätáš, včera sme sa dohodli, že na všetko, čo bude, keď sa opijeme zabudneme! A TY si vytiahol tú fľašku! TY si pobozkal mňa!“ búchala som mu päsťou do hrude a on sa len uškŕňal. „Ty si ma začala vyzliekať, ja by som ťa len krátko pobozkal, keby si ma pustila.“ Obaja sme vedeli, že to nie je pravda. O čo sa snaží?! Viem veľmi dobre, že ma včera chcel rovnako, ako ja jeho. Cítila som to, keď na mne ležal. Ak chce, aby som mu takéto veci pripomínala, len nech pokračuje. „Keby si nič nechcel, jednoducho nič nezačneš. Alebo sa ma ľahko zbavíš. Nevrav, že nepremôžeš dievča!“ „Ja dievčata nebijem,“ povedal a s prižmúrenými očami sa ku mne ešte viac naklonil, ukazujúc mi svoju odhalenú hruď.

Chcela som sa smiať. Šialene. Histericky. Ako blázon. Pretože som konečne pochopila, čo má jeho správanie znamenať. No tvárila som sa pokojne. Začínam hrať jeho hru. Dlaňami som sa mu oprela do hrude a odtlačila ho od seba, aby mi vytvoril dostatočný priestor. Prešla som okolo neho až ku skrini a vyhrabala odtiaľ, čo som potrebovala. „Otoč sa,“ povedala som mu prísne, nepriateľsky. Zaregistrovala som, že to neurobil, no tvárila som sa, že nevidím, prekonala som svoju pýchu a vyzliekla si tričko. Vedela som, že ma sleduje, aj keď mohol vidieť nanajvýš môj chrbát. Obliekla som si podprsenku a otočila sa k nemu. „Malik! Prečo si sa neotočil?!“ okríkla som ho, červeň v tvári som hrať nemusela. Neodpovedal a ja som si to namierila k nemu, stále ho prebodávajúc pohľadom.

„Nevidel si moje béžové tričko?!“ spýtala som sa ho, vôbec nie priateľsky a očami pozerala hlboko do tých jeho. Stála som pri ňom najbližšie, ako sa dalo. Jeho blízkosť mi neprekážala. „Čo si mi urobil s tričkom?!“ zasyčala som naňho a natlačila sa k nemu ešte bližšie. Pozrel na mňa, akoby mi úplne preskočilo. No neodtiahol sa. Hral túto hru so mnou. Vlastne, bola to jeho hra, len asi nečakal, že budem vyrovnaný súper, a že jej pravidlá tak skoro pochopím. Pravdu povediac, pravidlo bolo len jedno. Nepretiahnuť toho druhého, nech robí čokoľvek. Presne, ako ja teraz. V podprsenke stojím pred ním a pýtam sa ho na tričko, ktoré asi ani neexistuje. A on predo mnou bez trička, rovnako ťažko bojuje, aby jeho oči zostali na mojej tvári a neutekali nižšie. Takto bude pokračovať náš vzťah? Nepáčilo sa mi to. No akoby som mala nejakú inú možnosť. Akoby som tu o niečom rozhodovala.

Bez slova som od neho odstúpila a vylovila čosi zo skrine. Nechcela som už v tomto pokračovať. Hanbila som sa, že som vôbec začala. Rýchlo som sa odpratala k dverám a namierila si to k reštaurácií v hoteli, keď ma Zayn dobehol. „Raňajky? Bezo mňa?“ spýtal sa urazene a chytil ma za ruku. Vo chvíľach ako táto som ľútovala, že sa tvárim, že s ním chodím ešte viac. Bez slova sme prešli až k hotelovej reštaurácií, kde nám už od stola mávali zvyšný štyria, traja s neuveriteľnými úškrnmi, Liam sa tváril prísne. „Už som dojedol, vidíme sa neskôr,“ povedal, keď sme prišli chalanom a odišiel. Zdalo sa, že je sklamaný z môjho správania, čo bol v tej chvíli môj najmenší problém. Liam vždy nájde niečo, za čo by ma napomínal.

