Point in time 19

Veľmi sa na seba hnevám, že Vám to sem dávam, dnes už druhá časť. Vy to asi tak neberiete, možno sa tomu aj potešíte, no mňa to štve, lebo viem, že teraz Vás tu časťami zásobím a o to blbšie mi to bude, keď zas príde škola, tréningy, ja sa odtrepem konečne z gauča (teda, nie, že by som tam bola stále, včera som dokonca cvičila (dnes mám celý deň svalovicu, som hrozné drevo! 7o brušákov, 7o drepov, 7o klikov, z toho posledných desať som už musela ísť babské, čo je so mnou? grrr)) a zrazu budú časti tak ako predtým, raz za tri dni možno. No nedá mi to, toto som dopísala a nedám Vám to? Nedokážem to :/ Tak nech sa páči, hádam môže byť :)

V sprche na nás zhora padala voda a ja som sa ho snažila zbaviť prebytočného oblečenia, kým ma šialene bozkával. Zostal na ňom posledný kúsok, ktorý som tiež rýchlo chcela dostať preč, no zastavil ma. Chytil mi ruky a pritlačil ma o stenu tak, aby som sa nemohla hýbať. „Viac nebude, kým nepriznáš, že ma chceš,“ zašepkal chrapľavo a aby mi to ešte viac sťažil, znova ma pobozkal, až sa mi podlamovali kolená.

***********************************************

Zobudila som sa a videla, že Zayn je už hore. Sledoval ma. Keď som konečne rozlepila oči, pokúsil sa ma pobozkať, no rýchlo som sa odtiahla.

„Čo robíš?“ spýtala som sa nechápavo a posunula sa na posteli od neho čo najďalej. „To, že som sa s tebou vyspala,“ povzdychla som si, „dvakrát, neznamená, že s tebou chcem niečo mať!“

„Chceš ma,“ pripomenul mi provokačne, čo som včera povedala.

„Nebuď smiešny! Keď som to povedala, bola som tak opitá, že som si svoje meno nepamätala!“

„Vieš, že ľudia v takom stave hovoria pravdu?“

„Vieš, že keď sa s niekym skoro vyspíš a prestaneš v najlepšom, je schopný urobiť čokoľvek?!“

„Keby si ma nechcela, nemusela by si to čokoľvek robiť.“

„Malik! Bola som opitá! Povedala som ti, že si sexy! Uvedomuješ, ako veľmi mimo som musela byť?!“

„To, že si mi povedala, že som sexy len potvrdzuje moju teóriu, že opitá hovoríš pravdu.“

„Strč si svoje namyslené poznámky!“

„Poznámky nie sú to, čo chceš, aby som niekam strkal.“

„Sklapni! Zopakujem ti to naposledy! Ja! Ťa! Nechcem!“ a s tým som vstala z postele a rozhodla sa odtiaľ čím skôr vypadnúť.

„To je škoda. Mohlo to byť zaujímavé, keby si si to priznala. No aj tak ti neverím.“

Bez toho, aby som sa otočila som zdvihla ruku vysoko nad hlavu a ukázala mu prostredník. „Fuck u Malik!“ a rýchlo som sa začala obliekať, nech môžem rýchlo odísť.

„To je presne to, čo chceš, však?“ povedal za mnou pokojne a trochu pobavene, celý čas ma určite sledoval. Nevedela som, čo povedať, tak som mu znova ukázala prostredník. Zasmial sa.

Neviem ako, no zrazu stál zozadu pri mne, ruky okolo môjho pása, ako ma objímal a pery pri mojom uchu. „Čo chceš?“ spýtala som sa chladne, „teda, okrem mňa.“

„Tak ty neprestaneš?“ spýtal sa s úškrnom a ja som presne vedela, ako si pri tom zahryzol do pery a nadvihol jedno obočie.

„Vieš, aké jednoduché a zároveň zaujímavé by to bolo, keby si prestala s týmito hlúposťami?“

„Prestaň hovoriť, že ťa chcem a ja ti prestanem hovoriť, že ťa nechcem,“ navrhla som mu.

„Lenže keby si si to priznala...“

„Ale ja ťa nechcem!“

„Skús si to konečne priznať! Keby si ma nechcela, nevyspala by sa so mnou!“

„Bola som opitá!“

„Aj vtedy na WC-kach?“ spýtal sa pobavene. Vedel, že nie.

„Prečo to tak veľmi chceš počuť, keď si aj tak myslíš, že to vieš?!“

„Lebo keď si to priznáš, bude to iné. A budem ti môcť niečo navrhnúť.“

„Nestojím o tvoje nechutné návrhy!“

„Ani nevieš, čo ti chcem navrhnúť. Ale ja viem, že by sa ti to páčilo.“

„Tak to dosť pochybujem! A nechcem to vedieť!“

„Si strašná krava, vieš o tom? Aj iní môžu mať občas pravdu.“

„Iní áno. Ty nie.“

„To sa ešte uvidí.“

„Pochybujem.“

„Prestaň už byť taká namyslená! Čo máš zas za problém?! V jednej chvíli si milá, v ďalšej takáto!“

„Ja som milá stále. No len k tým, ktorí si to zaslúžia. A ty to rozhodne nie si.“

„Čo som ti urobil?!“

„Hm, porozmýšlaj! Včerajšia noc. Noc predtým. Nič?“

„Ty si to tiež chcela! Nerob zo mňa debila, nie si v tom vôbec nevinne!“

„Debila robíš zo seba sám. A čo bolo, bolo! Nemusíš to teraz  zas vyťahovať a mať hlúpe poznámky!“