Bez slova som si sadla k stolu a škerili sa na mňa tri tváre. „Čo sme to včera videli, keď sme sa náhodou ocitli vo vašej izbe?“ spýtal sa veselo Niall a ďalej pokojne jedol, nespôšťajúc z nás pohľad. „Čo ste tam vlastne roibli?“ spýtala som sa naštvane. „Chcel som si u vás čo si odložiť,“ povedal Harry a nenápadne ukázal na Louisa, „keď sme videli niečo, čo nás dosť prekvapilo a nepochopíme to, kým nám to nevysvetlíte.“ So Zaynom sme si vymenili nespokojné pohľady. „Ako by sme to chlapcovi vysvetlili. Vieš, Harrynko, keď raz budeš starší a budeš mať frajerku...“ začala som mu vysvetľovať, ako rodič zvedavému dieťaťu, keď sám nevie, čo povedať a spustila celú prednášku, pri ktorej mi tak, ako chalanom naokolo trhalo kútikmi úst. „...ale nemusíš sa báť, tebe také ničo ešte veľmi dlho nehrozí, s tvojim vzhľadom,“ povedala som mu láskavo, aj keď som sa mu každým jednym slovom vysmievala a uštipla ho babičkovsky do líčka.

„Ale mamíííí,“ odpovedal mi maznavo a chalani sa začali na ňom rehotať, „veď si povedala, že to keď sa majú ľuďia véééľmi radi. A vy dvaja sa neľúbite,“ povedal a čakal na odpoveď, pridal veľké psie oči a pohľad dieťaťa. Nechápala som, ako to tak dokonalo dokáže napodobiť. Zaynovi už došla s nami trpezlivosť. „O čo vám ide?! Viete veľmi dobre, čo sa stalo! Keby ste tam nevbehli, mohli sme mať zaujímavú noc a vyspať sa spolu! Našťastie ste ma od toho uchránili! Stačí?!“ „Čo myslíš tým uchránili?! Mohol si zažiť najlepšiu noc vo svojom živote!“ „Zasa to nepreháňaj!“ „Ty sa upokoj!“ „Zasa celý hotel nemusí vedieť o vašom sexuálnom živote,“ pripomenul nám pobavene Louis a ja som s červenou tvárou stíchla. „Takže,“ začal zas zvedavo Niall, „ako je to teraz medzi vami.“ „Nijak. Na to sme zabudli, však Zayn?!“ Venoval mi pohŕdavý úsmev. „Neverím, že niekedy dokážeš zabudnúť na tú noc, ako si sa skoro vyspala so mnou. Ale ja som a teba rýchlo zabudol,“ zahlásil pyšne a chalani sa rozosmiali. Bezmyšlienkovito som po ňom hodila prvé, čo som chytila. Chlieb. Neveriacky na mňa pozrel, no Louisovi to stačilo na to, aby odšartoval obhadzovanie jedlom. Bola som neuveriteľne vďačná, že máme v reštaurácií vlastnú miestnosť, keby toto spravili naverejnosti...

Snažila som sa nenápadne odsunúť stoličku a odísť, keď ma zasihla kocka masla a skĺzla mi do výstrihu. Zalapala som po dychu. Slizko sa šúchala dolu a zanechávala mastné stopy. Bolo to neuveriteľne nepríjemné. Chalani si to všimli a začali sa na mne baviť. „Ukáž, pomôžem ti,“ navrhol Zayn a prešiel ku mne. Skôr, než som mohla protestovať sa už jeho ruka ocitla pod mojim tričkom a ošahávala rozhodne viac, než bolo potrebné. So zaťatými zubami som ho pozorovala a čakala, kým  konečne vyslobodí to hlúpe maslo. A práve v tejto úžasne vyzerajúcej situácií sa museli otvoriť dvere.