„Hádam sa ťa to len nedotklo!“

„Odkedy také niečo teba trápi?!“

„Ja nie som úplne bezcitný ako ty!“

„Počúvaš sa vôbec?!“

„Pokiaľ viem, áno. Sluch mi funguje vynikajúco.“

„Už si sa dávno niečim nepochválil, však?“

„Keď ja mám toho toľko, čím sa môžem chváliť, nie ako ty.“  

„Malik, sklapni. V záujme vlastného bezpečia okamžite sklapni.“

„Čo je?“ spýtal sa nevinne, „hádam som ťa len nenaštval!“

„Ty? Prosím ťa, mne stačí tvoja existencia, aby som mala pokazenú náladu!“

„Kašli na to. Idem do baru.“

„Nejak sa ti tam začína páčiť. Priznaj si, čo sa ti tam páči? To, čo mne?“

Nechápavo na mňa pozrel. Potom sa zamračil. Pochopil. „Už ti úplne preskočilo?! Čo si o mne myslíš?!“

„Len to najhoršie.“

„Ani naňho nemysli! Nič s tým čašníkom mať nebudeš!“

„Ale keď on je tak sexy. Videl si ho zblízka? A keď sa...“

„ZOE! Úplne ti preskočilo?! Máš pocit, že sa tu s tebou idem rozplívať nad nejakým debilom dolu za barom?!“

„Tak prečo tam chceš ísť?!“

„Kvôli tomu idiotovi určite nie!“

„Ty naňho žiarliš! Malik ty žiarliš! Žiarliš naňho! Lebo on sa mi páči a ty nie!“

„Nebuď ako malá!“

„Ja? Ty ma k nemu nepustíš, si naštvaný, hneď, keď ho spomeniem, stále naňho nadávaš! Ty žiarliš! Lebo jeho chcem! A teba nechcem!“

„Zasa mi chceš tvrdiť, že ma nechceš?!“

„Do konca života,“ uistila som ho.

„Sama tomu neveríš!“

„Myslíš?“

„Viem.“

„Mýliš sa, Malik. Ako vždy, musím podotknúť.“

„Nemýlim, tentokrát mám úplnu pravdu. A viem to.“

„Nevieš nič. Absolutne nič. Ako by si mohol? Myslíš si, že vieš o mne všetko, no nepoznáš ma! Myslíš si, že vieš lepšie ako ja, čo chcem?!“

„Vieme to obaja. Len ty to nepriznáš.“

„Lebo to nie je pravda! Spamätaj sa! To, že ťa chcú fanúšičky ti stúplo do hlavy! Ony ťa chcú! No to neznamená, že ťa chcú aj všetky ostatné dievčatá na svete!“

„Všetky nie. Ty áno.“

„Prestaň s tým! Opakuješ stále dookola to isté! A ja ti budem opakovať tú svoju časť! Nechcem ťa! Nikdy som ťa nechcela a nikdy ťa chcieť nebudem!“

„Ešte ťa to baví? Takto klamať všetkých, vrátane seba?“

„To ty klameš seba Malik. Nie každá ťa chce. Čím skôr si to uvedomíš, tým lepšie.“

„Ja viem pravdu. Chceš ma. Veľmi. Už si to konečne uvedom. Na nič iné nemyslíš, len na mňa.“

„Toto je už trapne. Baví ťa robiť zo seba debila? Nechcem ťa. Pochop to.“

Usmial sa. „Ja z teba priznanie dostanem.“

„Ani náhodou!“

Odstúpil odo mňa a ja som zvedavo sledovala, čo ide robiť. Vyzliekol si tričko. Ja som sa rozosmiala, až ma nohy neudržali a zviezla som sa na zem.

„Ideš mi tu robiť súkromnú striptíz, len aby si ma presvedčil, že ťa chcem?!“ spýtal som sa cez smiech a ďalej sa válala po zemi, držiac sa za brucho.

„Nechcem ťa presvedčiť. Dávno to vieš. Chcem, aby si to priznala. Nahlas.“

„To sa nikdy nestane!“

Vytiahol ma na nohy a pritlačil k stene, až som si udrela chrbát, no netrápilo ho to. Naklonil sa ku mne blízko, obaja sme rýchlo dýchali. Ja od smiechu, ktorý ma však rýchlo prešiel, on kvôli tomu, čo urobil a čo sa ešte len chystá urobiť.

„Prečo to tak veľmi chceš? Prečo je tak dôležité, aby som to povedala?“

„Keď si to priznáš, môže to byť zaujímavejšie. Celé toto hlúpe divadielko.“

„Čo to na tom môže zmeniť?“ spýtala som sa, stále pritlačená medzi ním a stenou.

Uškrnul sa. „Všetko.“

 Zdvihla som pochybovačne, no trochu aj zvedavo obočie.

„Mal by som jeden návrh...“

„Počúvam.“

„Nepovedala si, že ma chceš.“

„Ani to nepoviem.“

Na chvíľku sa zamyslel. „Mohli by sme zmeniť náš vzťah. Nie tú časť, v ktorej sa nenávidíme, iba tú, v ktorej sa chceme...“ Chcela som ho prerušiť, no nedovolil mi to. „...žiaden vzťah. Žiadne city. Len...“

„sex,“ doplnila som, keď som ho pochopila. Jemne prikývol, stále mi pozeral hlboko do očí.

„No to by si musela najprv povedať, že ma chceš.“

Zhlboka som sa nadýchla. Prvýkrát za triezva a plného vedomia som to povedala. „Chcem ťa.“ Uškrnul sa a spojil naše pery, no ja som sa odtiahla.

„Žiadne city,“ zopakovala som mu, odtlačila ho od seba a vyšla z izby.